Predvolebný súboj v USA medzi Trumpom a Bidenom sa už začal. Krajina sa polarizuje

Branislav Krasnovský
2. júla 2020
  Politika

Napätie v USA v súvislosti s protestami Black Lives Matters už mnohí americkí i svetoví politológovia považujú za začiatok súboja dvoch najdôležitejších kandidátov na post amerického prezidenta. Hnutie Black Lives Matters začalo úspešne polarizovať celé USA, americkí voliči sa čoraz viac radikalizujú a delia sa na prívržencov republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, alebo demokratického kandidáta Bidena.

Nepokoje v USA posilnili pozície Bidena , vo viacerých štátoch sa šance Donalda Trumpa znížili. Má to však jeden háčik, Biden nemá veľa prívržencov, to len Donald Trump má veľa odporcov. Biden má za sebou priveľa politických, sexuálnych či ekonomických prešľapov na to, aby s ním bežní Američania mohli súhlasiť. Odpor voči Trumpovi je však v časti americkej populácie oveľa väčší, ako odpor voči Bidenovi.

Podľa CNN Biden čiastočne znížil náskok Trumpa /55%/, Bidena by podporovalo v súčasnosti 41% opýtaných respondentov, zvyšok by volil iných kandidátov, alebo by nevolil vôbec. Z uvedených 41% respondentov, ktorí potvrdili, že by svoj hlas odovzdali Bidenovi však 32% uviedlo, že by volili Bidena len preto, lebo je Trumpov protikandidát. Biden si je vedomý faktu, že jeho pozícia je slabá a snaží sa voličov presvedčiť, že nemieni byť len „antitrumpom”, ale chce ľudí presvedčiť aj svojím volebným programom a hodnotami.

Politológ Berkleyskej univerzity David Broockman takisto upozornil na fakt, že predvolebné reklamy demokratov z 88% útočia voči Trumpovi a z 11% sa vyjadrujú pozitívne o Bidenovi, takže rast Bidena je vlastne výsledkom antitrumpovskej kampane v USA, Donald Trump sa dosiaľ k podobnému typu „antikampane” voči Bidenovi nepriklonil. Broockman však zastáva názor, že Trumpov tím vytiahne Bidenove kauzy, ktorých je neúrekom až krátko pred dátumom prezidentských volieb.

Naopak Bidenov tým hovorí o neúspešnej protibidenovskej kampani zo strany Trumpa a jeho tímu. Biden je obviňovaný zo sexuálnych škandálov, netransparentných korupčných machinácii na Ukrajine a pod. Snaží sa čo najviac politicky získať zo súčasných protestov v USA, podporuje Black Lives Matters a vykresľuje sa ako politika, ktorý odmieta rasovú diskrimináciu, nenávisť, rozdeľovanie a vyvolávanie napätia.

Pokiaľ sa ale Trump otvorene stretáva s policajnými dôstojníkmi, Biden podporuje Black Lives Matters najmä mediálne, dosiaľ sa v uliciach medzi prívržencami demonštrácii nezjavil, obáva sa totiž negatívnej reakcie, ako skorumpovaný beloch by mohol vyvolať v demonštrantoch negatívne vášne a nič by tak Trumpovi nepomohlo v zápase o post amerického prezidenta, ako videá na ktorých Black Lives Matters pranieruje Bidena.

Biden sa snaží presvedčiť Američanov aj o tom, že Trump zlyhal v boji proti koronavírusu. Určitú dobu sa Biden obával, že nezoženie dostatok financií na prezidentskú kampaň, v poslednej dobe sa mu uľavilo, pretože podľa oficiálnych vyhlásení získal takmer 81 miliónov USD /neoficiálne ide pravdepodobne o oveľa vyššiu sumu/. S uvedenými financiami na konte sa bude Bidenovi jeho prezidentská kampaň viesť podstatne ľahšie. 

Momentálne Biden boduje najmä v Pennsylvánii, na východnom pobreží a v Kalifornii, Trump má zatiaľ lepšie pozície na Floride, v Georgii, Texase či Iowe. Zaujímavá bude situácia v Arizone, kde je tradične silný demokratický klan Clintonovcov, Hillary Clintonová však v súboji o prezidentské kreslo USA podľahla Donaldovi Trumpovi a vplyv Clintonovcov v Arizone sa značne znížil.

Bidenov tým si je vedomý skutočnosti, že Biden na rozdiel od Trumpa nemá dosiaľ vypracovanú takú ekonomickú stratégiu, ktorou by dokázal oslabiť Trumpové pozície. Množstvo Američanov stále dôveruje Trumpovi a jeho krokom, ktoré zaviedol v súvislosti s ekonomickou krízou, zapríčinenou koronavírusom. To, že Trump vyplácal Američanom štedré príspevky počas povinnej karantény presvedčilo väčšinu Američanov, že Trump ekonomike rozumie a jeho ekonomické opatrenia majú hlavu a pätu.

Rovnako veľké množstvo Američanov podporuje Donalda Trumpa v jeho plánoch obmedziť vojenskú prítomnosť Američanov vo svete, pretože Američania odmietajú brániť Európu v čase, keď Európania nezvyšujú svoje príspevky do spoločnej obrannej pokladnice a takisto kontraproduktívna agresivita Black Lives Matters, ktoré likviduje pamätníky, vháňa do Trumpovho tábora dostatok bielych voličov, ktorí by za inakších okolností Trumpa nevolili.