Porozumieť islamu II.

Gnana Prakash Suresh
8. júla 2019
  Kultúra

Predpisy islamu

Každý moslim je povinný dodržiavať nasledujúce prikázania:

  1. Veriť v jedinečnosť Alaha a jeho proroka Mohameda
  2. Denne sa modliť
  3. Dávať almužnu
  4. Dodržiavať pôst v mesiaci ramadán (30 dní)
  5. Pokiaľ je to možné, uskutočniť raz za život hadždž (púť) ku Kaabe do Mekky

Každý moslim je povinný sa modliť päťkrát denne. Na modlenie by si mal zvoliť mešitu, pokiaľ to nie je možné, stačí sa obrátiť smerom k Mekke, nech už je kdekoľvek. Modlitba sa začína vždy vyznaním viery v Alaha: „Nie je božstva okrem Alaha a Mohamed je posol boží.“

Korán by mal byť denne čítaný v arabčine, aspoň jedna kapitola. Existuje taktiež opakovaná modlitba tashib, ktorá svojou formou pripomína ruženec a obsahuje tridsať tri zrniek, na ktorých sa vyslovuje všetkých 99 mien Alaha.

Najvhodnejším miestom pre modlitbu je mešita. Dovnútra je vstup ženám a neveriacim zakázaný, pretože by ju podľa islamu znesvätili. Pred vstupom do mešity musí moslim vykonať rituálne umytie predpísané koránom. Pokiaľ sa v dobe modlitby nachádza uprostred púšte, môže sa očistiť púštnym pieskom.

Piatok je pre moslimov posvätný a je to podľa moslimskej tradície najlepší deň zo všetkých, pretože v piatok, podľa islamu, bol Adam stvorený Bohom, vyhnaný z Raja a opäť uzmierený. Súdny deň bude podľa  moslimov v piatok. Aj Mohamed sa podľa moslimskej tradície narodil v piatok. Piatok je tiež pre moslimov dňom modlitby a dobrých skutkov.

Podľa koránu je piatok dokonca taký významný deň, že aj večný pekelný oheň hasne pred dôležitosťou piatku a počas tohto dňa nehorí. Korán jasne učí o existencii Neba a Pekla. Nebo je však predstavované značne materialisticky, zmyslovo a ľudsky. Nebo je zasľúbené tým moslimom, ktorí budú viesť džihád a v boji zomrú.

Foto: Mohamed stretáva predchádzajúcich prorokov, zdroj: commons.wikimedia.org

Omyly v islame

Napriek tomu, že je v islame viacero bodov, ktoré sú nelogické a rozporné my sa tu budeme venovať len jednej veľmi dôležitej stránke – koránu. Pretože korán ako dôkaz svojej pravosti uvádza, že je bez akéhokoľvek omylu (súra 85, 21-22), potom prítomnosť aj len jedného omylu postačí k spochybneniu tohto tvrdenia. Od samého začiatku svojho pôsobenia sa Mohamed neustále odvolával na Starý a Nový Zákon, ako na základ a meradlo, ktorým má byť posudzovaná jeho náuka. Hovorí, že pokiaľ niekto chce vedieť, či hovorí pravdu, nech ide za „ľuďmi knihy“ a požiada ich, aby na základe svojich písiem rozhodli, či to, čo hovorí, je pravdivé či nie. (súry 2-3, 16, 17, 20, 21, 23, 25, 26, 28, 29, 32, 34, 35, 39-48 atd.)

Biblia musí byť považovaná za meradlo posudzovania všetkých nových zjavení, vrátane samotného koránu. Je to jednoducho otázka postupnosti. Mohamed prišiel 600 rokov po Ježišovi Kristovi. Korán sa teda objavil po ucelení Nového Zákona. Sám korán uvádza, že je pokračovaním Biblie a v ničom jej neodporuje (súra 2,136). To logicky znamená, že kedykoľvek sú Biblia a korán v rozpore alebo si odporujú, musí ustúpiť korán a nie Biblia. A to predovšetkým platí tam, kde je text koránu zjavne v rozpore s textom Biblie. Moslimský postoj je, že rovnaký Boh (Alah) zjavil Bibliu aj korán. Preto by korán nemal na žiadnom mieste odporovať Biblii, inak by totiž Alah odporoval sám sebe. Podľa Mohameda nemôže byť žiadny konflikt medzi Bibliou a koránom. Prečo? Korán totiž musí byť v súlade so starším zjavením, pretože celé pochádza od Boha.

Pokiaľ teda moslim odmieta Bibliu, musí rovnako odmietnuť korán, ktorý sa na Bibliu, ako slovo Božie odvoláva. Na druhú stranu, pokiaľ uznáva Bibliu, potom musí rovnako odmietnuť korán, pretože ten je v rozpore s Bibliou. Či už tak alebo onak, korán prehráva. Je nutné zdôrazniť, že moslimovia argumentujú tým, že korán musí byť dokonalý, pretože Boh neomylne zachováva svoje slovo. Avšak pokiaľ Boh v tomto zlyháva v prípade Biblie, ako tvrdí, prečo by tomu malo byť v prípade koránu inak?

V duchu týchto vstupných úvah sa teraz kriticky pozrime na korán. Pretože korán predstavuje rad problémov, obmedzíme sa len na tie najzjavnejšie.

Foto: Mohamed a nehanebné ženy, zdroj: wikipedia.com

Koľko dní stvorenia?

Prví problém koránu sa týka počtu dní, počas ktorých Boh stvoril svet. Pokiaľ spočítame všetky dni v súre 41, 9, 10, 12, tak zistíme, že Boh stvoril svet za osem dní.

Biblia však uvádza len šesť dní a tak je korán v rozpore s Bibliou hneď v prvej kapitole. Nielen to, korán odporuje sebe samému (súra 7, 54; 10, 3), pretože na inom mieste tvrdí, že Alah stvoril svet za šesť dní. Tento dvojitý rozpor koránu s Bibliou aj so sebou samým nemôže nikto poprieť.

Omyly o Abrahámovi

  1. Korán tvrdí, že Abrahámov otec sa volal Azar (súra 6, 74), avšak Biblia uvádza meno Terach.
  2. Abrahám nežil v údolí blízko Mekky (súra 14, 37), ale v Hebrone, ako hovorí Biblia.
  3. Abrahám sa nechystal obetovať svojho syna Izmaela, ako hovorí korán (súra 37, 100-112), ale Izáka.
  4. Nepostavil Kaabu, aj keď to korán tvrdí (súra 2, 125-127)
  5. Nebol Nimrodom hodený do ohňa, ako uvádza korán (súra 21, 68, 69)

Omyly o Mojžišovi

Korán obsahuje mnoho omylov o Mojžišovi a jeho dobe:

  1. Nebola to faraónova žena, kto adoptoval Mojžiša, ako tvrdí korán (súra 28, 8-9), ale faraónova dcéra (Ex 2, 5).
  2. Korán uvádza, že Hámán žil počas Mojžišovho života v Egypte a pracoval pre faraóna na stavbe babylonskej veže (súry 28, 38; 29, 39; 40, 23, 24, 36, 37). Avšak Hámán žil v Perzii a bol v službách kráľa Achašvera. (Podrobnosti uvádza kniha Ester.) Jedná sa o veľmi vážny omyl, ktorý odporuje nielen Biblii, ale tiež všetkým historickým poznatkom.
  3. V dobe faraóna sa nepoužíval trest smrti ukrižovaním, napriek tomu to korán tvrdí (súra 7, 124)

Rozpory v samotnom koráne

Korán na mnohých miestach odporuje  sám sebe. Pretože korán uvádza (súra 39, 23, 28), že neobsahuje žiaden omyl ani rozpor, potom stačí ukázať na jediný rozpor aj je zrejmé, že sa nejedná o Božie slovo. Korán podáva štyri rozdielne správy o tom, ako Mohamed dostal korán:

  1. Najprv je nám oznámené, že Alah prišiel k Mohamedovi a on ho uvidel (súra 53, 2-18; 81, 19-24).
  2. Potom sa dozvedáme, že to bol „Duch Svätý“, kto prišiel za Mohamedom (súry 16, 102; 26, 192-194)
  3. Následne korán hovorí, že k Mohamedovi zostúpili anjeli (súra 15)
  4. A nakoniec tu nájdeme najobľúbenejšiu verziu o tom, že Mohamedovi odovzdal korán anjel Gabriel (súra 2, 97).

V súre 2, 58 a 7, 161 je použitá rovnaká citácia, avšak zaznamenaná inými slovami. To je jeden z príkladov celého problému. Existencia odlišných slov v zmienených citáciách je úplne podstatná, pretože moslimovia tvrdia, že korán je úplne dokonalý, dokonca aj vo svojich citáciách.

Mohamed najprv svojim stúpencom hovorí, aby sa modlili smerom k Jeruzalemu. Potom im hovorí, že sa môžu modliť ľubovoľným smerom, pretože Boh je všade. Potom opäť mení svoj názor a nariaďuje im modliť sa smerom k Mekke (súra 2, 115 verzus 2, 144). Mnoho odborníkov sa zhoduje v tom, že Mohamed menil smer modlitby podľa toho, či sa chcel práve zapáčiť židom alebo pohanom.

Skutočnosť, že došlo k rozdeleniu judaizmu a kresťanstva používa korán ako dôkaz, že nie sú z Boha (súry 30, 30-32; 42, 13-16). Avšak islam samotný je rozdelený na mnoho znepriatelených siekt a preto nemôže byť, ak má korán pravdu, pravým náboženstvom.

Výhodné zjavenia

Korán obsahuje zjavenia výhodné pre Mohameda:

  1. Keď Mohamed chcel ženu svojho adoptovaného syna, dostal vzápätí zjavenie od Alaha, že je dovolené vziať si ženu iného muža (súra 33, 36-39)
  2. Keď chcel viac žien alebo ich chcel napomenúť, tak dostal hneď príhodné zjavenie (súra 33, 28-34)
  3. Keď ho ľudia obťažovali v jeho dome, prišlo užitočné zjavenie o tom, kedy ho môžu ľudia navštevovať (súry 33, 53-58; 29, 62-63; 49, 1-5).

Omyly ohľadom Najsvätejšej Trojice

V koráne je mnoho omylov o kresťanskej viere a praxi. Je príznačné, že korán skresľuje kresťanskú náuku o Trojici. Mohamed učil, že kresťania uctievajú troch bohov: Otca, Matku (Máriu) a Syna (Ježiša) (súra 5, 73-75, 116). Arabský text koránu odsudzuje tých, ktorí hovoria, že „Alah je tretí z troch“, teda, že Alah je len jeden z troch bohov. Avšak mnoho moslimských predstaviteľov prekladá text súry 5, 73 ako: „Neveriaci tí, ktorí vyhlasujú – Boh je z troch v trojici.“ Slová „v trojici“ však nie sú v arabskom texte.

Pokiaľ bol Mohamed prorokom Boha, za ktorého proroka považoval aj Ježiša, tak prečo také rozpory a zmätky ohľadom Najsvätejšej Trojice, ktorú ten istý Boh zjavil v Biblii?

Omyl ohľadom Najsvätejšej Trojice vedie tiež k mnohým omylom v koráne týkajúcich sa podstaty, osoby a poslania Ježiša Krista. Moslimom skutočnosť, že Boh splodil Syna, okamžite implikuje pohlavný akt. Táto extrémna reakcia na Kristovo božské synovstvo je nielen zbytočná, ale navyše neopodstatnená. Slovo „jednorodený“ nesúvisí s fyzickým pokolením, ale s výnimočným božským vzťahom k Otcovi. Môžeme tiež hovoriť o „jedinom“ Synovi Božom. Tým sa nehovorí, že Otec stvoril Syna, ale že Syn má s Otcom jedinečný vzťah. Slová ako „pokolenie“ a „rod“ používajú kresťania v zmysle synovstva a vzťahu, nie v zmysle telesnom a fyzickom.

Foto: Mladý Mohamed a mních Bahira, zdroj: commons.wikimedia.org

Omyly ohľadom Najsvätejšej Panny Márie

Korán obsahuje rad omylov ohľadom Matky Spasiteľa:

  1. Jej otec sa nevolal Imrán, ako tvrdí korán (súra 3, 35-36)
  2. Mária neporodila Ježiša pod palmou, ale v stajni (súra 19, 22-23 verzus Luk 2, 1-20)
  3. Mohamed si pletie Ježišovu matku s Máriou, sestrou Mojžiša a Árona (súra 19, 28)

Zmyselné Nebo

Islam sľubuje Nebo plné vína a neviazaného sexu. Pokiaľ je však opilstvo a pohlavná nezriadenosť hriechom tu na zemi, ako môžu byť správne v Nebi? Obraz Raja, ktorý korán predkladá, presne zodpovedá predstavám pohanských Arabov a Peržanov siedmeho storočia po Kristovi. Zmyselné poňatie Neba je v priamom rozpore s duchovnou koncepciou svätosti Neba, ako ju popisuje Biblia (Zjav 22).

Žiadny originál

Moslimskí učenci tvrdia, že pôvodný rukopis koránu stále existuje. My sa však môžeme pýtať: „Kde je?“ Stručná encyklopédia islamu uvádza: „Jedno je isté a otvorene potvrdené tradíciou, menovite to, že neexistovala žiadna zbierka zjavení v konečnej podobe, pretože, pokiaľ žil Mohamed, boli nové zjavenia pridávané k tým skorším.“

Je teda jasné, že kosti, palmové listy, kôra atď., na ktoré Mohamed spisoval svoje dielo, boli zlúčené dohromady až po jeho smrti. Faktom tiež je, že žiadna z týchto veci už dnes neexistuje. Od tej doby boli už dávno stratené alebo zničené.

Zakaždým keď sa moslimského apologetika opýtate, kde je originál rukopisu koránu uchovávaný, odpovie, že nevie kde je, ale musí niekde existovať, pretože … musí.

Na záver je nutné povedať, že moslimské rituály a náboženské predstavy vychádzajú z pred-islamskej arabskej pohanskej kultúry. Mohamed nekázal nič nového. Všetko čo učil, tomu v Arábii verili a praktizovali dávno pred tým, než sa narodil. Dokonca aj myšlienku „jediného Boha“ prevzal od židov a kresťanov.

Nevyvrátiteľné fakty podomieľajú základy moslimského tvrdenia, že islam bol zjavený z Neba. Neprekvapí teda, že dochádzame k rovnakému záveru ako učenci stredoveku: Alah nie je Boh, Mohamed nebol jeho prorok a korán nie je slovom Božím.

„Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. To bolo na počiatku u Boha. (Jan 1, 1-2).

I. časť: https://www.christianitas.sk/porozumiet-islamu-i/