Protirevolučná úloha úcty k Najsvätejšiemu srdcu

Plinio de Oliveira
28. júna 2020
  Svätec týždňa  

Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je základom všetkých kontrarevolučných hnutí, veľkých aj malých, dobre známych alebo tajných, ktoré sa objavili od doby, keď mala svätá Margita Mária v 17. storočí zjavenie. Dostala úlohu v mene Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aby požiadala kráľa Ľudovíta XIV. o zasvätenie Francúzska Najsvätejšiemu srdcu a aby dal Ježišovo srdce do erbu Francúzska.

Sľúbila kráľovi, že pokiaľ bude útočiť na nepriateľov Cirkvi, Ježišovo srdce ho bude podporovať a privedie jeho vládu k veľkej sláve. Ježišovo sväté srdce čakalo, až Ľudovít XIV. zmení smerovanie svojej politiky a postaví sa do čela kontrarevolúcie. Keby tak urobil, mohol vládnuť v sláve a Francúzsko by dosiahlo svojho skutočného katolíckeho apogeea.

Je zrejmé, že keby poslúchol, oddanosť Najsvätejšiemu Srdcu by sa rozšírila do celého sveta. Vo Francúzsku by bolo dobre prijaté kázanie sv. Ľudovíta Grigniona z Montfortu, ktorý v tom čase tiež žil. Jeho kázanie by sa teda rozšírilo do celého sveta, a tým by sa dalo vyhnúť Francúzskej revolúcii.

Ak by kráľ prijal túto žiadosť, tak by sa Revolúcia – v takej podobe, akú mala v časoch sv. Margity Márie – zastavila a predišlo by sa strašnej forme, ktorú nadobudla neskôr – Francúzskej revolúcii.

Preto má táto úcta, už od svojho počiatku na strane Najsvätejšieho Srdca, zreteľne kontrarevolučný význam.

Námietky proti tejto úcte

V dôkladnej štúdii tejto úcty profesor Fernando Furquim upozorňuje na skutočnosť, že rôzne kontrarevolučné hnutia, ktoré sa objavili v 18. a 19. storočí, boli spojené s Ježišovým Najsvätejším srdcom. Napríklad francúzski kontrarevolucionári vo Vendée, chouani, nosili odznak Najsvätejšieho Srdca. Túto úctu vždy prijímali za svoju tí dobrí, inšpirujúc a povzbudzujúc sa v nej, tak ako ju nenávideli zlí.

Čo hovoria títo nepriatelia proti oddanosti Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu? Po prvé, predkladajú tento údajne rozhodujúci argument: „Prečo uctievať Srdce Ježišovo? Prečo nevzdávať veľkolepú poklonu Ježišovým rukám alebo očiam?“ Týmto spôsobom by sme mohli rúhavo rozložiť Ježiša na kúsky a vzdávať poklonu každej časti jeho tela. Takže by sme mohli mať úctu k jeho ušiam, ktoré počuli všetky prosby človeka, jeho ústam, ktoré hovorili, jeho rukám, ktoré požehnali (nehovoriac o tom, že bičovali predavačov v chráme). Preto to nemá zmysel.

Potom hovoria: „Toto je sentimentálna póza. Srdce je pre sentimentálnych ľudí symbolom pre cit. Ide teda o sentimentálnu zbožnosť bez teologického obsahu a nemalo by sa to dovoliť.“

Oddanosť podporovaná Cirkvou

V skutočnosti v mnohých slávnostných, podstatných a veľkolepých pápežských dokumentoch Svätá stolica túto úctu odporúča – napríklad Encyklika Inscrutabile Divinae Sapientiae pápeža Pia VI. za trestné činy spáchané proti Najsvätejšiemu Srdcu udeľuje odpustky bratstvám a arcibratstvám, ktoré boli založené na podporu úcty k Najsvätejšiemu srdcu.

Ďalej schvaľuje a povzbudzuje k stavbe kostolov, oltárov a sôch na počesť Najsvätejšieho srdca. Preto Cirkev túto úctu dostatočne schválila, a preto sú všetky dôvody na to, aby si zaslúžila našu dôveru.

Čo sa týka argumentu, že nemôžeme mať pobožnosti ku každej časti Najsvätejšieho tela nášho Pána, nemá žiadny význam. V skutočnosti, v našej súkromnej zbožnosti môžeme uctievať nášho Pána v Jeho Svätých rukách; môžeme a mali by sme Ho zbožňovať v Jeho nekonečne expresívnych, výrečných, kráľovských, napomínajúcich a spasiteľných očiach. Stačí si len pripomenúť, že to bol pohľad nášho Pána, ktorý pohol svätého Petra, aby činil pokánie za trojité zapretie, aby sme si uvedomili, že klaňať sa Pánovi v jeho božských očiach je určite niečo, čo človek môže urobiť.

Ale Cirkev, ktorá je veľmi citlivá na dôstojnosť, chápe, že smiešne môže byť len krôčik od vznešeného, ​​chápe, že vulgárne mysle vždy rýchlo skĺznu do sarkazmu, aby pohanili úctu a pobožnosť ako sú tieto, k častiam tela, čo skutočne môže niekedy pohoršiť ľudskú precitlivenosť. Takáto forma úcty však nie je proti rozumu a je ju možné primerane uskutočniť.

Napríklad medzi kameňmi Sacra Via je jeden, ktorý nesie otlačok Jeho Božských nôh. Je úplne dôstojné a legitímne klaňať sa Jeho Božským nohám, ktoré kráčali po zemi, aby mohol učiť a ktoré boli pokryté prachom z cesty, aby mohol vychovávať, zachraňovať a bojovať proti zlu. Je správne klaňať sa týmto nohám, keď nosili Spasiteľa nesúceho kríž. Tieto nohy boli sfarbené krvou pre naše vykúpenie, tieto nohy niesli stopy klincov Umučenia.

Nádherný spôsob, ako uctievať nášho Pána Ježiša Krista, je zjednotiť sa s myšlienkami a rozjímaním Panny Márie, ktoré mala, keď bol Pán sňatý z kríža a ona držala Jeho sväté a krvi zbavené telo v lone. O častiach Jeho sužovaného tela uvažovala s nekonečnou láskou, rešpektom, úctou a citom. Pozorovala údy Jeho Tela a klaňala sa ich významu a funkcii. Zvážila nesmiernosť zločinu proti Jeho božstvu spáchanú bičovaním týchto údov. Skrátka praktizovala úctu a poklonu k rôznym častiam tela svojho Božského Syna.

Preto je to iba otázka vhodnosti, zmyslu pre primeranosť a proporcie, ktoré bránia Cirkvi v šíreniu úcty k mnohým častiam tela nášho Pána.

Čo je úcta k Najsvätejšiemu Srdcu?

Čo presne je úcta k Najsvätejšiemu Srdcu? Je to úcta telesnému orgánu nášho Pána. V Písme nemá srdce sentimentálny význam, ktorý nadobudol čiastočne na konci 18. storočia a určite v 19. storočí. Srdce nevyjadruje sentiment.

Keď Písmo hovorí: „Hľadal som ťa celým svojím srdcom“ (Ž 119, 10), tak srdcom sa mieni ľudská vôľa, ľudský rozum. Keď to prorok hovorí, znamená to: „Celou svojou vôľou som Ťa hľadal.“ Evanjelium tiež hovorí: „Panna Mária zachovávala všetky tieto slová a uvažovala nad nimi vo svojom srdci.“ (Lk 2, 19) Vidíte, že nie sentimentálne srdce, ale jej vôľa, jej duša boli tými, ktoré strážili tieto veci a premýšľali o nich.

Srdce je vôľa a rozum človeka, ten dynamický prvok, ktorý analyzuje a uvažuje nad vecami. V našom Pánovi je Jeho sväté srdce Jeho vôľou. Vôľa je symbolizovaná srdcom, pretože všetky pohyby vôle sa prejavujú v srdci. V tomto zmysle je teda uctievané Najsvätejšie Srdce Ježišovo.

Existuje zároveň aj nesmierne dôležitá úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie je svätyňa, v ktorej nachádzame Najsvätejšie Srdce Ježišovo.

Náš Pán sľúbil ako odplatu za túto úctu mnoho milostí. Najsvätejšie Srdce dalo špeciálne záruky tým, ktorí si vykonajú deväť prvých piatkov. Najpozoruhodnejšia z nich je, že tí, ktorí si vykonajú pobožnosť deviatich prvých piatkov, nezomrú bez milosti konečného pokánia. Tým nechcem povedať, že určite pôjdu do neba. Znamená to, že pred smrťou dostanú veľkú milosť, tak veľkú, že sa môžu oprávnene nádejať, že budú spasení.

Chápete, ako usilovne sa Cirkev v minulosti usilovala o rozšírenie a správne, nesentimentálne pochopenie tejto úcty? Mužná úcta hľadá dôvod, pre ktorý niečo existuje a potom to miluje presne z toho dôvodu. Silný muž a silná žena evanjelia takto hľadia na náboženské veci.

Preto by sme mali premýšľať o tejto úcte a obrátiť svoju dušu a vôľu k Srdcu Ježišovmu ako zdroju tých milostí, ktoré Božská prozreteľnosť plánovala dať ľuďom pre obdobie Revolúcie. Je to prostriedok milosti určený pre najťažšie časy, tie časy, v ktorých dnes žijeme.

Mali by sme žiadať Ježišovo Srdce skrze krv a vodu, ktorá z neho prúdila, aby nás očistilo a obnovilo. Toto vám odporúčam, keď meditujete a modlíte sa v piatok, a najmä v prvý piatok v mesiaci a v piatok Veľkého týždňa.

Na záver vám pripomínam toho vojaka, ktorý oštepom prebodol Srdce Ježišovo. Po tomto násilnom čine proti Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu z neho vytryskla voda a krv a skropili tomu mužovi oči. Oči vojaka, ktorý pomaly slepol (ako legenda hovorí), sa okamžite uzdravili. Toto je pre nás najdôležitejšie.

Znamená to, že tí, ktorí si ctia Ježišovo najsvätejšie Srdce, môžu žiadať o podobnú milosť, nie nevyhnutne fyzický zázrak, ale skôr milosť pre dušu. Ak chceme mať katolícke chápanie, kontrarevolučné chápanie vecí, ak chceme rozumieť, ako revolúcia a kontrarevolúcia okolo nás a v nás pôsobia, ak chceme poznať svoje chyby, pochopiť duše druhých, aby sme pre nich robili dobro, mali prospech z našich štúdií, mali dobrú duševnú rovnováhu a boli vyliečení z nervových problémov všetkých typov, potom sa môžeme, ba musíme obrátiť na Ježišovo najsvätejšie Srdce.

Mali by sme prosiť o milosť vytekajúcu z Jeho svätého Srdca – ako krv a voda, ktoré vyliečili stotníka –, ktorá odstráni úplnú či čiastočnú slepotu našich duší. Modlime sa teda k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu cez Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, pretože toto je jediný spôsob, ako získame milosti, ktoré nás vyliečia z našich viacnásobných slepôt. Ak tak urobíme, urobíme to najlepšie k získaniu tejto nádhernej milosti.