Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil. III. prikázanie
Boh nám káže zasvätiť deň siedmy, lebo on v deň siedmy odpočíval od tvorenia. Znesvätenie nedele podkopáva rodinu i spoločnosť. Podkopáva rodinu! Lebo keď údy rodiny nenavštevujú službu Božiu, stratia poznanie svojich povinností a dostanú sa na mylné cesty: otec sa stane prostopašným, matka ľahostajnou, deti bezuzdnými. Páska, spájajúca údy rodiny, sa rozviaže. Pod strechou takej rodiny nie je raj, ale peklo. K tomu ešte treba povážiť, že otec, ktorý v nedeľu pracuje, nemôže plniť najsvätejšiu povinnosť – vychovávanie detí. Lebo sa počas týždňa zriedka schádza s deťmi a len v nedeľu, keby nepracoval, mal by viac času poznať vlastnosti svojich detí a dať im užitočné náuky.
Ak je rodina podkopaná, trpí tým i spoločnosť; práve tak, ako sa budova zrúti, keď je otrasená vo svojich základoch. Znesvätením nedele sa verejne vystavuje na obdiv i neposlušnosť voči rozkazu Božiemu. Následkom toho je, že ľudia stratia úctu pred svetskou vrchnosťou. Tí, čo zanedbávajú svätenie nedele, stratia znalosť a cvik v náboženstve, zabudnú celkom na Boha i svoj posledný cieľ a zdivejú. Tak sa potom vrátia do barbarského stavu pohanstva.
Čo nám prikazuje tretie prikázanie: Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil?
Tretie prikázanie: Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil, nám prikazuje, aby sme si uctievali Boha bohoslužbami a sviatkami. V Starom zákone boli soboty a niektoré ďalšie dni považované Židmi za osobitne slávnostné. V Novom zákone sú to nedele a iné sviatky, ktoré ustanovila Cirkev.
Prečo sa v Novom zákone svätí nedeľa namiesto soboty?
Nedeľa, čo znamená deň Pána, bola nahradená sobotou, pretože v ten deň náš Pán vstal z mŕtvych. Máme prikázané zbožne sa zúčastniť Najsvätejšej obety, svätej omše.
Dobrý kresťan svätí sviatky:
1. zúčastňovaním sa na katechézach, kázňach a pobožnostiach
2. častým a zbožným prijímaním sviatosti pokánia a prijímaním Eucharistie
3. konaním modlitieb a skutkov kresťanskej lásky.
Čo zakazuje tretie prikázanie?
Tretie prikázanie zakazuje služobné práce a všetky ostatné činnosti, ktoré bránia uctievaniu Boha. Práca, ktorá je zakázaná počas sviatkov, je taká činnosť, ktorá je označovaná ako manuálna, to znamená taká telesná práca, v ktorej má telo väčšiu úlohu ako myseľ a ktorú napríklad bežne robia služobníci, robotníci a remeselníci.
Akého hriechu sa človek dopúšťa prácou cez sviatky?
Človek sa dopúšťa smrteľného hriechu tým, že pracuje cez sviatky. Krátky čas práce však ospravedlňuje od smrteľného hriechu. Cez sviatky sú dovolené tie činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre život alebo službu Bohu; ako aj tie, ktoré konáme z vážneho dôvodu, vypýtajúc si, ak je to možné, povolenie od farára. Ďalej je dovolené v deň sviatočný vykonávať živnosť hostinskú, predávať pokrmy, nápoje atď. Dovolené sú ďalej tzv. voľné duševné práce, konané na vzdelávanie ducha, napr. štúdium, hudba, maľba atď. Sú dovolené aj práce, konané pre telesné alebo duševné občerstvenie, ako napr. hra, cestovanie, poľovanie. Verejné trhy, súdne rokovania (spojené s hlukom) sú zakázané.
Prečo je zakázané pracovať počas sviatkov?
Pracovať počas sviatkov je zakázané preto, aby sme sa mohli lepšie zúčastňovať na uctievaní Boha a mohli sa starať o naše duše a aby nám bol umožnený odpočinok od práce. Preto bežná rekreácia nie je zakázaná. Mali by sme sa predovšetkým vyhýbať hriechu a všetkému, čo vedie k hriechu, ako sú nebezpečné rozptýlenia a nebezpečné miesta zábavy.
Svätenie nedele má nielen náboženský, ale aj sociálny a národohospodársky význam:
a) Človek nie je stroj, potrebuje z času na čas odpočinok. Jednodenný nedeľný odpočinok je po šesťdennej práci primeraný. Okrem toho prispieva k zdraviu aj lepšia výživa a čistota v dňoch sviatočných.
b) Keď robotník riadne zachováva deň odpočinku, tak v ten deň, nemajúc starosť o prácu, môže sa venovať svojej rodine. Aké krásne je, keď aspoň v nedeľu a vo sviatok sa môžu spoločne tešiť členovia rodiny, ktorí cez celý týždeň nemali pre prácu čas ani na rozhovor. V deň sviatočný máme príležitosť navštíviť svojich príbuzných a známych, čím sa nadväzujú a upevňujú priateľské styky.
c) V deň sviatočný má aj robotník čas, aby rozmýšľal o svojom cieli a aby aspoň niekoľko minút venoval svojej duši. Má príležitosť vyjsť do prírody, poznať jej krásy, venovať sa aspoň na chvíľu čítaniu a vzdelávaniu ducha, slovom venovať sa sebe samému, svojej mravnej výchove. Takéto mravné a náboženské povznesenie jednotlivca a rodiny je na osoh celej ľudskej spoločnosti.
