Potrat je zločin!

Bogusław Bajor
24. septembra 2019
  Téma mesiaca  

Národ, ktorý zabíja svoje vlastné deti, je národ bez budúcnosti…sv. Ján Pavol II

O potrate nie je možné hovoriť s pokojom. V každom vyvoláva silné emócie: u  obhajcov života, u priaznivcov slobody zabíjania nenarodených, a taktiež u matiek, ktoré sa rozhodli pre potrat. Niet divu – veď interupcia je útokom proti Božiemu plánu stvorenia. Je to zločin. Preto nijaký potratový kompromis nie je možný, lebo by znamenal naše mlčanie zoči voči zabíjaniu nevinných bytostí. A na toto kresťan nemôže nikdy pristúpiť.

Zdroj: pixabay.com

Ťažko potlačiť emócie, keď človek počuje, že infanticída má byť nielen „právom“, ale aj „dobrodením“ pre ženy. Ako to? Zabíjanie nevinného života v lone matky má byť dobrodením? Spraviť zo ženy „rakvu“ či „celu smrti“ má byť právom, ktoré ju zbaví možných problémov súvisiacich s následným vychovávaním potomka? To je to najväčšie pokrytectvo a klamstvo, ktorým dnes kŕmia spoločnosť na Západe!

Počneš a porodíš syna

Svätá Cirkev učí, že potrat je zločin. Od okamihu počatia má dieťa ľudskú prirodzenosť, hoci zo zrejmých dôvodov nemôže naplno využívať svoje občianske práva. Počaté dieťa nie je “normálnou” súčasťou tela matky, s ktorou by mohla ľubovoľne disponovať. Je to samostatný organizmus, ktorý dnes – vďaka technickému rozvoju – môžeme pozorovať aj na ultrasonografických snímkoch, ktoré pochybovačom dokazujú, že bytosť, ktorú má matka v lone, je človekom.


Samozrejme, že túto dilemu nemôžu mať nasledovníci Ježiša Krista, pretože v tejto veci je Sväté písmo jednoznačné. Evanjelista svätý Lukáš opisuje moment zvestovania, keď Archanjel Gabriel – ohlasujúci Márii veľkú novinu, že sa stane Matkou Spasiteľa – hovorí: Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš (Lk 1:31). Počneš syna … Nie “plod”, nie “embryo”, nie “zygotu”, ako s priam diabolským pohŕdaním hovoria feministky o počatom dieťati. Nie! Boží posol jasne hovorí: Počneš a porodíš syna. Koniec, bodka.


Preto nijaké spoločenské či lekárske dôvody nemôžu ospravedlniť beztrestné zabíjanie človeka vyvíjajúceho sa v lone matky.  Úmyselné zabíjanie nevinnej a bezbrannej ľudskej bytosti je do neba volajúcim hriechom. Tento strašný čin zbavuje dieťa milosti svätého krstu a na druhej strane podkopáva zmysel manželstva a rodičovstva, môže viesť k rozpadu rodiny a k nekontrolovateľnému sexuálnemu životu zbavenému prirodzeného účelu, akým je splodenie a vychovanie potomstva.

Zlé zákony formujú zlé postoje

Niekedy môžeme počuť názor: keď katolíci nechcú potrat, tak nech ho nevykonávajú. Nech sú pre iných príkladom, ale tento zákaz nech nikomu nevnucujú. Samozrejme, že vydávať svedectvo je našou kresťanskou povinnosťou, ktorej nás nikto nezbaví. Dôležité je však aj to, aké právo platí v danej krajine. Tým, že určité správanie pripúšťa a iné trestá, právo plní výchovnú funkciu. Preto dovoľovať zločin nemôže byť právnou normou, lebo zlé právo formuje zlé morálne postoje. Povolením potratov tolerujeme aj ich dramatické účinky na zdravie a život matiek, napríklad vznik závažných ženských ochorení, zvýšené riziko rakoviny reprodukčného systému a neraz aj neplodnosť. Do toho patria obrovské duchovné a psychologické problémy (tzv. post-potratový syndróm): depresie; dlhotrvajúce a zničujúce výčitky svedomia, prízrak večného trestu, vedomie odsúdenia za porušenie prikázania „Nezabiješ“, strata vnútorného pokoja, strach pred Bohom, ktorý sa v mnohých prípadoch mení na nenávisť voči Stvoriteľovi, Cirkvi a všetkému, čo súvisí s kresťanskou vierou a morálku. Hrozným výsledkom potratu je aj uzavretie sa pred Božou milosťou a Božím milosrdenstvom, čo v dôsledku obrovskej vnútornej prázdnoty často končí samovraždou matky alebo otca zabitého dieťaťa. Satan teda vykonáva svoje ničivé dielo…

Jediným východiskom a ochranou pred jeho zhubným našeptávaním je obrátiť sa na Boha a jasne sa postaviť za život aj na právnom základe, a taktiež vytvoriť hrozbu trestu za porušenie zákazu zabíjania. Toto má veľký význam pre obnovu poriadku založeného na prirodzenom práve a na Božích prikázaniach.

Lenin, Hitler, Stalin …

O diabolskej inšpirácii súvisiacej s legalizáciou potratu svedčia nasledujúce fakty. Prvou krajinou na svete, ktorá legalizovala trestný čin zabíjania nenarodených, bol v roku 1920 Sovietsky zväz pod vedením komunistického zločinca Vladimíra Lenina. O trinásť rokov neskôr v jeho stopách šiel iný masový vrah, Adolf Hitler, ktorý v snahe vytvoriť “panskú rasu” legalizoval zabíjanie nenarodených Nemcov, ktorí mali alebo mohli mať nejaké vrodené vady. Okrem toho jednou z metód ničenia národov dobytých Tretou ríšou bola legalizácia potratov na ich území. Nemci toto vnútili okupovanému Poľsku v roku 1943. Po druhýkrát bol potrat legalizovaný v Poľsku v roku 1956. V tomto prípade sa o to pričinili ľudia, ktorých do poslaneckej snemovne (v roku 1952) dosadil Stalin.


Už tieto fakty by nám mali otvoriť oči a priviesť k úplnému odmietnutiu akéhokoľvek kompromisu s potratmi.

Radšej vás zachránim …

Ohlasovať pravdu o zabíjaní nenarodených a vyzývať na plnú ochranu života pod hrozbou trestu za porušenie zákazu umelého prerušenia tehotenstva vždycky vyvolá kritiku z rôznych strán politickej, spoločenskej i náboženskej scény, ktorá nám bude vyčítať napr. „nedostatok milosrdenstva”.  K tomuto chóru sa určite ochotne pripoja aj tí, ktorí nemajú zľutovanie nad nenarodenými deťmi – matky rozhodujúce sa s plným vedomím o tejto procedúre, otcovia nútiaci svoje ženy či “priateľky” na lekársky „zákrok“, lekári zabíjajúci deti v lonách matiek …


Ako na to odpovedať? Nuž, drahí protivníci, nemôžeme inak! Potrat je zločin a veľmi vážny hriech, ako nám pripomenula Matka Božia počas nedávnych zjavení v brazílskom meste Itapiranga, ktoré boli Cirkvou uznané. Mohol by som zopakovať spolu so slávnym gréckym rečníkom a politikom Demostenom: Chcel by som sa vám páčiť, Aténčania, ale radšej vás zachránim. Pamätajúc na varovanie svätého Jána Pavla II., ktoré je mottom tohto textu, nemôžeme mlčať, keď nevinné deti umierajú pred našimi očami a ich matky, otcovia a iné osoby, ktoré sa podieľajú na zabíjaní nenarodených, riskujú svoju večnú spásu. Nechceme byť národom bez budúcnosti.

Ľútosť nad hriechmi, pokánie a úplná oddanosť Božiemu milosrdenstvu – to sú lieky na zranenia súvisiace s vraždením detí. Predovšetkým nedopusťme, aby sa potraty vykonávali v našej katolíckej krajine!