Prorokyňa s latinským brkom, Hrotsvita z Gandersheimu (Prvá časť)

Lucia Laudoniu
22. júna 2021
  Kultúra

Dokonalosť sa vlieva do ľudského slova ako cesto do formy. Nepochádza od človeka, tvorcom formy je Boh. Aj túto myšlienku treba pripísať na vrub stredovekej kanoničke Hrotsvite z opátstva Gandersheim, ktorá vstúpila do dejín – a vďaka závoju pokory nevedela prečo.

Mocný hlas. Potomkyňa saských šľachticov si svoje starogermánske meno preložila do jazyka večného Ríma ako clamor validus, čím pravdepodobne narážala ad vocem clamantem Krstiteľa a na jeho prorokovanie na púšti. V čom spočívala Hrotsvitina prorocká misia? Bola prvou scriptrix dramatum in gremio Latinitatis christianae, presnejšie, na germánskom Západe. Písala drámy s dialogickým nábojom a časovo predbehla mystičku a polyhistorku Hildegardu z Bingenu.

Hrotsvita v kruhu svojich poslucháčov.
Zdroj: Hulton Archive Collection / thoughtco.com / deliriumnerd.com

Meno Hrotsvita existuje vo viacerých formách, napríklad Rosvita či Hrotsvit. Podľa etymológov sa skladá zo substantív chvála a sláva. Pred očami sa nám rozprestiera celý vejár výkladov: „tá, ktorej slávou je sila“, „moc slávy“ alebo „sláva zakliata v sile“. Skutočným zmyslom existencie človeka na zemi je oslavovať Boha. Budovanie akéhokoľvek diela, materiálneho či duchovného, má byť prežiarené bohoúctou. Slávou Hrotsvity bol Boh – a Boh ju urobil slávnou.

Latinská οἰκουμένη ju docenila až o niekoľko storočí post mortem. Presné spatium jej života sa s odstupom času nedá vymerať. Sviečka Hrotsvitinho života horela približne v rokoch 935 – 973 (niekde sa uvádza 995). Narodila sa v Bad Gandersheime, v mestečku preslávenom soľnými prameňmi, aby sa sama zmenila na mystické brko klasickej vzdelanosti osolené soľou kresťanskej viery.

Veľký milovník ars versificandi nemecký humanista Konrad Celtis sa v roku 1501 zaslúžil o (takmer) kompletné vydanie diela prvej integrálnej dramatičky nežného pohlavia na latinskom Západe. Celtisovu edíciu zdobili ilustrácie Albrechta Dürera. Aké muselo byť vedcovo prekvapenie, keď v útrobách Bavorskej štátnej knižnice objavil kódex (jeho súčasná signatúra je Clm 14485) s dielom neznámej svetskej kanoničky, ktorá v 10. storočí básnicky dokonale „pokrstila“ pohanského dramatika Terentia!

Z hrobky zabudnutia na svetlo Božie. Konrad Celtes, v latinčine Celtis, pripravil editio princeps Hrotsvitiných diel.
Zdroj: wikipedia.org

Rodák z Kartága Terentius s prídomkom Afer (Africký) to z pozície otroka dotiahol na elegantného spisovateľa, ktorý nám dobre zachoval konverzačnú latinčinu rímskej strednej vrstvy. Terentius je autorom šiestich hier a číslo šesť si v prípade počtu svojich dramatických opusov Hrotsvita požičala práve od neho. Kartáginec domestikovaný vo Večnom meste nepísal pre sivé masy. Zo svojich hier exkludoval obscénne slová a dbal na krásu jazyka.

Zo špinavého potrubia čistá voda nepotečie, nech je prameň akokoľvek priezračný. Aj preto máme dbať na duchovnú čistotu našich úst.

Terentiove comoediae boli pre stredoveké rehoľníčky jedným z kľúčov k osvojovaniu si pravidiel latinskej konverzácie (kľúčom, ktorý nikdy nezhrdzavie!), ale ich profánny obsah nechával kresťanskú dušu stále smädnou. Hrotsvita z opátstva Gandersheim písala ut Terentium imitaretur, čo sama priznáva v prológu Liber secundus so šesticou vlastných hier.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Božia služobníčka obdarená hlbokou komprehenziou latinskej gramatickej štruktúry chcela dať spolusestrám vo svojom opátstve do ruky jednoduchú kresťanskú alternatívu k Terentiovi a vôbec si nepripúšťala, že tým vstupuje do dejín európskej literatúry.

Prvá Severoeurópanka, ktorá písala duchovné hry, merala klasikov pravítkom Písma.
Zdroj: images.fineartamerica.com

Hrotsvita Gandersheimensis dala svojim veršom „nálepku“ comoediae podľa vzoru Terentia Afera. Antický pojem sa však nekryje so súčasným chápaním komédie v zmysle veselohry, paródie, grotesky či frašky, kde smiech býva drogou. Aj komédia môže byť zahalená čiernym mrakom bolesti a smútku, na rozdiel od tragédie sa však všetko dobre skončí.

Hrdinkami Hrotsvitiných komédií sú obrátené kurtizány a cnostné panny horiace pre Krista ako živé lampáše. Autorka sa nevyhýba ani otázkam pokušenia či znásilnenia. Jej brko je dôstojné a vážne. Pri pozornom čítaní nám však pošteklia bránice aj komické prvky v modernom zmysle slova: keď sa pohanský sudca Dulcitius v rovnomennej hre pokúsi zneuctiť tri kresťanské panny, zázračne sa ocitne v objatí kuchynských hrncov.

Hrotsvitine komédie sa zrodili pod strechou benediktínskeho opátstva v Bad Gandersheim.
Zdroj: wikipedia.org

Čo ďalšieho navarila Hrotsvita v literárnej kuchyni? Liber primus je básnickou sýpkou, v ktorej dozreli prvé Hrotsvitine latinské klasy. Veniec básní (carmina) je faustovským rozprávaním o zapredaní duše diablovi. Tieto legendy (latinské ad legendum znamená na čítanie) majú edukatívno-sapienciálny charakter a zdôrazňujú, že každá zmluva s čertom, hoci pôsobiaca nevinne a výhodne, je nebezpečnou hrou s ohňom.

Liber tertius autorka venovala panovníkom Ottovi I. a Ottovi II. Dramatička si tu vyskúšala úlohu kronikárky. Gesta Oddonis oslavujú vládu vtedajšej ottonskej dynastie a Primordia coenobii Gandersheimensis mapujú počiatky Hrotsvitinho domovského opátstva atramentom zbožnosti.

Komédie v Liber secundus sa vyznačujú dôrazom na dialóg a minimalizovaním scénickej akcie. Odborná obec preto prišla s názorom, že kanoničky a mníšky tieto hry iba nahlas deklamovali, ale neinscenovali ich. Prípadné javiskové stvárnenie však mohlo byť realitou, pretože Hrotsvita mala prepojenie na ottonské dvorné divadlo. Nitkou spájajúcou šľachtickú poetku zasvätenú Bohu s kráľovským dvorom bola abatyša.

Kľačiaca kanonička v spoločnosti abatyše Gerbergy odovzdáva Ottovi I. Veľkému rukopis Gesta Oddonis. Rytina Albrechta Dürera.
Zdroj: wikipedia.org

Do tajov slobodných umení Hrotstvitu zasväcovala dcéra Henricha I. Bavorského Gerberga, ktorá väčšinu života prežila v habite predstavenej gandersheimského opátstva. Pod jej vedením doslova kvitlo. Okrem školy a knižnice tu bol aj hospic a refugium pre pútnikov. Biblická Marta a Mária v harmónii kontemplatívneho a činného princípu.

Pravdivá kontemplácia nikdy nie je statickou nudou, a práca bez vnútorného stíšenia je iba krivou stoličkou, ktorej chýba jedna noha… Gerberga viedla svoju komunitu v duchu manželstva medzi piesňou a tichom.

Unica spes mundi – jediná nádej sveta. Kaligrafické okienko do manuskriptu s tvorbou prvej latinskej poetky z nemeckých zemí.
Zdroj: wdl.org

Hrotsvita sa už ako dvadsiatnička stala učiteľkou a spočiatku písala potajomky. V posledných desaťročiach sa jej dielo číta okuliarmi feminizmu. Riziko, že na verše skromnej latinskej poetky, ktorá v 10. storočí písala o silných kresťanských ženách, bude umelo aplikovaný feministický „lak“, nie je malé. Žiaľ, aj osobnosťou bingenskej harfy svätej Hildegardy sa dnes pýšia rôzni pokútni bylinkári bez toho, aby spoznali Hildegardino učenie v ortodoxnej komplexnosti.

Päť zo šiestich Hrotsvitiných hier (Gallicanus, Dulcitius, Callimachus, Abraham a Paphnutius) majú mužské mená (zrejme pridelené Celtisom). Šiesta komédia nesie názov Sapientia. Múdrosť bola pre Hrotsvitu duchovným erbom.

Priepasť nenesie vinu za to, že ktosi do nej spadne… V pokračovaní si predstavíme Hrotsvitinu hru Abraham, ktorá je latinskou adaptáciou východnej legendy o prepodobnej Márii Egyptskej – padlej žene, ktorá klesla pod svojím krížom, aby znova vstala v sláve.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!