Prečo Francúzsko nechráni svoje katolícke kostoly?

Bogdan Dobosz
25. júla 2020
  Cirkev

Požiar katedrály v Nantes je súčasťou cielenej série útokov na katolícke chrámy vo Francúzsku, ktoré už trvajú niekoľko rokov. Katedrály v Nantes sú len špičkou ľadovca.

V roku 2019 prišlo vo Francúzsku k 1063 útokom na katolícke chrámy, kňazov, sochy a iné kultúrne pamiatky. V roku 2018 prišlo k 1052 útokom, v roku 2017 prišlo k 1038 útokom. Ak by sme to prerátali na jednotlivé dni, tak prichádza k trom útokom, vandalizmu, zhanobenia, požiarov alebo aktov vandalizmu, denne. Len v roku 2018 bolo 32 požiarov, vo väčšine prípadov išlo o úmyselné podpaľačstvo.

Vo Francúzsku horia kostoly a prichádza k znesväcovaniu už roky. K najhorším prípadom poškodenia sa zaraďujú kostol Saint-Jean-du-Bruel v Millau, kaplnka Sacre Couer v Sables d’Olonne vo Vendée, kostol sv. Magdalény v Touose. V novembri minulého roku neznámi páchatelia zapálili kostol v Annemasse, katedrálu Saint-Maclou v Pontoise v departemente Val d’Oise neďaleko Paríža.

K ďalším zničeným významným chrámom môžeme prirátať kostol Saint Jacquesa v Grenobli, k útoku sa priznali anarchisti, katedrálu v Lavauru v deparemente v Tarne, kostol Savre Coeur v Angouleme.

Od roku 2020 vandali v Pyrenejách ničili približne tucet sôch Matky Božej za jeden deň, steny kostolov vandali označovali hanlivými výrokmi. Anarchisti zrezali kríž na vrchu Saint Loup a rozbili sochu Panny Márie v departemente v Herault. V Corbeil Essone v parížskej štvrti s čoraz väčším počtom moslimov vypálili kostol Corbeil Essone. Výbuch barbarstva pokračuje.

Francúzska polícia hrá „mŕtveho chrobáka”. Snaží sa katolícku verejnosť presvedčiť, že útoky nemajú pevné ideologické pozadie a za útokmi netreba hľadať anarchistov, satanistov, prívržencov BLM či LGBT komunity. Hlavným dôvodom útokov je podľa nich len obyčajný vandalizmus maloletých a záujem obohatiť sa krádežou. Francúzski katolíci však polícii neveria.

Ak útočia maloletí, tak z psychologického hľadiska podľa nich vždy útočia na marginálne a slabé ciele, pretože si netrúfnu spočiatku útočiť na väčšie ciele, ktoré by sa dokázali brániť.  Vo Francúzsku sa cielene odsúva Cirkev a kresťania na okraj spoločenského života. Kresťania sú tu podľa francúzskych úradov na to, aby platili dane a poslúchali na slovo predstaviteľov sekulárneho štátu. Niet divu, že maloletí vandali alebo moslimovia útočia beztrestne na katolícke ciele.

Ale je šokujúce, ako profesne dokáže francúzska polícia chrániť moslimské mešity, koľko energie venuje sledovaniu jednotlivých imámov vo Francúzsku, koľko energie a prostriedkov venuje po rozstrieľaní redakcie Charlie Hebdo ochrane LGBT a anarchistických združení či nadácii, alebo židovských synagóg, cintorínov či iných kultúrnych pamiatok.

To s akou ľahostajnosťou sa francúzski policajti stavajú k ochrane kresťanských pamiatok je svedectvom, že vo Francúzsku už vnímajú francúzskych kresťanov ako občanov druhej kategórie. Snažme sa, aby sa takýto trend nestal samozrejmosťou aj v strednej Európe.