Problémy Vatikánu s nemeckými biskupmi

Edward Pentin
26. apríla 2021
  Cirkev

Zdroj: wikimedia commons

V januári chceli dvaja vatikánski kardináli volať predsedu Nemeckej biskupskej konferencie do Ríma a korigovať jeho vyjadrenia v súvislosti s jeho rozhovorom pre médiá, v ktorom vyjadril nesúhlas s cirkevným učením v celom rade oblastí. K tomuto stretnutiu, ktoré malo podľa niektorých slúžiť na to, aby sa Vatikán formálne postavil proti Synodálnej ceste, nikdy nedošlo, nemeckí biskupi v nej teraz bez prekážok pokračujú a vzbudzujú vážne obavy z možnej schizmy.

Kardinál jezuita Luis Ladaria, prefekt Kongregácie pre náuku viery, a kardinál Kurt Koch, švajčiarsky predseda Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov, sú znepokojení vyjadreniami, ktoré biskup Georg Bätzing uviedol v dlhom rozhovore poskytnutom pre nemecké vydanie Herder Korrespondenz koncom decembra 2020.

Vatikánske zdroje uviedli, že rozhovor, v ktorom biskup spochybnil učenie Cirkvi, v plnej nahote odhalil biskupov nesúhlas s Magistériom, čo viedlo oboch znepokojených kardinálov k tomu, že ho chceli volať do Ríma a napraviť ho.

Svätá Marta povedala „nie“,“ uviedol jeden zo zdrojov s odvolaním sa na pápežovo oficiálne sídlo.

Portál Register kontaktoval kardinálov aj tlačové oddelenie Svätej stolice s cieľom potvrdiť túto verziu udalostí, zatiaľ však nedostal odpoveď.

V rozhovore pomenovanom Chcem zmenu, zverejnenom po Novom roku a ktorý zostal dosť nepovšimnutý, začal biskup Bätzing z Limburgu tým, že sa označil za „dobrého konzervatívca, pretože milujem túto Cirkev a ochotne jej dávam svoj život a svoju energiu. Ale chcem, aby sa zmenila“.

Potom pokračoval priamym spochybnením cirkevného učenia a tradície týkajúcej sa kňazskej vysviacky žien, požehnávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia, kňazského celibátu i svätého prijímania pre protestantov.

Obmedzovať kňazské svätenia na mužov sa mu zdalo „čoraz menej presvedčivé“ a dodal, že „existujú presvedčivé teologické argumenty v prospech umožnenia kňazskej vysviacky aj ženám“.

Preto často hovorím o diakonáte žien, pretože ho vnímam ako priestor pre aktivitu.“ Dodal, že pokiaľ ide o umožnenie kňazskej služby ženám, každý pápež, počnúc Jánom Pavlom II., na túto otázku odpovedal „jednomyseľne“ tým, že ju vylúčil. „Je to však na stole,“ povedal. Biskup Bätzing to spochybnil, pretože podľa neho je to iba snaha „lipnúť na súčasných podmienkach prijímania“ do kňazstva, a uviedol, že Cirkev takto blokuje povolania.

Pokiaľ ide o toľko kritizovanú Synodálnu cestu Cirkvi v Nemecku, dvojročný program diskusie o otázkach moci, sexuálnej morálky, kňazského života a úlohy žien v Cirkvi v snahe očividne vykoreniť zneužívania, uviedol, že: „sa usiloval porozumieť výhradám Ríma a vnímal silný tlak na udržanie jednoty univerzálnej Cirkvi pri existencii takých odlišných kultúrnych charakteristík“.

Ohľadom listu pápeža Františka z roku 2019 adresovaného Cirkvi v Nemecku, v ktorom pápež podporil Synodálnu cestu, ale vyzval jej účastníkov, aby sa zamerali na evanjelizáciu, biskup Bätzing uviedol, že: „blokovanie systematických príčin zneužívania bráni evanjelizácii a treba ho najskôr zrušiť.“ Tiež uviedol, že nesúhlasí s časťami pápežovho listu, ktoré odlišujú duchovnú cestu od cesty demokratickej, a uviedol, že si želá viac demokracie v katolíckej Cirkvi, aby „chápala a nevylučovala názory ostatných“.

Pokiaľ ide o kňazský celibát, uviedol, že je presvedčený, že diskusia už dozrela a že už to nie je otázka rozlišovania.

V určitom okamihu treba rozhodnúť,“ povedal limburský biskup a dodal, že pápež „nie je pápežom vo všetkých otázkach“ a biskupi sú „súčasťou vlády univerzálnej Cirkvi“.

Vo veci požehnávania homosexuálnych zväzkov, biskup Bätzing uviedol, že sú potrebné riešenia, treba nájsť liturgické odpovede „bez schválenia Rímom“ a že je taktiež presvedčený, „že by sme mali v tomto zmysle zmeniť katechizmus“ po „intenzívnej diskusii“.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Na záver ohľadom ekumenických eucharistických slávení tvrdil, že dokument s názvom „Spolu pri Pánovom stole“, ktorý v roku 2019 vypracovala nemecká skupina protestantských a katolíckych teológov v prospech „vzájomnej eucharistickej pohostinnosti“, bol „múdrym krokom vpred“ napriek tomu, že ho Vatikán formálne odmietol.

Podľa ekumenického dokumentu, povedal biskup Bätzing, nejde o „spoločné slávenie“ Eucharistie alebo o interkomúniu, ale skôr o to, či katolíci a protestanti, ktorí sú prítomní na slávení druhej cirkvi, „majú na to dobré dôvody“. Dodal, že „táto prax existuje už dlho“.

8. marca kardinál Koch vyhlásil, že zdieľa obavy Kongregácie pre náuku viery formálne vyjadrené v štvorstranovej kritike a v liste adresovanom biskupovi Bätzingovi minulý rok v septembri, v ktorom sa uvádza, že náukové nezhody sú „ešte také závažné“, že „vzájomná účasť na večeri Pánovej resp. na Eucharistii“ nie je možná.

Kardinál Koch, ktorý je podľa zdrojov hlboko znepokojený vývojom v nemeckej cirkvi, podobne ako mnoho ďalších vysokých predstaviteľov Vatikánu a ktorý nezvyčajne priamo vystupoval proti vývoju v Nemecku, ktorý tam prebieha v poslednom čase, taktiež zdôraznil, že svoj zásadný nesúhlas s dokumentom ekumenickej skupiny vyjadril prostredníctvom rozhovorov a podrobným otvoreným listom vedúcemu protestantskej časti skupiny.

Zdôraznil, že Vatikán čaká na odpoveď Nemeckej biskupskej konferencie na list kongregácie „skôr, ako bude možné zvážiť, či a aké ďalšie kroky budú potrebné“.

Biskup Bätzing v rozhovore pre Herder Korrespondenz uviedol, že biskupská konferencia na list kongregácie dá odpoveď a „uvedie protiargumenty“ a dodal, že list ho prekvapil, nedokázal „oceniť ekumenické úsilie“ stojace za skupinou a že cítil, že je pre Vatikán „trochu cynické“ povedať: „Nie, to nie je správne, ešte na tom pracujte.

V liste adresovanom duchovenstvu jeho diecézy z 1. marca biskup Bätzing uviedol, že môžu podávať sväté prijímanie nekatolíkom, pokiaľ o to požiadajú „po preskúmaní svojho svedomia“, ale nemôže existovať „nijaké všeobecné interdenominačné prijímanie Eucharistie“, či „nové formy eucharistického slávenia“.

Na inom mieste v rozhovore pre Herder Korespondenz biskup Bätzing uviedol, že je „presvedčený“, že žijeme v „čase, v ktorom môžeme niečo skutočne zmeniť“ a že „to musíme využiť“.

Niektorí nemeckí cirkevní predstavitelia sa domnievajú, že k postupu biskupa Bätzinga v oblasti heterodoxných tém dochádza čiastočne preto, lebo je rovnako ako mnoho ďalších nemeckých biskupov pod silným vplyvom Ústredného výboru nemeckých katolíkov (ZdK), mocnej sekulárnej organizácie v krajine známej svojimi disidentskými ideologickými názormi a politickými väzbami.

Majú rovnaké myslenie, rovnakú líniu,“ povedal 22. marca kardinál Gerhard Müller, nemecký predchodca kardinála Ladariu v Kongregácii pre náuku viery. „Verí vedenie ZdK v Boha podľa katolíckej viery? Majú iba určité predstavy, ale nehovoria o Bohu, ktorý sa zjavil, o Pánovi dejín, Izraela a o Ježišovi Kristovi.

Zatiaľ čo opozícia v Ríme neochabuje, ako sa nedávno ukázalo vo vyhlásení vydanom Kongregáciou pre náuku viery, ktoré odmieta požehnávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia, kardináli Ladaria a Koch nie sú jediní znepokojení smerovaním Cirkvi v Nemecku. Pápež František zaznamenal ich kritiku, najmä keď vyjadril „dramatické znepokojenie“ nad vývojom v minulom roku po tom, ako prijal nemeckého apoštolského nuncia v súkromnom rozhovore.

Niektorí predstavitelia v Ríme sa však domnievajú, že sa nerobia dostatočné kroky na zabránenie možnej formálnej schizme. Tvrdia, že by bolo vážnou chybou, keby sa Synodálnej ceste nechal voľný priebeh, aby dospela až do svojho záveru a s veľkou pravdepodobnosťou schválila množstvo názorov na kľúčové otázky v rozpore s Magistériom Cirkvi a až potom by Vatikán formálne zasiahol, aby korigoval disidentské vedenie nemeckej Cirkvi.

Ľudia majú veľké obavy, nikto z toho nie je nadšený,“ uviedol vatikánsky zdroj. „Ak budú nemeckí biskupi pokračovať v Synodálnej ceste, dôjde k schizme a to by bolo veľmi zlé – nie je to dobrá taktika – nechať biskupov, aby v tom pokračovali, pričom Vatikán by až potom povedal stop.

Kardinál Müller uviedol, že „si nerobí veľké nádeje“, že Vatikán bude konať, „pretože nechápe závažnosť situácie“. Prirovnal to k počiatočnej fáze Reformácie, keď Rímska kúria „neprijala správne opatrenia“, pretože sa angažovala v politike, ktorú považovala za „dôležitejšiu ako náboženské poslanie Cirkvi“.

Teraz máme podobný problém v tom zmysle, že Vatikán je príliš diplomatický a politický a teologicky neanalyzuje veľké nebezpečenstvo,“ uviedol a dodal, že Vatikánu teraz viac záleží na „dobrých vzťahoch s vládami a s Organizáciou Spojených národov.

Spolu s ostatnými v Ríme tiež prirovnal situáciu s dobou Martina Luthera a pápeža Leva X., ktorý sa priveľmi sústreďoval na politické udalosti, nebral luteránske hnutie dostatočne vážne a keď zasiahol, Luther už mal za sebou vplyvnú a trvalú podporu.

Pápež Lev X. mal povrchný pohľad a nepochopil Luthera,“ uviedol kardinál Müller, ktorý v roku 2017 napísal knihu o histórii pápežov s názvom Der Papst: Sendung und Auftrag (Pápež: Poslanie a príkaz). „Lev nebol teológ, nechápal, o čo ide,“ dodal.

Kardinál Müller však zdôraznil „veľký rozdiel“ medzi vtedajšou a dnešnou dobou, teda, že vtedy išlo o „sviatosti, autoritu nástupcov apoštolov a svätého Petra“. Dnes, povedal: „Hovoríme o protestantizácii Cirkvi, ale nejde o protestantizmus reformátorov, ale o protestantizmus liberálnych teológov, ktorí redukujú kresťanstvo „iba na „určité morálne, individuálne alebo spoločenské formy“.“

Zdroj: ncregister.com

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!