Portrétista tej horšej Ameriky

Grzegorz Górny
29. novembra 2019
  Spoločnosť

O tom, ako jeden z najpopulárnejších spisovateľov Spojených štátov prijal krst v katolíckej Cirkvi.

Foto: J.D. Vance, zdroj: flickr.com

Viete, čo je Hrdzavý pás? Je to oblasť na severovýchode Spojených štátov zahrňujúca štáty Pennsylvánie, Severnej Virgínie, Ohia, Indiany, časti Michiganu, Illinois, Iowy a Wisconsinu. Kedysi to bolo priemyselné srdce Ameriky a oblasť sa hrdo volala Oceľový pás. Atmosféru týchto miest dobre vykreslil film Lovec jeleňov (The Deer Hunter) v hlavnej úlohe s Robertom De Nirom. Vo filme, ktorý nakrútil Michael Cimino v roku 1978, však už boli cítiť vážne príznaky krízy. Od osemdesiatych rokov minulého storočia získal tento región nový názov, ktorý sa stal symbolom rozkladu a úpadku – Rust Belt (Hrdzavý pás).

V tom čase sa ťažký priemysel začal sťahovať do zahraničia, najmä do Mexika a Číny; oceliarne, bane a továrne boli zatvárené; nezamestnanosť sa zvyšovala a obyvatelia odchádzali hľadať prácu a lepšie vyhliadky do budúcnosti. Extrémnym príkladom tohto úpadku sa stal Detroit – kedysi hlavné mesto automobilového priemyslu na svete, ústredie troch mocných koncernov: Ford, General Motors a Chrysler – mesto, ktoré od začiatku 21. storočia stratilo takmer tridsať percent obyvateľstva a v roku 2013 vyhlásilo bankrot.

Neľahký život

V tomto svete sa v strednom (doslova) mestečku Middletown v štáte Ohio v roku 1984 narodil James Donald Bowman. Vyrastal v prostredí belošskej robotníckej triedy, ktorá kedysi ašpirovala na to stať sa strednou triedou, ale spoločensky padla ešte nižšie. Osud ho neušetril od rôznych patológií, ktoré zasiahli tamojšiu komunitu. Keď bol ešte dieťa, rodičia sa rozviedli. Matka ustavične menila partnerov, upadla do závislosti od liekov, neskôr do drogovej závislosti. Nové priezvisko (Vance) chlapec prevzal od jej tretieho manžela.

Videl násilie, alkoholizmus, biedu a beznádej. Spolu so svojou staršou sestrou Lindsayovou ich vychovávali starí rodičia, ktorí, hoci neboli nábožensky založení, mali konzervatívny svetonázor. Mnohí rovesníci Jamesa Donalda skončili tragicky, upadli do závislosti od heroínu, mali konflikty so zákonom alebo skončili vo väzení. Vďaka odhodlanosti svojej babičky ukončil strednú školu v rodnom meste a vo veku osemnásť rokov vstúpil do Námornej pechoty Spojených štátov, aby si v jej radoch odkrútil vojenskú službu v Iraku. Armáda z neho urobila zrelého muža.

Po návrate do krajiny študoval na Ohio State University v štáte Columbus. Americká vláda nechcela opakovať skúsenosti „stratenej generácie“, čiže generácie bývalých veteránov z Vietnamu, ktorí po prehratej vojne často trpeli posttraumatickou stresovou poruchou a nevedeli si nájsť svoje miesto v americkej realite. Z tohto dôvodu vojakom, ktorí sa vrátili z Afganistanu či Iraku, vytvorili výhodnejšie podmienky na štúdium a získanie vzdelania. Vďaka svojej vášni po poznaní J. D. Vance túto možnosť využil. Po získaní univerzitného diplomu začal študovať právo na prestížnej Yalovej univerzite.

Elégia pre vidlákov

V prvom roku jeho prednášateľkou bola Amy Chua, právnička filipínsko-čínskeho pôvodu, autorka slávnej knihy Bojová pieseň tigrej matky, v ktorej opísala svoj spôsob výchovy detí, ktorý bol iný než bezstresový model prevládajúci na Západe. Bola to ona, ktorá presvedčila svojho študenta, aby dal na papier svoje spomienky z obdobia dospievania a pokúšal sa na ne pozrieť z určitého odstupu poznamenaného dnešným poznaním. Takto vznikol titul Hillbilly Elegy (Elégia pre vidlákov) s podtitulom „Kronika rodiny a kultúry v kríze“.

Kniha sa predala v obrovskom náklade dvoch miliónov exemplárov a udržala sa šesťdesiat týždňov na zozname bestsellerov novín New York Times. Napísaná v prvej osobe, ktorej nechýba jemný zmysel pre humor a prenikavý pozorovací talent, často evokujúca svetonázorové odbočenia autora, ako aj početné štúdie sociológov, stala sa akýmsi kolektívnym portrétom deklasovanej vrstvy belošskej americkej robotníckej triedy. Portrétom vytvoreným nie zvonku chladnými analytikmi, ale zvnútra, s vnímavosťou a zanietením osoby, ktorá opísané udalosti zažila na vlastnej koži.

Zhodou okolností mala kniha premiéru v júni roku 2016, čiže počas kampane pred prezidentskými voľbami, ktoré vyhral Donald Trump. Literárni kritici napísali: „keď nevieš pochopiť, prečo bol ‚nespôsobilý‘ kandidát zvolený za hlavu štátu, prečítaj si Elégiu pre vidlákov“. Táto kniha je kľúčom k pochopeniu víťazstva excentrického miliardára. Vyšla v správnom čase a presvedčivo opísala spoločenstvo, na ktoré establišment východného i západného pobrežia zabudol. Trump pamätal práve na túto skupinu a ona rozhodla o jeho víťazstve. Niektorí dokonca tvrdili, že bestseller sa pričinil o víťazstvo súčasného nájomníka Bieleho domu. A tak sa zo dňa na deň dovtedy neznámy tridsiatnik stal jedným z najpopulárnejších spisovateľov v USA.

Cez intelekt k viere

Médiá radi zverejňujú kľúčové momenty v životopisoch takýchto ľudí. Napriek tomu si nevšimli udalosť, ktorá sa stala 11. augusta 2019 v Cincinnati v štáte Ohio, hoci šlo o najväčší prelom v živote spisovateľa J. D. Vancea. V ten deň prijal krst a stal sa veriacim katolíckej Cirkvi. Jednou z osôb, ktoré sa na tomto obrade zúčastnili, bol Rod Dreher, populárny náboženský bloger v Spojených štátoch, autor bestselleru Benediktova voľba. Čerstvý konvertita svojmu hosťovi vďačil za veľa: Práve na jeho blogu The American Conservative sa v júli 2016 objavila prvá nadšená recenzia Elégie pre vidlákov, ktorá vyvolala vlnu záujmu o knihu. Po krste poskytol J. D. Vance Dreherovi krátky rozhovor, v ktorom vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia.

Ako spomína, bol vychovaný ako kultúrny kresťan, ale nikdy nebol pokrstený. Nebol spätý s nijakým konkrétnym náboženstvom. Keď začal svoje duchovné hľadanie, nebol pripútaný k nijakému náboženstvu, rovnako ako voči nijakému náboženstvu nemal predsudky. Mal, ako hovorí, nepopísaný list papiera. Ku katolicizmu sa dostal vďaka intelektuálnemu potenciálu, ktorý objavil v Cirkvi. Za to vďačil do značnej miery dielu francúzskeho mysliteľa Reného Girarda, ktorý zomrel v roku 2015, autora základných filozofických a antropologických diel Sacrum a násilie a Obetný baránok. Pravdepodobne by sa bol pre krst rozhodol skôr, nebyť homosexuálnych a pedofilných škandálov, ktoré vypukli v americkej Cirkvi. Táto vec skutočne odpudila veľa osôb v USA od katolicizmu. Príkladom môže byť hoci aj spomínaný Rod Dreher, ktorý v roku 2006 prešiel na pravoslávie.

Pedofilný škandál však umožnil J. D. Vanceovi, aby hlbšie premýšľal o božsko-ľudskej povahe Cirkvi, ktorej členovia sú hriešne a padlé bytosti. Pochopil, že nikto, ani ten najpľuhavejší skutok človeka, nemôže zničiť svätosť Cirkvi, ktorá čerpá svoju silu z iného nadprirodzeného zdroja. Samotné pochopenie však nestačí – treba ešte uveriť. Na to je potrebná milosť. A tú mladý Američan zažil, aj keď nie v blesku osvietenia, ale vo vytrvalej a trpezlivej ceste k svojmu cieľu.

Novoprišelec z pohanského sveta

Za svojho patróna si zvolil svätého Augustína, ktorého Vyznania prečítal dvakrát. Blízka je mu osobnosť tohto nepokojného ducha z Hippony, ktorý prišiel do Cirkvi z pohanského sveta, do ktorého bol úplne ponorený. Aj on šiel podobnou cestou a v kresťanstve našiel harmonickú syntézu viery a rozumu. Augustín mu pomohol pochopiť súčasný svet a najmä – po prečítaní Božieho štátu -, skutočnú podstatu politiky. V tejto súvislosti je základným referenčným bodom pre Vanceho katolícke sociálne učenie, ktoré tiež ovplyvnilo jeho intelektuálne zblíženie s Cirkvou. Sledujúc realitu, v ktorej vyrastal, premýšľal, čo by bolo treba urobiť pre ozdravenie situácie v spoločnosti. Neskôr porovnal svoje myšlienky s predpokladmi a postulátmi učenia Cirkvi a zistil, že sa prekrývajú.

Pevne stojaci obidvomi nohami na zemi sa nedal zviesť utopickými ideológiami kaviarenskej ľavice, ktoré sú také populárne na amerických kampusoch. Vo voľbách vždy volí republikánov, hoci si myslí, že strana by potrebovala prepracovať svoj program. Podľa neho je založená na spojenectve náboženských konzervatívcov s libertariánmi voľného trhu. Prví podporujú hospodársku politiku tých druhých, zatiaľ čo tí druhí pomáhajú prvým v boji za ochranu života alebo slobody svedomia. Týmto spôsobom však americkí konzervatívci rezignujú na presadzovanie katolíckeho sociálneho učenia vo verejnom živote, pretože túto oblasť prenechali libertariánom.

Podľa J. D. Vancea sa konzervatívne krídlo republikánskej strany nemôže obmedzovať iba na boj proti potratom, ale musí mať širšiu víziu politickej ekonómie a spoločného dobra inšpirovanú katolíckym sociálnym učením. J. D. Vance vstúpil do Cirkvi práve v čase, keď katolícka komunita na svete, najmä na Západe, prežíva vážnu krízu identity a mnoho ľudí opúšťa svoju vieru. Spisovateľa to však neodrádza. Myslí si, že ani v minulosti to katolíci nemali vždy jednoduché, napríklad v stredoveku, keď boli dvaja protipápeži. Kresťanská nádej nemá korene v meniacich sa okolnostiach dočasného sveta. Okrem toho existuje čosi také ako objektívna pravda, ktorú nemôžu zmeniť nijaké krízy, koalície, kompromisy či kalkulácie. A to je najdôležitejší dôvod, prečo sa J. D. Vance stal katolíkom. On jednoducho v Cirkvi objavil pravdu.