Pomalá samovražda Európy a islam, XV. časť, 1. diel: Ako brániť Západ pred islamom? - Christianitas

Pomalá samovražda Európy a islam, XV. časť, 1. diel: Ako brániť Západ pred islamom?

William Kilpatrick
11. novembra 2021
  Spoločnosť  


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: Pxfuel

pokračovanie

Problém Západu s islamom nie je akademická otázka. To, že vo svete je mnoho umiernených moslimov, nie je dôkaz, že islam je príčinou ich umiernenosti. Až do iránskej revolúcie bolo mnoho moslimských krajín ako Egypt, Irán a Pakistan – umiernenejších ako sú dnes. Ale nemôže to byť tak, že to boli umiernení moslimovia, ktorí islam deformovali tým, že ho odtrhli od jeho tvrdších príkazov?

Multikulturalisti znemožňujú hovoriť o nebezpečenstvách vzrastajúceho islamu. Mark Steyn: „Je ťažké prebudiť civilizáciu, ktorá je tak pevne rozhodnutá potlačiť zvuk budíka mäkkým vatovým vankúšom multikulturalizmu.

V Európe vzrast militantného islamu ide ruka v ruke so stratou kresťanskej viery. Bruce Bawers, autor While Europe Slept, odišiel z Ameriky, pretože sa chcel vzdialiť od kresťanských fundamentalistov a evanjelikálov. Ale po niekoľkých rokoch v odkresťančenej Európe už mal iný názor: „Začal som vidieť, že keď kresťanská viera odišla, vzala so sebou aj zmysel pre vyšší význam a cieľ a zanechala kontinent zraniteľný zoči voči dobýjaniu zo strany národa, ktorý má hlbšiu vieru a silnejšie presvedčenie.“

Keď strata kresťanskej viery je u veľkej časti príčinou problému, potom oživenie kresťanstva je najlepšou nádejou v opätovné získanie toho „zmyslu pre vyšší zmysel a cieľ“, ktorý je potrebný pre odporovanie islamizácii.

Bruce Thornton v knihe Decline and Fall poznamenáva, že: „Pomalá samovražda Európy je výsledkom toho, že chýba zjednocujúca viera a hodnoty, ktoré by dokázali nahradiť zanechané kresťanstvo.“

Avšak, čo keď za kresťanstvo niet náhrady? Je čoraz zrejmejšie, že jej skutočne niet.

Aký bude ďalší krok? Logickou odpoveďou na hrozbu islamu je kresťanské prehodnotenie a obnova. Nemôžeme čakať, že moslimovia svoju vieru prehodnotia, keď my znovu nezapálime svoju vieru. Ideologický zápas s islamom je v značnej miere zápas duchovný. Vyhrá ho ten, kto bude mať hlbšiu vieru a silnejší zmysel pre cieľ. Mnoho kresťanov však svoj zmysel pre cieľ stratilo. Ako by ho mohli znovu získať?

Prvým a najdôležitejším krokom je jednoducho spustiť alarm. Podobne ako ostatní na Západe, kresťania sa potrebujú prebudiť a uvedomiť si nebezpečenstvá islamskej expanzie. Ba potrebujú sa prebudiť včas. Nie sme na začiatku civilizačnej vojny s islamom, táto vojna prebieha už 1400 rokov a je už v dvoch tretinách za nami. Kto víťazí? Nuž tá strana, ktorá si je plne vedomá toho, že je vo vojne.

Niečo podobné sa odohralo s kultúrnymi vojnami. Sily militantného sekularizmu už viedli vojnu proti kresťanským hodnotám celé desaťročia, kým sa kresťania – resp. aspoň niektorí z nich – konečne prebudili a všimli si, že sú terčom sústredenej paľby. Toto oneskorené uvedomenie si zo strany kresťanov viedlo k víťazstvu za víťazstvom sekularistov. Hoci kresťania mávajú občasné víťazstvá pri blokovaní propotratových iniciatív, ostatné fronty sú takmer úplne stratené. Napríklad kresťania v tejto krajine budú čoskoro trestne postihovaní, pokiaľ sa opovážia postaviť proti sekulárnym doktrínam o homosexualite.

Hoci kultúrne vojny boli tvrdé, civilizačný zápas odporu voči islamizácii bude oveľa ťažší. Od kresťanov si bude vyžadovať, aby sa postavili nielen džihádistom, ale aj umožňovateľom islamu, kresťanským i sekulárnym. Okrem toho bude od nich vyžadovať, aby prekonali účinky desaťročia trvajúcej dezinformačnej kampane moslimských organizácií a povinne presadzovanej médiami hlavného prúdu. A nakoniec si bude vyžadovať úsilie prekonať silný sklon zo strany kresťanov uvažovať priaznivo o všetkých náboženstvách.

Nech už budú príčiny kresťanskej zhovievavosti akékoľvek, je naliehavé, aby sa kresťania začali informovať o charaktere a rozsahu islamskej hrozby. Väčšina kresťanov v Amerike nevie nič o masakroch kresťanov v Afrike, o plných mešitách a prázdnych kostoloch v Európe, ani o celosvetovom dosahu indoktrinácie financovanej Saudskou Arábiou. Prečo je toto uvedomenie také dôležité? Pretože len čo si kresťania uvedomia vážnosť situácie, všetko ostatné im už začne postupne dochádzať. Bude im ľahšie rozlíšiť, čo je dôležité a čo nie je. Samuel Johnson: „Keď človek vie, že o dva týždne bude obesený, jeho myseľ sa dokáže užasne koncentrovať.

Kresťania si musia taktiež uvedomiť, že kresťanstvo na Západe na tom nie je dobre. Okrem toho aj tí, čo sa považujú za kresťanov, mnohí z nich preferujú len akúsi rozriedenú verziu viery. V Amerike sa cirkvi pripodobňujú svetu terapie, zábavy, biznisu a reklamy, takže je často ťažké rozlíšiť Cirkev od sveta. Tento neformálny ľudový štýl azda môže byť dobrý na to, aby ľudí pritiahol k dverám chrámu, ale nie, aby ich v chráme aj udržal. Americkí kresťania sú notoricky známi ako cirkevný „skákavý hmyz“, vyhľadávajúci často lepšiu emocionálnu či terapeutickú skúsenosť než vzrast v svätosti. Aby kresťania dokázali bojovať proti sekularizmu, musia sa snažiť obnoviť v sebe zmysel pre posvätno.

Prví kresťania chápali, že pre vieru musia nasadiť svoje životy. Kresťania na Západe dnes majú svoje osobné zápasy týkajúce sa zdravia, rodiny, financií, ale málokto uvažuje v termínoch utrpenia za svoju vieru. A tento čas prichádza. A bude vyžadovať od kresťanov, aby uvažovali o celosvetovom spoločenstve veriacich v rovnakej miere, v akej uvažujú o svojom osobnom kráčaní s Ježišom.

Kresťanská obnova závisí od obnovy rodiny. To si vyžaduje klásť opätovný dôraz na sexuálnu morálku a na posvätnosť manželstva a na odmeny a povinnosti rodinného života. V Amerike počet detí narodených mimo manželstva vzrástol sedemnásobne od roku 1960. Deti z vysoko nestabilných domácich prostredí môžu islam považovať skôr za riešenie než za problém.

Okrem toho, že začnú vo svojom živote brať vážnejšie manželstvo, kresťania potrebujú účinnejšie odolávať pokusom zmeniť význam (zmysel) manželstva. Tlak na presadzovanie alternatívnych foriem manželstva nielenže podlamuje špeciálny status manželstva, ale súčasne dláždi cestu k legalizácii polygamie. Z hnutia za homosexuálne manželstvá budú najviac profitovať polygamní moslimskí muži. Polygamia na druhej strane urýchľuje nerovnováhu pôrodnosti, čo zasa robí oveľa pravdepodobnejším konečné uznanie šaríe. Čiže je dôležité obnoviť význam a zmysel manželstva.

Zdroj: Flickr

Aké ďalšie prvky sú potrebné pre kresťanskú obnovu? Ani obnova rodiny, ani kresťanská obnova sa ďaleko nedostanú, pokiaľ nedôjde k opätovnému vyzdvihnutiu mužného (maskulínneho) charakteru kresťanstva. V jednom význame feminizácia kresťanstva jednoducho znamená, že v kostoloch je viac žien než mužov; na strane druhej to znamená aj to, že kresťanstvo je vnímané ako čosi slabé a nemužné – slabošské. Je potrebné znova nadobudnúť mužného ducha skupiny (partie) bratov, ktorí ako prví začali ohlasovať kresťanstvo, aby sa pritiahlo viac mužov ku kresťanstvu a tiež, aby sa čelilo maskulínnej príťažlivosti islamu.

A keď je potrebné znovu zdôrazniť mužskú (maskulínnu) stránku kresťanstva, je potrebné znovu zdôrazniť mužný charakter aj Kristovej prirodzenosti. Kristova moc a autorita je v evanjeliách centrálnym prvkom, napriek tomu naša terapeutická kultúra uprednostňuje vykresľovanie Krista ako mierneho a citlivého.

Často počujeme, aké je dôležité chápať veci z perspektívy druhej kultúry a podľa toho aj odpovedať. Nuž v islamskej kultúre je pravdivosť náboženstva posudzovaná predovšetkým v termínoch moci. Moc je fakticky dôkazom správnosti islamu. Mohamed neurobil nijaký zázrak, ale jeho vojenské úspechy a úspechy jeho nasledovníkov predstavujú zázrak v očiach mnohých moslimov. A čím je moslimská populácia mladšia, tým je argument moci príťažlivejší. Keď kresťania chcú moslimom zabrnkať na strunu, mali by im zabrnkať na strunu moci. Pokiaľ dáme nabok túžbu podrobovať si druhých, je moc, samozrejme, úplne legitímna náboženská kategória. Veď nakoniec Boh je ten najmocnejší.

Preto okrem ohlasovania milujúcej stránky kresťanstva je rozumné predstavovať aj jej aspekt sily a moci. Aby sme povedali, ako to je, veď kto by chcel byť milovaný slabochom? Kristus zobrazený v evanjeliách je sotva taký. Podmaňuje si démonov trhajúcich reťaze, utišuje búrky, a nakoniec poráža smrť a pekelné mocnosti. Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta, ale dal nám vedieť, že má kráľovstvo a že je v jeho moci povolať légie anjelov.

V dnešných časoch počujeme veľa o tzv. „skrytých evanjeliách“, evanjelium Bartolomeja, evanjelium Márie a evanjelium Egypťanov. Nuž keby ste čítali tieto tzv. skryté evanjeliá, videli by ste aj dôvod, pre ktorý boli skrývané. Sú veľmi ospanlivým čítaním. Existuje však „skryté“ evanjelium, ktoré sa oplatí čítať. Téma Kristovej moci a autority prakticky dominuje štyri evanjeliá, ale napriek všetkému tomu dôrazu je často skrývaná, čo je veľmi zlé, pretože aspoň z hľadiska chlapca a mladého muža je toto najzaujímavejšia téma.

Kristova moc je jedna z prvých príťažlivých čŕt pre chlapca a mládenca. Toto zapôsobilo na mňa ako chlapca v katolíckej škole a myslím si, že toto urobilo dojem aj na druhých mojich rovesníkov. Pocit, ktorý som mal, by bolo možné vyjadriť asi ako: „Fíha! On toto všetko dokázal!“ Kristus nielen cítil ľútosť nad slepcom. On dokázal s jeho chorobou aj niečo urobiť.

Na rozdiel od nezaujímavého koránového Ježiša je Kristus muž činu. Čítajte prvé stránky Markovho evanjelia. Takmer všetky ukazujú Kristovu moc: jeho povolanie rybárov, exorcizmus muža posadnutého nečistým duchom, uzdravenie Petrovej svokry, očistenie malomocného, vyliečenie ochrnutého, oznámenie, že aj on má moc odpúšťať hriechy, povolanie Léviho a uzdravenie muža s vyschnutou rukou. Keď ide o boj proti zlu a pomoc ľuďom v núdzi, Kristov program bol nabitý ako u Spidermana.

Ide o to, že moslimská posadnutosť mocou nie je tak úplne scestná. Čím sa kresťanské chápanie moci odlišuje o islamského chápania je to, že táto moc nie je svojvoľná, ale je to moc, ktorá je neoddeliteľná od lásky a pravdy, spravodlivosti a milosrdenstva. Islam sa šíril mocou meča, kresťanstvo kvôli mocnému posolstvu obetujúcej sa lásky. Je to nesmierne utešujúce posolstvo, samozrejme – príbeh Krista trpiaceho a umierajúceho, aby vykúpil naše životy –, ale je utešujúce iba vtedy, keď Ježiš nebol nešťastná obeť, ale Boží Syn, ktorý naozaj mal moc splniť svoju misiu.

Ba čo viac, Kristova moc sa vzťahuje aj na Posledný súd, na moc oddeľovať ovce od kozlov. Mt 16,27: „Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.

Odplatiť každému, čo urobil? Moslimov neoslovuje uisťovanie hypermoderných kresťanov, že my sme skutočne otvorení a neposudzovační. Možnosť, že Kristus, pri svojom druhom príchode bude súdiť celé ľudstvo, spraví hlbší dojem.

Kristovo kritérium súdenia (čo človek urobí tomu najslabšiemu, urobí Kristovi) je dôvod, pre ktorý kresťanstvo bolo vždy ochrancom ľudskej dôstojnosti a práv. Azda je to čas pre kresťanov, aby začali obhajovať tých, ktorí sú najviac utláčaní v moslimských spoločnostiach. Podľa správy Amnesty International z roku 2011 v celej, prevažne moslimskej, severnej Afrike a na Strednom východe „prakticky všetky ženy“ sú vystavené riziku násilia, tzv. „gender-based violence“. Turecké noviny vychádzajúce v Nemecku: 50 % moslimských žien žijúcich v Nemecku je obeťou násilia, 3443 nútených manželstiev v roku 2011, z toho 70 % žien bolo fyzicky bitých. Aj v Británii je epidémia nútených manželstiev a iných primitívnych praktík. Podľa Telegraph až 100-tisíc žien v Británii bolo podrobených obriezke.

Pre kresťanov nehovoriť o bití žien, nútených manželstvách, ženskej obriezke a vraždách zo cti je prejavom nedostatku lásky ako aj odvahy. Kresťania by sa mali postaviť za utláčaných a zneužívaných. Niektorí kresťania by mohli namietať, že oni nemajú čo komentovať praktiky iných kultúr a náboženstiev, ale toto nie je nič iné, než obrana kultúrnej diverzity a nie kresťanstva.

Čo ešte môžu kresťania urobiť zoči-voči islamskej asertivite? Podrobného zoznamu sa nedočkáme. Kresťania by v žiadnom prípade nemali podporovať kampaň proti rúhačstvu, pretože v dlhodobej perspektíve ona poslúži na umlčanie kresťanov.

Molly Norrisová (iniciovala Everybody Draw Muhammad Day), karikaturistka, musela zanechať svoju prácu a skrývať sa kvôli fatwe proti nej z roku 2010. American Society of News Editors a Society of Professional Journalists to odmietli komentovať. Poučenie? Islam sa nesmie urážať. Moslimovia chcú, aby ich podporili aj kresťania v boji proti rúhačstvu, čo je pre kresťanov veľké pokušenie. Veď kto by chcel, aby sa proti jeho náboženstvu rúhalo?

Myslíme si, že keď nechceme nikoho urážať, že sa nemáme čoho obávať. Ale nie je to tak. Kresťanstvo samé osebe je vlastne kritikou tvrdenia islamu, že je posledným a záverečným zjavením. Podľa islamských kritérií už tvrdenie o Kristovom božstve je rúhačstvom najvyššieho kalibru. Keď o sebe tvrdíš, že si kresťan, v očiach islamu si už rúhač.

Podľa názoru multikulturalistov Wilders, Steyn a Sabaditsch-Wolff zašli priďaleko. Keď však zo zdvorilosti, politickej korektnosti či jednoducho zo strachu nebudeme o týchto veciach hovoriť, je možné že takúto šancu už ani nebudeme mať.

dokončenie v II. diele XV. časti

***

Preložené s miernymi úpravami textu podľa knihy Christianity, Islam and Atheism: The Struggle for the Soul of the West, s aktualizovaním niektorých informácií a zverejnené so súhlasom autora.

1. časťKresťanstvo a islam – boj o dušu Európy

2. časťKresťanstvo, islam a ateizmus: Boj o dušu Európy

3. časťIslamizácia sveta

4. časťUmožňovatelia a uľahčovatelia islamu

5. časťAká je úroveň knihy Korán?

6. časťKorán považuje Ježiša iba za proroka, aj to nie veľmi významného…

7. časťČo by robil Mohamed? Hlavná otázka moslima

8. časťSnažia sa moslimovia o osobnú svätosť? V aké nebo veria?

9. časťKultúrna vojna a teroristická vojna: Nevyhadzujte Britney s vodou po kúpaní

10. časťKultúrna vojna a teroristická vojna: Vojnový kód verzus Da Vinciho kód

11. časťStratégia umiernených moslimov. 1. časť: Existujú umiernení moslimovia?

12. časťStratégia umiernených moslimov. 2. časť: Kedy sa stávajú moslimovia „umiernenými“?

13. časťJe islam príliš veľký na to, aby padol?

14. časťKresťanstvo verzus islam – vojna ideí, (XIV. časť)


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!