Prípadný návrat ku komunizmu by Slovensko nezachránil - Christianitas

Prípadný návrat ku komunizmu by Slovensko nezachránil

Matej Gavlák
18. mája 2022
  Spoločnosť


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Keď som bol 9. mája na námestí SNP kvôli krátkej reportáži o tamojšom proteste za Ukrajinu, na ktorom vystúpil aj premiér Heger, zaujalo ma rozprávanie o tom, čo sa dialo na Slavíne v ten istý deň. Je zrejmé, že bez viny nebola ani jedna strana, no účastníci protestu sa čudovali, že na Slavíne boli niektorí ľudia doslova od hlavy po päty oblečení v komunistických rovnošatách, niesli červené vlajky s kosákom a kladivom, veľkú kyticu s päťcípou hviezdou a malé deti boli oblečené ako iskričky.

Zdroj: sandandtsunamis.blogspot.com

Istá nostalgia za starými časmi je na Slovensku zrejmá. Bola to doba, kedy „mal každý isté zamestnanie“, „byty bývali prakticky zadarmo“, „nikde neboli žiadni bezdomovci“, „kúpeľné pobyty boli hradené zamestnávateľom“ atď. Bol to skrátka svet plný výhod pre pracujúcich – ale zaiste aj nevýhod, avšak na tie sa už rokmi zabudlo. V každom prípade je zjavné, že príliš veľa katolíkov na Slovensku vníma komunizmus/socializmus v ružových okuliaroch. Hovoria: „Komunisti neboli zlí, len keby neprenasledovali Cirkev.

V prvom rade ideológia

Komunizmus, to však nebol len spôsob spravovania štátu. V prvom rade to bola metafyzická ideológia, ktorá uzrela svetlo sveta v 19. storočí. Komunizmus – ako táto metafyzická ideológia – vychádza priamo z darwinizmu, čo znamená, že nepovažuje človeka za Bohom stvorenú bytosť s nesmrteľnou dušou; považuje ho za dosiaľ najvyvinutejšie štádium cicavca – doslova za prerasteného potomka potkanov. V jednej knihe som sa dočítal: „Čínski komunisti najprv naučili ľudí, že sú dobytok a potom sa k nim tak aj správali.“ Slovenskí komunisti sa k ľuďom tak zjavne nesprávali, ale ich svetonázor bol viac menej podobný: „Ľudská spoločnosť je sivá beztvárna – a bezduchá (!) masa, ktorej ku šťastiu stačia len chlieb a hry. Tak ich im dajme!“ Napokon, niečo podobné hovorí aj kardinál Müller:

Je zrejmé, že marxizmus vo svojich historických formách priniesol iba nešťastie a to preto, lebo je založený na nesprávnej antropológii, predstavuje nesprávny obraz dejín a svojím materializmom je hlboko previazaný s kapitalistami, proti ktorým bojuje. Preto máme v Číne najabsurdnejšiu kombináciu extrémneho kapitalizmu a extrémneho komunizmu.

Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať ciele komunizmu byť do istej miery ušľachtilé, známy biskup Fulton Sheen vo svojej knihe Life of Christ (Život Krista) pred týmto postojom nepriamo varoval. O prvom pokúšaní Krista diablom na púšti totiž píše:

Prvým pokušením nášho Pána bolo, aby sa stal istým sociálnym reformátorom a dal chlieb zástupom v púšti, kde nebolo nič, len kamene. Vízia sociálneho zlepšenia bez duchovnej obnovy stvorila pokušenie, ktorému mnoho dôležitých mužov dejín úplne podľahlo.

Ale pre Neho nebola toto adekvátna služba Otcovi; existujú totiž hlbšie potreby ako zhromažďovať pšenicu; a rovnako tak sú väčšie radosti ako plný žalúdok.

Biskup Sheen ďalej varuje, že za myšlienkou „Začni s ekonomikou, zabudni na hriech!“ je zlý duch. Je to diabol, kto zmätenému človeku podsúva myšlienku, že Boha vlastne k ničomu nepotrebuje – ani k získaniu obživy. K Bohu sa netreba obracať, veď je tu miestny komisariát, zástupca všemocného štátu, ktorý sa o všetko postará. Je to prekrútenie biblického hesla: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a všetkého ostatného sa vám dostane následne.

Skrytým efektom komunistického štátu napokon bolo to, že človek prestal byť závislý od svojho Stvoriteľa a začal byť závislý od svojho štátu. Akonáhle sa však dostal do nesúladu so svojím novým pánom, ten už vedel, ako s človiečikom zatočiť a primäť ho k poslušnosti.

Jed, ktorý rozpúšťa vieru

Komunizmus neznesie v štáte žiadnu inú moc, než je on sám; teda ani autonómnu katolícku Cirkev, ktorá je vlastne jeho najväčším filozofickým nepriateľom. Ako totiž poukázal slovenský historik Vojtech Hatala vo svojej knihe Ruská revolúcia ešte z roku 1936, komunizmus je istý druh „vychovávateľského systému“, ktorý viedol ľudí k beztriednej spoločnosti. Malo ísť o spoločnosť natoľko „uvedomelú“, že nad sebou už nepotrebovala vôbec žiadnu vládu – o chlieb by sa delili všetci rovným dielom. Mimo vlády už nemalo existovať ani náboženstvo, „ópium ľudstva“. V istom význame zrejme malo ísť aj o akýsi vrchol darwinovskej evolúcie.

Katolícke učenie nám však jasne prezentuje, že človek je poškvrnený dedičným hriechom a tým pádom sa vždy nájdu jedinci schopní krádeží, podvodov, ba i vrážd. Aj teória o „absolútnom ateizme“ sa v praxi ukazuje ako neudržateľná: ak ľudia neveria v kresťanského Boha, neustále si vyhľadávajú iných bohov; veria v rôzne energie, prevteľovanie, mágie, mimozemšťanov, amulety, silu myšlienok, nemenný osud, urieknutia atď. Len mizivé percento ľudí sú číri ateisti.

Aké je to deštrukčné pre katolicizmus, keď sa katolíci inšpirujú komunistami, možno vidieť na príklade Latinskej Ameriky, kde najmä miestni jezuiti prišli s tzv. „teológiou oslobodenia“, čo je katolicizmus zmiešaný s komunizmom. Technicky povedané, ide o „triedny boj“ chudobných voči bohatým s tým, že teológovia oslobodenia tento triedny boj ospravedlňujú umelým napasovaním evanjelia naň. Podľa nich bol Ježiš doslova revolucionárom a len chudobní môžu byť spasení. Úryvok z Biblie, kde Ježiš hovorí farizejom: „Dajte cisárovi, čo je cisárovo“, opomínajú.

Článok Julia Loreda, ktorý sme publikovali aj na našom portáli1 o teológii oslobodenia uvádza:

Už sa nehlásalo „duchovné“ a „historické“ náboženstvo zamerané na praktizovanie cností, ale presadzovalo sa sociálno-politické „oslobodenie chudobných“. Socializmus a dokonca komunizmus nahradili Božie kráľovstvo. Skrátka, kázanie evanjelia nahradili revolúciou. Mysleli si, že to priláka masy „chudobných“.

Marxizmus obsiahnutý v „teológii oslobodenia“ je jed, ktorý rozpúšťa katolícku vieru. Článok pokračuje:

Vezmime si napríklad Brazíliu. Počet katolíkov klesol z 95 % v roku 1940 na 44,9 % v roku 2020. Opačným smerom rástli evanjelici: z 2,7 % na 31,8 %. Podľa demografa Josého Eustáquia Alvesa, profesora na Escola Nacional de Ciências Estatísticas, počet evanjelikov predstihne katolíkov v roku 2032. Situácia v Guatemale, najväčšej krajine Strednej Ameriky, nie je veľmi odlišná. Z 99,5 % v roku 1950 na 45 % v roku 2022.

Aj na tomto príklade sa ukazuje, že komunizmus je v prvom rade zákerná ideológia, až následne štátne usporiadanie. Jeho návrat by Slovensko nezachránil.

Naozaj chceme návrat generálneho tajomníka komunistickej strany?

Otázka, ktorá sa však natíska, je nasledovná: Ak nie komunizmus, čo potom? Kapitalizmus? A nespôsobuje na Slovensku práve kapitalizmus radikálny úpadok katolíckej viery, ešte väčší ako za čias komunizmu? Zjavne áno: za posledných 70 rokov boli katolíci v demokratických krajinách porazení v jednej hraničnej veci za druhou – od potratov až po transgender (uvidíme, čo prinesie budúcnosť). Denník Pravda sa už teraz pýta, či nehrozí v USA „náboženská diktatúra“ len pre snahu obmedziť potraty.2

Tým dáva jasne najavo, že charakter demokratického štátneho zriadenia je v skutočnosti protikresťanský. Ide proti kresťanom. Ide proti Bohu. A nech len kresťania skúsia niečo povedať – to by videli!

Kristovi nasledovníci sú skrátka v demokracii trpení podobne, ako boli v komunistickom režime.

Katolicizmus je síce viera, no historicky má aj politický rozmer. Podobne ako komunizmus mal svoje štátne zriadenie, aj katolicizmus mal svoje – išlo o katolícke kráľovstvá. Tie boli jediným štátnym zriadením, v ktorých katolicizmus nielenže neupadal, ale doslova prekvital. Boli to králi, kto šíril pravú vieru v Európe; boli to kráľovstvá Španielska a Portugalska, ktoré priniesli katolícku vieru do Južnej aj Severnej Ameriky, ako aj do vzdialených končín Tichého oceánu.

Ak má v budúcnosti pravá viera prežiť; ak má v budúcnosti dôjsť k veľkej obnove katolicizmu – čo mimochodom Panna Mária vo Fatime prisľúbila – potom bude musieť v prvom rade dôjsť k obnove katolíckeho štátneho zriadenia – takého, ktoré bude v praxi aplikovať sociálnu náuku Cirkvi. A o to by sa mali nespokojní katolíci dneška aj u nás, na Slovensku usilovať. Nie o návrat generálneho tajomníka komunistickej strany, ale o návrat katolíckeho panovníka.

1https://www.christianitas.sk/preferencna-volba-latinskoamerickych-katolikov-pre-turicnych-protestantov/

2https://www.christianitas.sk/dennik-pravda-sa-pyta-ci-bude-v-usa-pre-mozny-zakaz-potratov-nabozenska-tyrania/


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!