Padre Pio a nenarodené deti. Aj ľudský plod, ktorý „nemá tvar“, je osobou! - Christianitas

Padre Pio a nenarodené deti. Aj ľudský plod, ktorý „nemá tvar“, je osobou!

Oskar Růžička
27. novembra 2020
  Cirkev

Padre Pio je poväčšinou predstavovaný ako výnimočný muž, stigmatizovaný divotvorca, ktorý dokázal duchovným zrakom prenikať do najhlbších zákutí duší hriešnikov. Áno, taký skutočne bol. Avšak občas záujem končí len pri tom, a tak sa so „zázračným mužom z Pietrelciny“ môžeme stretnúť aj na internetových stránkach amatérskych okultistov, záhadológov, ufológov a podobných „odborníkov“ na veci tajné a záhadné. Bola by škoda keby katolíci na tohto veľkého svätca hľadeli podobným, súc zdanlivo duchovným, v skutočnosti však nadmieru povrchným zrakom. Život Padre Pia totiž ponúka oveľa viac, stačí poodhrnúť závoj prízemnej zvedavosti a pozrieť sa ďalej… „do zákulisia“.

Za ochrancov nenarodených detí je možné, aj keď ich Cirkev týmto priamo oficiálne „nepoverila“, označiť najmä dvoch svätcov: sv. Jozefa, ako ochrancu rodiny vo všeobecnosti a sv. Gerarda Majellu, patróna matiek v radostnom očakávaní. Istá udalosť zo života Padre Pia však dokladá, že aj jemu bola táto rola zverená, a to dokonca samotnou Najsvätejšou Matkou.

Všetko začalo v roku 1905, teda dávno predtým ako sa preslávil svojimi stigmami a nadprirodzenými darmi. Seminarista brat Pio vtedy býval v skromnom kláštore Sant´Elia a Pianisi na juhu Talianska. A práve tu došlo k pozoruhodnej udalosti, o ktorej sa dozvedáme z vlastnoručného zápisu brata Pia zaslaného jeho duchovnému radcovi otcovi Agostinovi. V zmienenom texte, ktorý sa o viac ako sedemdesiat rokov neskôr stal súčasťou dokumentácie v kanonizačnom procese, stojí:

„Pred niekoľkými dňami som mal neobyčajný zážitok. Okolo jedenástej hodiny večer som bol s bratom Anastáziom na chóre. Náhle som zistil, že sa v rovnaký čas nachádzam u veľmi bohatej rodiny. Pán domu práve umieral, keď sa mala narodiť jeho dcéra.

Potom sa mi ukázala Najsvätejšia Matka, obrátila sa ku mne a hovorila: „Zverujem toto nenarodené dieťa do tvojej ochrany. Aj keď teraz nemá žiadny tvar, stane sa vzácnym drahokamom. Vybrusuj a lešti ho. Urob z nej, podľa svojich síl briliant, pretože jedného dňa sa ním budem chcieť ozdobiť.“

Odpovedal som: „Ale ako sa to môže stať? Som len úbohý seminarista a nie som si istý ani tým, či sa vôbec stanem kňazom. A pokiaľ áno, ako sa o to dievča budem môcť starať, keď budem tak ďaleko?

Najsvätejšia Matka ma napomenula: „Nepochybuj o mne. Príde za tebou, ale skôr ju sám stretneš v bazilike sv. Petra v Ríme.“

Potom som sa ocitol opäť na chóre.“

Nie je to len svedectvo o nadprirodzenom dare bilokácie Pátra Pia, zaznievajú tu tiež slová Panny Márie: „Zverujem toto nenarodené dieťa do tvojej starostlivosti a ochrany.“ Nazýva nenarodené dievča dieťaťom, a nie „zhlukom buniek“, ako radi argumentujú zástancovia potratov. To dieťa sa volalo Giovanna Rizzianiová. Je skoro zbytočné podotýkať, že sa všetko stalo tak, ako Panna Mária predpovedala. Páter Pio sa s Giovannou, tentokrát už slečnou, stretol v roku 1922 vo svätopeterskej bazilike (išlo o ďalší prípad bilokácie), kde si vypočul jej spoveď a pomohol jej vyriešiť pochybnosti ohľadom viery. Nasledujúci rok ho sama vyhľadala a s prekvapením zistila, že to je ten rehoľník, u ktorého sa v Ríme spovedala. V priebehu tohto stretnutia jej Páter Pio vysvetlil svoje videnie, ku ktorému došlo v roku 1905, keď sa stal svedkom smrti jej otca. Povedal jej, že mu ju zverila Panna Mária, aby jej dušu viedol k dokonalosti.

zdroj: Flickr

Po dobu štyridsiatichpiatich rokov, až do smrti Pátra Pia v roku 1968, ho Giovanna často navštevovala, a to nielen kvôli spovedi, ale tiež aby jej pomáhal na duchovnej ceste. Pri jednej príležitosti sa ho spýtala: „Otče, máte ma skutočne rád?“ Odpovedal: „Ako by som ťa nemohol mať rád. Si prvorodená môjho srdca. Miluj Ježiša! Miluj Pannu Máriu, ktorá na teba myslela, ešte skôr ako si sa narodila!“

P. Bernard C. Ruffin vo svojej knihe Padre Pio: The True Story cituje Alberta Cardoneho, ktorému istá žena rozprávala nasledujúcu udalosť z vlastného života. Išla sa vyspovedať k svätcovi, a potom čo vyznala všetky hriechy, na ktoré si spomenula, jej Páter Pio povedal: „Skús si spomenúť ešte na jeden hriech.“ Odpovedala, že jej nič iného nenapadá, a Páter Pio jej povedal, aby vystúpila na neďaleký kopec ku krížu a pomodlila sa ako pokánie pätnásťkrát „Zdravas Mária“ a „Otče náš“. Keď k nemu prišla k spovedi druhýkrát, spýtal sa jej znova, či si skutočne spomína na všetky hriechy. Vyhlásila, že áno, ale Padre Pio odpovedal: „Nie, stále si všetky nepamätáš.“ Poslal ju znova ku krížu na kopci. To isté sa opakovalo ešte tretíkrát, stále si však nemohla spomenúť na nejaký ďalší hriech. Páter Pio sa jej ostro opýtal: „Nevieš, že by mohol byť dobrým kňazom, biskupom, či dokonca kardinálom?“ Nešťastná žena začala plakať a vyhlasovala, že nevedela, že potrat je hriech. Svätec odvetil: „Čo myslíš tým, že si nevedela, že je to hriech? Potrat je vražda!“ Žena povedala, že o potrate nikto okrem jej matky nevedel, a spýtala sa ho, ako môže vedieť, že by z dieťaťa mohol byť kňaz či kardinál. Páter Pio len úsečne odvetil: „Je to hriech, veľký hriech!“

V knihách o Pátrovi Piovi sa môžeme veľmi často dočítať o prípadoch neplodných manželov žiadajúcich ho o modlitbu za počatie dieťaťa. Nasledujúci príbeh je jedným z nich:

„Pri spovedi som okrem iného vyjadril svoju veľkú túžbu stať sa otcom. Bol som ženatý tri roky, ale mojej žene sa nedarilo počať dieťa. Navštívili sme väčšinu popredných odborníkov a všetci z nich nám hovorili, aby sme sa s tým zmierili. Nezostávalo nám nič iné ako poprosiť Pátra Pia o zázrak, čo sme aj urobili. Odpovedal: „Nerob si s tým starosti, pretože do roka sa staneš otcom.“ Aj keď mi bolo jasné, že uveriť týmto slovám znamená poprieť lekárske dôkazy, moje srdce zaplavila radosť. Ako Páter Pio predpovedal, v roku 1944 som sa stal otcom krásneho dievčatka.“

Poznamenajme ešte, že Páter Pio nikdy nepričítal zázračné uzdravenie sám sebe, ale milosti Božej a príhovoru Najsvätejšej Matky.

Často tiež predpovedal, či bude ešte nenarodené dieťa chlapec alebo dievča. Jedného dňa prišiel navštíviť Pátra Pia dôstojník karabinierov so svojou tehotnou ženou. Pýtal sa na meno svätca, ktoré by mali pre dieťa zvoliť.

„Daj mu meno Pio.“
„A čo keď to bude dievča?“
„Povedal som, daj mu meno Pio!“

A keď nadišiel čas, narodil sa chlapec, ktorý dostal meno Pio. O dva roky neskôr prišiel rovnaký dôstojník do San Giovanni Rotondo, aby sa Pátra Pia spýtal, aké meno by mal dať druhému dieťaťu, ktoré sa malo práve narodiť.

„Pomenuj ho Francesco.“
„Otče priznávam, že ste mali minule pravdu, ale čo keď to tentokrát bude dievča?“
„Človek malej viery!“

A na svet prišiel krásny chlapček, ktorý dostal meno Francesco.

Popísanými príbehmi nám Páter Pio odkazuje, že aj ľudský plod, ktorý „nemá tvar“, je osobou a potrat je vraždou, ako odpovedal tej nešťastnej pani. Niektorí mu dodnes vytýkajú, že jeho slová boli prehnane tvrdé, ale on hovorieval: „Nedávam sladkosti tým, čo potrebujú preháňadlo.“ A podľa môjho názoru, napriek tomu, že fanatickí stúpenci jalových dialógov tvrdia opak, naša doba potrebuje viac „preháňadla“ a menej „sladkostí“.