Poddajnosť pravice zničila Španielsko


27. augusta 2021
  Politika   ,

Rozhovor s Lourdes Méndez Monasterio(-vou), poslankyňou španielskeho parlamentu za stranu Vox, ktorý poskytla Małgorzate Wołczykovej z týždenníka DoRzeczy.

MAŁGORZATA WOŁCZYKOVÁ: Aké je to byť poslankyňou, ktorá je 25 rokov v centre politiky, matkou šiestich detí, ktorá je svedkom úplného rozkladu spoločnosti a rodiny bez toho, aby mohla tieto zmeny zastaviť?

Zdroj: wikimedia commons

LOURDES MÉNDEZ MONASTERIOVÁ: Je pravda, že situácia v Španielsku je hrozná. Zákony, ktoré mali byť základom ochrany spoločnosti a človeka, sa v našej krajine prijímajú spôsobom, ktorý je v rozpore s kresťanským humanizmom. Ale nech to znie akokoľvek zvláštne, som väčší optimista ako pred desiatimi rokmi…

Pretože je tu konečne strana Vox?

Áno, pretože konečne existuje pravica, ktorá drží slovo a dáva ľuďom nádej na zvrátenie tohto neprirodzeného poriadku zavedeného ľavicou, ale aj vďaka totálnej poddajnosti pravice pod znakom ľudovcov.

Napokon, Ľudová strana (PP) je najväčšou opozičnou stranou v Španielsku a spolu s poľskou stranou KO patrí do najväčšej skupiny v EPP v Európskom parlamente. V kortesoch ste zastupovali ľudovcov počas troch funkčných období…

Pred piatimi rokmi som spolu s ďalšími poslancami odišla, pretože sme si viac vážili vernosť princípom i našim voličom než voči strane. Vždy ma zaujímali tri témy: rodina, život a vzdelávanie. Ľudovci vsadili na ekonomiku a umožnili ľavici ovládnuť celú kultúrnu sféru.

Ako vieme, skončilo to absolútnym podriadením sa stredopravých strán novému sociálnemu inžinierstvu. Ľudia sa sklonili pred diktátom bezuzdného liberalizmu a stratili vieru v kresťanskú antropológiu, ktorá je základom našej kultúry. Našťastie sa pred dvoma rokmi objavila strana Vox.

Zdá sa však, že aj španielska cirkev, tá istá, v ktorej pri krvavom prenasledovaní počas občianskej vojny nedošlo k jedinému aktu apostázy, podľahla novej moci…

Všetci sme členmi Cirkvi a ako veriaca osoba by som radšej hierarchiu neodsudzovala, takže poviem iba toľko, že chýbal ich hlas vo verejnom priestore, mlčala v morálnych otázkach, nebolo počuť napomenutia, ani hlas brániaci životy tých najslabších.

Medzitým sa za viac ako desať rokov takmer zmenil genetický kód i mentalita španielskeho národa…

Je to, samozrejme, Zapaterova zásluha. Zákony začal prijímať jeden za druhým, čo radikálne odporovalo poriadku hodnôt, na ktorý sme boli zvyknutí.

Ako sa mu podarilo v takom krátkom čase uskutočniť taký radikálny obrat doľava?

Metóda „rozdeľuj a panuj“ spočíva v rozdeľovaní spoločnosti, v otváraní zahojených vojnových rán. Porušil spoločenskú zmluvu o vzájomnom odpustení. Začal rozdeľovať a konfrontovať ľudí, pričom pre ľavicu a komunistov si vyhradil pomenovanie „demokrati“.

Viackrát som počula chýry, že Španielsko bolo na istých medzinárodných grémiách vyčlenené ako experimentálny priestor na premenu katolíckej krajiny na laboratórium genderovej ideológie…

Áno, sociálne inžinierstvo prišlo zvonka, ale ukázalo sa, že moji krajania sa poslušne podvolili týmto direktívam. Je dôležité pripomenúť dosah Španielska a jeho vplyv na Latinskú Ameriku. Ak niečo nanútite Španielsku, rozšíri sa to do celej Iberosféry.

Ale predsa nemohli len tak počarovať verejnosť. Všetko prebehlo bez verejnej diskusie? Intelektuáli neprotestovali?

Išlo o plánovanú stratégiu. Vytvárali verejnú mienku i dopyt. Veľmi zreteľné to bolo pri téme potratov, ktorá tu bola vždy tabuizovanou témou. Ženy podstupovali potrat, ale nikto o tom nehovoril. A zrazu sa objavili zástupy expertov, ženy bojujúce za „práva žien“, médiá sa toho chytili, a tak sa potraty zrazu stali najväčšou potrebou. Navyše, napriek odporúčaniu Najvyššieho súdu, Štátnej rady a ústavných činiteľov odhlasovali zákon o liberálnom prístupe k interrupciám. Išlo o podvratnú činnosť. Vďaka týmto zákonom sa zmenila mentalita.

Zdroj: Flickr

Ale aby z vás mohli urobiť laboratórium, museli vám najprv ukradnúť jazyk, ako sa to teraz deje v Poľsku…

Áno, všetko, čo zaviedli, bolo pod rúškom dobre znejúcich hesiel: ľudské práva, rovnosť, dôstojná smrť. Ukradli jazyk, sfalšovali jeho pojmy a najdôležitejšie slová. A práve preto dosiahli svoj cieľ tak rýchlo.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Pravica sa chcela za každú cenu vyhnúť asociáciám s frankizmom, pravdepodobne ju paralyzoval komplex, že je v istom zmysle dedičom národného katolicizmu…

Samozrejme, strany by mali zachovávať náboženskú neutralitu, ale to nesmie znamenať pasivitu, keď sa vedú útoky na základy spoločnosti. Nemôžete ticho sedieť a vyhovárať sa na odluku štátu a Cirkvi! V zdravej a slobodnej spoločnosti musia existovať dobrá, O KTORÝCH SA NEDISKUTUJE, medzi ktoré patrí rodina, ochrana života. Preto trvám na tom, že Ľudová strana bola dokonca propagátorom tejto deštruktívnej ideológie.

Svedčia o tom hlasovania v Európskom parlamente; v týchto kľúčových otázkach ľudová strana hlasuje podobne ako ľavica…

Samozrejme. V Španielsku vládla Ľudová strana (PP) dosť dlho na to, aby zrušila Zapaterove zákony, ale neurobila to. Bez jej spolupráce by sa nepresadila gender ideológia a nenápadne by sa nezmenila mentalita pravicového voliča.

Žijú už Španieli podľa novej mentality? Je stotisíc potratov ročne pre nich už norma?

V spoločnosti ešteexistuje zdravá časť, ktorá protestuje proti tomuto novému poriadku. Treba tiež otvorene povedať, že neexistuje žiadna forma pomoci tehotným ženám, pretože potrat sa berie ako metóda antikoncepcie. Dieťa je vnímané ako príťaž, prekážka v živote, preto nie je potrebné ho chrániť. Neexistujú žiadne programy pomoci, žiadne podporné centrá pre ženy v ťažkostiach, žiadna prorodinná politika.

V roku 2010 si iba 30 % verejnosti myslelo, že potraty treba liberalizovať. Stačilo iba pár rokov sociálneho inžinierstva a mediálnej propagandy a myslenie sa zmenilo. Bola to však stratégia na všetkých úrovniach – od miestnej samosprávy až po najvyššie štátne orgány, od materských škôl až po univerzity. Pochod cez inštitúcie v najhoršom vydaní.

A zákon o transsexuáloch, zákon o samourčení pohlavia, najradikálnejší v Európe, ktorý schválila Rada ministrov? Prečo ľudia nevychádzajú do ulíc?

Návrh ešte má byť spracovaný a odhlasovaný v parlamente a nemyslím si, že rôzne orgány, ktoré sa k nemu musia vyjadriť, ho schvália v takejto radikálnej podobe. Samozrejme, že nakoniec prejde, ale nie v takejto absurdnej podobe, okrem toho, našťastie, spôsobuje ostré vnútorné trenice v tábore moci.

Ak som dobre pochopila, po prvýkrát môžu katolíci vkladať svoje nádeje do radikálnych feministiek zo Socialistickej strany, ktoré protestujú proti popieraniu biologického pohlavia, ako to chcú komunisti z Unidas Podemos?

Áno, pretože v tomto progresívnom rozmachu sa socialistom veci už vymkli z rúk. Ak popierame existenciu biologického pohlavia a existujú už iba kultúrne pohlavia, ako potom možno obhajovať práva žien a obviňovať mužov z mačistického násilia? Keďže ide o takú premenlivú záležitosť, museli by zastaviť vojnu pohlaví, a to nechcú.

Čo sa však v skutočnosti skrýva za týmto šialeným zákonom, ktorý chce rodičom odobrať deti, ak nesúhlasia s tým, aby si dieťa zmenilo pohlavie? Naozaj si myslia, že týmito „antidiskriminačnými“ zákonmi zachraňujú svet?

Naše zákony a ústava dostatočne chránia pred diskrimináciou, ide o rodovú ideológiu, ktorej cieľom je absolútne zničenie rodiny a spoločnosti. Ide o revolúciu, ale oveľa zvrátenejšiu, než akú sme už v histórii zažili. Ľudia nevnímajú nepriateľa tak ako počas vojny. V tomto prípade si obeť neuvedomuje, že je obeťou, a postupne prijíma zákony, ktoré sa obrátia proti nej, či už v podobe trans práva alebo eutanázie, všetko je navrhnuté tak, aby nadšenci ani len netušili nástrahy.

Musím sa priznať, že mne ako Poľke tiekli slzy bezmocnosti, keď som vo Varšave sledovala, ako v kortesoch na vrchole pandémie, niekoľko dní pred Vianocami, nadšene aplaudovali prijatiu zákona o expresnej eutanázii…

Toto je zákon hodný Tretej ríše, ktorý povedie k množstvu nevedomých obetí, najmä s psychickými chorobami. Je to útok na ľudí s obmedzeným vedomím, ktorí sa môžu stať obeťou svojich blízkych. Keď štát už dávno zanedbal paliatívnu medicínu a neexistuje prístup k úľave od bolesti, nie je možné hovoriť o slobodnej voľbe či tzv. dôstojnej smrti. Ľudia si ešte neuvedomujú, ako strašne boli oklamaní, pokiaľ ide o garancie tohto zákona. Cestujem po krajine a prednášam o tom, aby som ľudí informovala. Ľudia sa začínajú báť a spisujú u notára závetné listiny, aby sa nestali obeťou tohto zákona.

Kde beriete silu, že dokážete zniesť týchto vyslancov civilizácie smrti?

Moja viera mi dáva silu. Okrem toho pohľad na obetavosť a úsilie kolegov z Voxu. V politike som 25 rokov, ale až v posledných dvoch rokoch mám pocit, že sme schopní zvrátiť priebeh tohto šialenstva. Nie je to práca, je to poslanie a vzhľadom na to, že nás ľudia zastavujú na ulici a ďakujú nám, je to aj česť bojovať v ich mene.

Aký je odkaz pre Poľsko? Nejaká červená čiara, ktorú neslobodno prekročiť, aby sme sa nenechali takto zničiť?

Nekopírujte nás, nechoďte v našich stopách, počúvajte varovania z našich skúseností. A predovšetkým buďte odvážni, nepodceňujte nepriateľa, aj keď má na sebe elegantné, moderné oblečenie. Je však mimoriadne zvrátený a smrteľne nebezpečný. Odvaha, Poliaci, jednoducho nesmiete opakovať naše chyby!

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.

Lourdes Méndez Monasterio(-vá) (Córdoba, 11. februára 1957) – povolaním právnička, predtým bola poslankyňou za Ľudovú stranu v 7., 9. a 10. volebnom období. Predsedníčka združenia Rodina a ľudská dôstojnosť a predsedníčka Platformy slobody. Je členkou (supernumerárom) Opus Dei.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!