Päť argumentov proti rovnosti

Plinio Corrêa de Oliveira
18. septembra 2020
  Spoločnosť

Každá éra má svoj vlastný zakladajúci mýtus – legendu odzrkadľujúcu Zeitgeist, ktorý sa za ním skrýva, čiže Ducha konkrétnej doby. Moderný Západ žije v tieni mýtu „rovnosti“.

Všetky dnešné politické a sociálne inštitúcie západného sveta sú založené na predpoklade, že všetci ľudia sú v podstate rovní a akákoľvek nerovnosť v reálnom svete je sama osebe nenormálna a je potrebné ju okamžite napraviť. Otázka prijímania do práce (a prepúšťania), prijímania na školy a dokonca aj našich jazykových štruktúr – to všetko podlieha zásadám egalitarizmu. Bojovníci za rovnosť sú idolizovaní ako svätci racionalizmu a ich oponenti – démonizovaní ako temní, provinciálni prosťáčikovia, či podnecovatelia a buriči. Nakoniec aj tak sú niektorí vždy rovnocennejší než iní…

Boh postavil svet na nerovnosti. Svätý Tomáš Akvinský vysvetľuje, že dôvody, pre ktoré stvoril všetko nie rovné, charakterizuje hlboká múdrosť. Toto je hlavný rys argumentácie Anjelského učiteľa:

I – Nerovnosť stvorení je dobrá, pretože činí svet zrkadlovým obrazom Stvoriteľa

Každý remeselník musí mať pred sebou model. Ten môže byť externý – napríklad nejaká osoba, objekt alebo krajina – alebo interný, čiže vytvorený v mysli, za použitia kombinácie farieb, tvarov alebo zvukov.

Pred stvorením nebolo nič. Preto Boh, ktorý nemal model, ktorý by ho inšpiroval k tvorivej práci, musel vziať seba za model. Preto vychádzajúc zo všeobecného predpokladu, že účinok odzrkadľuje príčinu alebo presnejšie: dielo odráža autora, musíme dôjsť k záveru, že stvorenie zrkadlí Stvoriteľa.

zdroj: wikimedia commons

Napriek tomu, že Boh je nekonečný, žiadna zo stvorených bytostí, nech je akokoľvek úžasná, nedokáže adekvátne odrážať nekonečnú dokonalosť Boha; pretože žiadne stvorenie nemôže plne zrkadliť Boha, iba čiastočne. Preto, aby sme sprostredkovali nekonečno Stvoriteľa, musí nutne existovať veľa bytostí, ktoré sú si vzájomne nerovné. Čím väčšia je rôznorodosť stvorenia, tým väčšmi odráža Božiu dokonalosť. Nerovnosť stvorenia je preto nevyhnutná, aby vesmír mohol zrkadliť svojho Stvoriteľa.

II – Nerovnosť stvorení je dobrá, pretože svet by nebol dokonalý, keby zrkadlil iba jeden stupeň dokonalosti

Božia múdrosť stanovila rozdiely medzi vecami, aby zvýšila dokonalosť – aby každá bytosť odrážala určitý stupeň alebo aspekt Božej dokonalosti.

Z tohto dôvodu sú zvieratá zoradené podľa stupňa. V hierarchii stvorení neexistujú náhle alebo neprimerané nerovnosti. Nerovnosti sa vždy objavujú v malom rozsahu a narastajú v miere, v akej sú bytosti čoraz dokonalejšie. Čím sú tvory dokonalejšie, tým väčšie sú medzi nimi rozdiely; čím sú menej dokonalé, tým menšie sú nerovnosti.

Z tohto dôvodu sú zložité organizmy dokonalejšie ako jednoduché stvorenia; rastliny sú dokonalejšie ako minerály, zvieratá sú dokonalejšie ako rastliny a ľudia sú dokonalejší ako všetky zvieratá. A anjeli – ako čistí duchovia – sú zasa dokonalejší ako ľudia. A v rámci každého z typov stvorenia existujú typy dokonalejšie ako iné.

Nerovnosť je teda dobrá, pretože svet by nebol úplne dokonalý, keby zrkadlil iba jeden stupeň dokonalosti.

III – Nerovnosť stvorení je dobrá, pretože ukazuje Stvoriteľovu moc

Umelec je taký skvelý ako jeho tvorivá sila. Preto vytesať dvadsať kópií tej istej sochy Julia Caesara je prejavom menšej tvorivej sily ako vytesať dvadsať rôznych sôch Julia Caesara. A ešte viac tvorivosti dokazuje umelec, ktorý vytesáva dvadsať sôch úplne odlišných ľudí.

Čím väčšia je teda nerovnosť vo vytvorených dielach, tým zreteľnejšie ukazujú tvorivú silu svojho autora. Preto je nevyhnutná nerovnosť stvorení, aby ukazovala Stvoriteľovu silu – lebo čím rozmanitejšie sú stvorenia, tým väčšmi sa prejavuje Božia sila.

IV – Nerovnosť stvorení je dobrá, pretože prostredníctvom poriadku činí svet obrazom Božej múdrosti

Každý inteligentný tvor koná usporiadaným spôsobom. Boh je nekonečne inteligentný, takže všetko robí nekonečne usporiadaným spôsobom. Preto apoštol hovorí: Quae a Deo sunt, ordinata sunt (Rim 13,1).

Pretože Boh stvoril všetko usporiadaným spôsobom, znamená to, že stvoril všetko ako nie rovné, pretože iba to, čo je nerovné, možno usporiadať. Napríklad nie je možné umiestniť pätnásť grošov vyrazených v ten istý deň v chronologickom poradí.

Stupeň usporiadanosti odráža stupeň inteligencie usporiadateľa. Preto menej inteligentná osoba ukladá knihy na poličke podľa veľkosti a farieb, kým inteligentná osoba ich ukladá tematicky. Poriadok sveta je obraz Božej nekonečnej inteligencie, čiže Jeho nekonečnej múdrosti.

V – Nerovnosť stvorení je dobrá, pretože umožňuje existenciu harmónie vo svete

Boh ustanovil stvorenie ako kozmos, to jest usporiadaný a harmonický systém, a nie ako chaos čiže počiatočný, beztvarý stav vesmíru.

Z tohto dôvodu rozhodol, že všetky rozličné prvky kozmu majú byť radšej usporiadané než aby boli voči sebe navzájom cudzie či heterogénne. Tvoria harmonický celok. Keby Boh stvoril absolútne rovné bytosti, nemohli by byť usporiadané, takže by na svete nebolo harmónie.

Kontrast i gradácia medzi stvoreniami umožňuje lepšie si predstaviť Božiu dokonalosť. Rozlišovanie medzi stvorenými bytiami má rovnaký účinok ako harmonická kombinácia basových a sopránových tónov, či tiež páuz a zvukov v hudbe alebo tieňov a farieb v maliarstve.

Krása dúhy je možná iba vďaka harmonickej nerovnosti jej farieb a vďaka tejto harmónii je dúha ako celok krajšia, než keby sme sa na každú z farieb dívali osobitne. Táto pravda sa vzťahuje na všetky stvorenia, od beztvarých pieskov po najzložitejšie organizmy vrátane človeka a ešte vyššie – až po svet anjelov.

Svätý Tomáš vysvetľuje v Summa contra gentiles (Kniha 11, kapitola XLV), že Boh urobil každú vec a pri každej povedal, že je dobrá; ale dívajúc sa na skupinu stvorení, povedal, že sú veľmi dobré (Gn 1, 31), čiže dokonalé.

Harmónia skupiny dáva svetu dobro i krásu, ktoré sú väčšie než v prípade jedinej bytosti. Preto je nerovnosť stvorení dobrá, lebo umožňuje existenciu harmónie vo svete.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.