Prečo chodíme na rorátne omše? - Christianitas

Prečo chodíme na rorátne omše?

vdp. Ľubomír Urbančok
5. decembra 2020
  Cirkev  

„Noc sa už pominula, deň sa už priblížil…“ (Rim,13)

Tieto slová sv. apoštola Pavla, ktoré sme si vypočuli uplynulú nedeľu počas svätej omše vyjadrujú najlepšie chvíľu, ktorú práve prežívame.

Sme na prechode z tmy do svetla. To je aj zmysel adventného obdobia, v zmysle toho čo sme rozjímali uplynulú nedeľu, teda aby sme sa prebudili zo sna. Bdenie, znamená pozorné očakávanie.

Slávime tzv. Rorátnu svätú omšu, ktorá je omšou v noci, slúženou k úcte Panny Márie. Práve ju nazývame v loretánskych litániách aj „Hviezdou Rannou“. Ona je tá hviezda, ktorá nám ukazuje smer, odkiaľ príde skutočné svetlo. Prorok Izaiáš nás poúča: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo“ (Iz 9,1).

„Hviezda ranná, zora, dennica, zaháňa tmu noci a oznamuje rodiaci sa deň. Pred narodením Mesiáša svet, tj. Vesmír aj ľudstvo naraz, bol v tme noci. Až Mesiáš, svetlo sveta a slnko spravodlivosti priniesol svetu jas pravdy a milosti… Nepoškvrnená Panna bola zornicou Mesiáša – Slnka. Na symbolike starozákonnej tmy, očakávajúcej východ svitania, zory, zvestovateľky slnka, zakladajú sa liturgické texty adventných rorát…“ (1)

Tieto ranné sväté omše teda upriamujú našu pozornosť na Máriu, ako tú, ktorá predchádza Mesiáša, ktorý je našim Slnkom a ktorý sa z nej narodí. Práve napodobňovaním jej príkladu, zjednocujúc sa s ňou denne v modlitbe ruženca sa môžeme pripraviť na východ Slnka. 

Ona nám dáva príklad, ako počas svojho pozemského života vstávala už zavčasu, aby chválila Boha v modlitbe, pred začiatkom svojej každodennej práce, aby tak prežívala každý svoj deň v Božej prítomnosti. Takto sa pripravila na ten okamih, keď sa stala Živým Bohostánkom, spasiteľa, Ježiša Krista. Amen.

1. Jozef Kútnik Šmálov, Litánie Loretánske