Pohľad z Ruska na vojnu na Ukrajine alebo ako generáli podrazili Putina a Ukrajina sa stala kosťou v krku

Iľja Jašin
5. marca 2022   Politika

Ilja Jašin (1983) je ruský opozičný politik, aktivista a bloger a otvorený kritik prezidenta Vladimíra Putina. V roku 2021 mu zakázali kandidovať, pretože ho v Rusku označili za „extrémistu“ – podporoval totiž ruského opozičného politika Navaľného.

Už roky na Youtube pravidelne komentuje udalosti v Rusku. Zatiaľ posledný videokomentár je z 3. marca 2022 a za pätnásť hodín mal takmer milión pozretí.

Ako teda vidí momentálnu situáciu opozičný politik žijúci v Rusku?

Už je to viac ako týždeň, čo Putinove vojská začali inváziu na Ukrajinu. Celé tieto dni sme sledovali správy o bojoch, pozorovali ostreľovanie, rozbité obrnené vozidlá a horiace budovy.

Snažíme sa odhadnúť skutočný rozsah obetí na oboch stranách a sme ohromení pokračujúcou hrôzou. Hovoriť pravdu o vojne je čoraz ťažšie. Najmä ak ste ako ja zostali v Rusku a nemáte v úmysle odísť. Novinári majú v najhoršej orwellovskej tradícii zakázané nazývať vojnu vojnou. Prokuratúra blokuje nezávislé médiá. Rozhlasová stanica Echo Moskvy a televízny kanál Dožď sú odpojené od vysielania.

A Duma prijíma zákon, ktorý umožní uväzniť ľudí na 15 rokov za tzv. šírenie nepravdy o tejto vojenskej operácii. Tzn., že vás môžu zatknúť, ak verejne poviete niečo, čo sa líši od oficiálnej verzie ruských orgánov.

Napriek tomu je veľmi dôležité hovoriť pravdu bez ohľadu na riziká. A pokiaľ som nažive, zdravý a slobodný, považujem za svoju povinnosť úprimne hovoriť o tejto, podľa môjho názoru, zločineckej a bratovražednej vojne. Pretože, ako viete, zlu stačí, aby zvíťazilo, ak dobrí ľudia neurobia nič.

Dnes chcem zhrnúť prvé výsledky Putinovej tzv. vojenskej operácie proti Ukrajine.

Ako vidím tieto výsledky. Porovnáme očakávania od tejto vojny s pochmúrnou realitou. A my sa pokúsime analyzovať, aké chyby urobilo ruské vedenie.

Chyby, ktoré viedli k obrovským obetiam, k tragédii ukrajinského ľudu a k silnej izolácii Ruska.

Naše ponorky sú schopné vystreliť viac ako pol tisícky jadrových hlavíc, ktoré zaručene zničia USA a všetky krajiny NATO. Musíme ísť do vojny s celým blokom NATO?

Aké sú teda predbežné výsledky vojenskej operácie proti Ukrajine a aké sú hlavné chyby, ktorých sa dopustil podľa môjho názoru Putin?

Prvý a hlavný výsledok: ruskej armáde sa nepodaril blitzkrieg, tzn. rýchla vojna, keď sa hlavné bojové úlohy vyriešia v priebehu niekoľkých dní počas rýchlej ofenzívy.

Domnievam sa, že plán vojenskej operácie bol zhruba takýto:

Prvý deň malo dôjsť k zneškodneniu ukrajinského systému protivzdušnej obrany masívnou paľbou a raketovými údermi. Za tým mala nasledovať porážka alebo obsadenie vojenských letísk bodovými leteckými útokmi a obojživelným vylodením. V prvých hodinách ofenzívnej kampane sa tak mala dosiahnuť úplná nadvláda vo vzduchu.

Druhý deň: pokračovanie v masívnych leteckých útokoch s cieľom zničiť nepriateľskú vojenskú infraštruktúru. Zničenie skladov, hangárov s vybavením, veliteľských stanovíšť, radarových staníc. Tzn. radikálne oslabenie obranyschopnosti ukrajinských ozbrojených síl a zničenie zásobovacích liniek niektorých ich jednotiek.

Zdá sa mi, že prostredníctvom tejto taktiky sa do tretieho dňa mali na fronte vytvoriť priaznivé podmienky pre rozsiahlu pozemnú operáciu, počas ktorej by ruská armáda mohla rýchlo postupovať.

Hlavné jednotky postupovali na mestá Sumy, Charkov a Mariupoľ na východe Ukrajiny. Z územia Krymu bol naznačený veľký postup do Chersonskej oblasti. A zo severnej hranice Ukrajiny boli vrhnuté veľké sily smerom na Kyjev, ktorý bol, samozrejme, označený za prioritný cieľ. Každý chápe, že dobytie hlavného mesta by výrazne podlomilo morálku a bojového ducha obrancov Ukrajiny.

Ak analyzujeme ofenzívu ruskej armády, môžeme predpokladať, že jej plánom bolo v podstate rozdeliť krajinu na dve časti obsadením niekoľkých veľkých miest vrátane Kyjeva.

Ukrajinské jednotky na východe by boli nútené ustúpiť k Dnepru, kde by boli obkľúčené, do tzv. kotla. Bez vonkajšej podpory by sa museli vzdať alebo utrpieť ťažké straty. Kremeľská propaganda sa v skutočnosti netajila tým, že Putin nepočítal s dlhotrvajúcou vojenskou operáciou. A Kyjevu bolo prisľúbené, že ho do obeda obsadia výsadkové jednotky a potom sa bude víťazstvo oslavovať koncertom Olega Gazmanova.

Tzn., že Putin chcel obsadiť Ukrajinu podľa rovnakého scenára, ako v roku 2008, keď obsadil Gruzínsko. Vtedy ruským jednotkám stačilo iba päť dní na to, aby sa dostali do Tbilisi a pod hrozbou obsadenia hlavného mesta prinútili západných lídrov sadnúť si za rokovací stôl. Kremeľ potom viedol dialóg z pozície sily, ktorú preukázal počas bojov.

Pripomínam, že po vojne s Gruzínskom sa začalo dočasné rozmrazovanie vzťahov s USA, tzv. proces resetu. Obama prišiel do Moskvy a počas jeho návratu do USA vtedajší prezident Medvedev spokojne jedol hamburgery a pozeral si iPhony.

A Putinovou prvou veľkou chybou bolo, že zrejme hrubo precenil schopnosti ruskej armády a zjavne podcenil obranné schopnosti ukrajinských ozbrojených síl.

Ako si predstavujem tento výjav? Putin organizuje stretnutie za účasti náčelníka generálneho štábu, ministra obrany a ďalších významných bezpečnostných predstaviteľov. A všetci sa predháňajú v tom, aby prezidenta ubezpečili, ako vynikajúco je teraz naša armáda vycvičená, aké moderné zbrane dostala, aká je neporaziteľná. Dokonca vôbec nie je na tom horšie ako USA!

Putin sa zúčastňuje na cvičeniach, kde mu predvádzajú rýchle tankové manévre, výsadkové jednotky a silnú palebnú silu. Prezident potom ukazuje najnovší vývoj rakiet a s hrdosťou ukazuje poslancom makety ruskej rakety, ktorá je pripravená obletieť svet a zasiahnuť akýkoľvek cieľ kdekoľvek na svete, ktoré vraj svete ešte nikto nemá.

Tzn., že generáli, ktorí sa chcú zapáčiť Putinovi, v jeho hlave vytvárajú absolútne presvedčenie, že ruská armáda je neporaziteľná.

„Čo tam Ukrajina môže urobiť proti nášmu obrovskému potenciálu?“

Jediným pochodom ich zmetú, všetci utečú a zahodia úplne nové zbrane, ktoré im poslali Američania. Veď sa pozrite na Afganistan! Američania tam 20 rokov budovali armádu, ale len čo Taliban prišiel do Kábulu, všetci títo vojaci odišli a vzdali sa krajiny bez boja.

To isté bude platiť aj na Ukrajine.

Samozrejme, Putin veril, že ruská armáda sa na území Ukrajiny nestretne s vážnym odporom. Že najneskôr do týždňa bude mať krajinu plne pod kontrolou a opäť bude môcť nastoliť dialóg so Západom z pozície sily.

Ukrajina však nie je Afganistan, kde sa armáda skutočne rozptýlila. A nie je to Gruzínsko, malá krajina, ktorá by nedokázala zadržať vojenský nápor obrovského Ruska. Ukrajina je významná európska veľmoc so 44 miliónmi ((?) – podľa posledných údajov Demografického inštitútu Národnej akadémie vied Ukrajiny má Ukrajina 35 miliónov obyvateľov, pozn. red.) obyvateľov. Pred ôsmimi rokmi mu bola násilím odobratá časť územia a celé tieto roky buduje armádu od základov a pripravuje sa na odrazenie nového útoku.

Plán vypracovaný moskovskými generálmi narazil na tvrdú realitu. Ruské jednotky postupujú, ale oveľa pomalšie, ako velenie plánovalo. Ukrajinci všade kladú tvrdý odpor a postup Putinových jednotiek stráca na sile. V každom meste prebiehajú ťažké boje.

Dobrovoľníci sa vyzbrojujú a vytvárajú jednotky územnej obrany. Pod pásmi tankov v uliciach mesta lietajú zápalné fľaše – Molotovove koktejly, ktoré si miestni obyvatelia pripravujú vlastnoručne.

Rusko v tejto vojne utrpelo veľké straty. Len počas prvého týždňa bojov stratila armáda podľa oficiálnych údajov takmer 500 mŕtvych a takmer 1 600 zranených. Úprimne povedané, týmto číslam sa ťažko verí. Ja predpokladám, že straty sú oveľa väčšie, ale úrady nechcú uviesť skutočné čísla, aby nevyvolali nespokojnosť verejnosti.

Stovky, možno tisíce ľudí boli zabité a zranené, ale hlavné úlohy ešte zďaleka nie sú splnené.

Generáli sľubovali rýchlu kampaň a rýchle víťazstvo. V skutočnosti sa však zdá, že sa do tejto ťažkej vojny dostávame čoraz hlbšie. A keďže sa zdá, že armáda sa na dlhotrvajúci konflikt nepripravila, je ľahké uveriť, že technika môže mať nedostatok paliva, že vojaci majú často nedostatok potravín, že logistika zásobovania predsunutých jednotiek je narušená. Predsa len, dlhotrvajúca kampaň na cudzom území si vyžaduje úplne inú prípravu.

Druhý výsledok a druhá Putinova chyba: stratégovia v Kremli zjavne verili, že Ukrajina bude ruských vojakov vítať s kvetmi a slzami radosti. Veď Putin bol zjavne presvedčený, že obyvatelia Ukrajiny trpia pod útlakom – ako sa vyjadril – kyjevských „nacistov a narkomanov“.

Okrem toho má v živej pamäti obrazy z roku 2014, keď na Kryme a v niektorých oblastiach Donbasu vyšli niektorí ľudia s ruskými vlajkami a pod heslami „Putin, priveď vojsko“.

Tzn., že Kremeľ bol presvedčený, že na Ukrajine existuje široká spoločenská základňa, ktorá podporuje príchod tzv. ruského sveta, azda s výnimkou západných regiónov. Predpokladalo sa však, že východné a centrálne časti krajiny budú vítať ruské vojská.

Aj tu sa však Putin prepočítal. Doteraz sa na Ukrajine diskutovalo o tom, či sa má Ukrajina integrovať s Ruskom alebo s Európou, ale teraz sa táto téma uzavrela.

To niekomu ešte nedošlo, že teraz sme vnímaní ako agresorská krajina? Dokonca aj proruskí politici, starostovia miest sa chopili zbraní a organizujú obranu. Vojenská invázia, delostrelecká paľba a bombardovanie urobili z Putina obraz absolútneho zla.

A je dôležité pochopiť, že pre Ukrajinu sa táto vojna stala skutočne vlasteneckou vojnou. V krajine došlo k neuveriteľnému vlasteneckému prebudeniu.

Ľudia sa chystajú bojovať proti presile a preukázať svoju ochotu zaplatiť životom za svoju zem, za svoju slobodu a nezávislosť. Suverenita už nie je pre Ukrajincov termínom z učebnice politológie. Stala sa skutočnou hodnotou, za ktorú ľudia prelievajú krv a sú ochotní sa obetovať. Vidíme, ako miestni obyvatelia v dobytých mestách vychádzajú neozbrojení, nesú ukrajinské národné vlajky a stavajú sa do cesty ruským obrneným kolónam. Spievajú hymnu svojej krajiny, zatiaľ čo stoja pod terčom samopalov.

A mladí ruskí vojaci sa na to pozerajú v nemom úžase, pretože politruci im nahovorili, že ich tu budú vítať ako osloboditeľov a že prezident Ukrajiny Vladimír Zelenskyj hneď v prvých dňoch vojny podpíše akt kapitulácie.

Mimochodom, Putin zjavne podcenil aj Zelenského. Vždy sa k nemu správal pohŕdavo. Je to komik, herec, klaun. Čo už ten môže rozumieť geopolitike? Čo je to za prezidenta? A najmä v čase vojny?

Zelenskyj si však jasne uvedomuje dôležitosť tohto historického momentu a je pripravený, podobne ako mnohí Ukrajinci, riskovať vlastný život v záujme prežitia a nezávislosti krajiny. Keď sa tanky priblížili ku Kyjevu, viacerí západní lídri okamžite ponúkli ukrajinskému prezidentovi evakuáciu. Nikam však neodišiel, zostal v obliehanom Kyjeve, správal sa statočne a veľmi dôstojne. Všetci už zabudli, že býval klaunom. Pre väčšinu Ukrajincov je teraz národným vodcom, ktorý bojuje so svojím ľudom.

Putin sa zrejme spoliehal na to, že keď sa vojna začne, ľud povstane proti Zelenskému a vzbúri sa. A ruský prezident sa priamo obrátil na ukrajinskú armádu a žiadal, aby bol prezident zosadený, prevzal moc do vlastných rúk a v podstate vytvoril juntu, s ktorou by Kremeľ mohol začať dialóg.

„Opäť sa obraciam na príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl. Nedovoľte neonacistom a benderovcom, aby používali vaše deti, manželky a starších ľudí ako živé štíty. Vezmite moc do vlastných rúk. Zdá sa, že bude pre nás jednoduchšie dohodnúť sa s vami ako s touto bandou narkomanov a neonacistov, ktorá sa usadila v Kyjeve.“

Ukrajinská armáda však zostala verná svojmu hlavnému veliteľovi, ktorý nikam neutiekol.

Zelenského popularita medzi ľuďmi dosiahla rekordnú úroveň. Podľa prieskumov ho dnes podporuje viac ako 90 percent Ukrajincov.

Putinov omyl – myslel si, že bude bojovať proti kyjevskému režimu za masívnej podpory obyčajných Ukrajincov. A nakoniec je ruská armáda nútená ísť do vojny s ukrajinským ľudom, zatiaľ čo Zelenského politická moc sa výrazne posilnila.

Tretí výsledok a tretí omyl ruského prezidenta: ukázalo sa, že Putin bol na takúto tvrdú reakciu Západu úplne nepripravený.

Áno, Putin mal v niektorých ohľadoch pravdu. Správne predpokladal, že NATO nepôjde do vojny s Ruskom kvôli nezávislosti Ukrajiny.

Je jasné, že to je priama cesta k jadrovej vojne a zničeniu všetkého života na Zemi. A Putin sa vôbec netají tým, že je pripravený stlačiť jadrové tlačidlo. A na pozadí prebiehajúcich šialenstiev si myslím, že málokto pochybuje o tom, že neblufuje a je skutočne schopný zničiť celý svet vrátane Ruska.

Ukrajina však dostáva obrovskú politickú a materiálnu podporu takmer z celého sveta. Doslova celé svetové spoločenstvo dnes fandí úspechu Ukrajincov a vyjadruje solidaritu s národom bojujúcim za svoje právo na existenciu.

Na druhej strane, naša krajina je pod tvrdou blokádou a izoláciou, čomu je ťažké, ak nie nemožné, sa prispôsobiť.

Po prvé, už nemáme žiadnych spojencov. Valné zhromaždenie OSN hlasovalo za rezolúciu odsudzujúcu ruskú agresiu. Proti bolo len päť krajín: samotné Rusko, Bielorusko, Sýria, Eritrea a Severná Kórea. Tradične priateľské Srbsko hlasovalo za odsúdenie Ruska.

Čína, ktorá odsúdila Putinove jadrové hrozby a zdôraznila: máme úzke hospodárske vzťahy, ale nie sme spojenci, odmietla podporu.

Prokremeľský český prezident, ktorý bol obvinený z prijímania peňazí z Moskvy, sa vyslovil za čo najtvrdšie sankcie a ako prvý navrhol odpojiť Rusko od rýchleho finančného systému.

Putin skutočne vystrašil svet.

Ale tento strach sa vôbec nerovná úcte. Putin je teraz najväčší antihrdina svetovej politiky a v rôznych krajinách ho otvorene prirovnávajú k Hitlerovi. A Rusko pod jeho vedením upadá čoraz hlbšie do izolácie. Naše hospodárstvo praská vo švíkoch pod ťarchou sankcií. Sme svedkami kolapsu rubľa, zmrazenia devízových rezerv, odpojenia krajiny od medzinárodných trhov, odchodu najväčších svetových spoločností z Ruska.

Občania budú svedkami nevyhnutného rastu cien a poklesu príjmov. Život v Rusku bude drahší a ľudia budú chudobnejší.

Pri začatí vojny s Ukrajinou Putin zároveň tvrdil, že jeho cieľom je vytlačiť NATO a Európsku úniu od ruských hraníc. Podľa všetkého to však bude mať opačný účinok. Doteraz neutrálne Fínsko a Švédsko už začali dialóg o vstupe do NATO.

Ukrajinský prezident je v Európskom parlamente oslavovaný a EÚ začala urýchlené konanie o prijatí tejto krajiny do svojho spoločenstva. Ukrajina sa zrejme stane súčasťou EÚ už tento rok.

Vo všeobecnosti Putin hrá na geopolitiku. Naša propaganda už dlhé roky ubezpečuje, že ruský prezident je najmúdrejší a najskúsenejší politik na svete, ktorý dokáže prekonať každého. Tak dlho sme o tom boli presvedčovaní, že tomu zrejme uveril aj Putin. A pravdou je, že Putin má dosť nízku politickú kvalifikáciu a nafúknuté ego. Dopúšťa sa závažných chýb a nedokáže odhadnúť dôsledky svojich činov. Krvavé dobrodružstvo na Ukrajine ho vyjde draho.

Putin zopakoval typickú chybu ruských lídrov, ktorí príliš dôverovali generálom a prepadli vojenskej eufórii. Mikuláš II. rozpútal začiatkom minulého storočia vojnu s Japonskom, ktorú považoval za bezproblémovú, ktorá však mala za následok veľké straty, hospodársku krízu a stratu ruských území na východe.

Boris Jeľcin v roku 1994 uveril generálovi Gračevovi, ktorý sľúbil, že s výsadkovým plukom dobyje Groznyj za dve hodiny. Nakoniec však Rusko vpadlo do čečenskej vojny, ktorá bola obludná svojou krutosťou a množstvom ľudských obetí.

A teraz sa zdá, že Putin dovolil generálom Šojguovi a Gerasimovovi, aby ho presvedčili, že ruská armáda ovládne Ukrajinu s minimálnymi stratami a v čo najkratšom čase.

Skončí to však národnou katastrofou, ktorej skutočné náklady sa ešte nedajú ani vyčísliť.

Putin by sa mohol zapísať do dejín ako veľký ruský vodca historických rozmerov. Začiatkom roku 2000 mal ekonomický rast založený na peniazoch z ropy, obrovskú podporu verejnosti a vysokú lojalitu na svetovej scéne. Putin mal všetko na to, aby uskutočnil reformy, ktoré by Rusku zabezpečili udržateľný rozvoj, vysokú životnú úroveň a bezpečnosť.

Namiesto toho z nás urobil vyvrheľov sveta, ktorí sú zo dňa na deň chudobnejší, útočia na svojich susedov a ohrozujú svet jadrovými zbraňami.

PDF (formát pre tlač)