Otec James Martin: Nedotknuteľný obhajca LGBT v Cirkvi

Matej Gavlák
29. marca 2021   Cirkev   LGBT

Jezuita, otec James Martin je v Amerike taká celebrita, že povedomie o ňom sa pomaly dostáva aj k nám, na Slovensko. Žiaden iný predstaviteľ Katolíckej cirkvi nemá v USA väčšiu popularitu a podporu, ako on. Na Twitteri má neuveriteľných 300-tisíc sledovateľov (druhý najpopulárnejší predstaviteľ RKC, biskup Barron, má okolo 150-tisíc), je pozývaný na rôzne akcie po celej krajine a Demokratická strana ho neustále využíva ako svojho rečníka a propagátora. Naposledy rečnil na predvolebnom celonárodnom zjazde Demokratov v auguste 2020. Ako povedal autor Taylor Marshall: „Keby James Martin vstúpil do miestnosti plnej biskupov, ihneď by ho všetci zaregistrovali, napriek tomu, že je de facto len obyčajným kňazom.“

Otec James Martin má však aj veľa hlasných kritikov. Neustále sa proti nemu vyjadrujú rôzne katolícke osobnosti verejného života, ako napríklad spomínaný Taylor Marshall, či Michael Voris z portálu Church Militant, Steve Skojec z portálu 1Peter5, mnohí ďalší kňazi, v negatívnom slova zmysle ho spomenul napríklad aj biskup Joseph Strickland z Texasu.

Otec James Martin je totiž „neohrozený“ obhajca „práv“ LGBT v Cirkvi a stojí v predných líniách boja za „prijatie homosexuálov takých, akí sú“, bez nutnosti ich pokánia a obrátenia.

Kto je vlastne James Martin a ako sa dopracoval k takému neuveriteľnému vplyvu a popularite nielen v Katolíckej cirkvi, ale vo verejnom živote Spojených štátov amerických vôbec?

Ako sa James Martin dostal ku kňazstvu

Otec Martin sa narodil v roku 1960 v mestečku Plymouth v Pensylvánii. V jeho biografii s názvom James Martin, SJ: In the Company of Jesus (James Martin: v spoločnosti Ježiša) od autora Jona Sweeneyho hovorí, že si pamätá zvolenie Jána Pavla II. za pápeža a že to malo na neho „veľký vplyv“. V každom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal niekedy dať na dráhu katolíckeho kňaza. V roku 1978 nastupuje na Pennsylvánsku univerzitu a za svoj odbor si vyberá… ekonomiku. O tri roky neskôr získava bakalársky titul a zamestnáva sa v prestížnej firme General Electrics v New Yorku. Tu pracuje dva roky, po ktorých sa sťahuje na miesto v banke GE Capital v Connecticute. Na pozícii „špecialista finančného manažmentu“ tu pracuje ďalšie tri roky. O tomto období jeho života Sweeney píše:

„Bol mladý, bohatý, ale trpel tiež depresiami. Musel tiež falšovať rôzne spisy a robiť ďalšie veci, ktoré vnímal ako morálne neprípustné… Postupne si začal uvedomovať, že vo svojom živote už nie je viac šťastný.“¹

V roku 1988 – vo veku 28 rokov sa nečakane rozhoduje pre kňazský život. Podľa jeho biografie ho k tomuto rozhodnutiu primäl akýsi minidokument o trapistickom mníchovi a „mystikovi“ Thomasovi Mertonovi (ten sa, mimochodom, zaoberal „dialógom medzi náboženstvami“). Prečo si ale mladý James vybral práve Jezuitov sa nikde poriadne nedozvedáme. Hovorí, že skrátka pociťoval „volanie“. Jeho matka Eleanor spomína: „Keď mi Jim povedal, že sa chce stať kňazom, bola som ohromená. Nič v ňom nikdy nenasvedčovalo, že by si mohol vybrať práve cestu kňazstva.“

Jeho sestra Carolyne zas hovorí, že ich rodina nebola nikdy nejako zvlášť „zbožná“. „O náboženskom živote sme vlastne nič nevedeli,“ spomína. Hovorí tiež, že miestneho kňaza poznali len z videnia, ale v zátvorke sa uvádza, že chodili aj na spovede.²

Niečo málo o Jezuitoch

Či už bolo Jamesovo „volanie“ skutočné alebo nie, dnes celkom otvorene (a neohrozene) odporuje 2000-ročnému katolíckemu učeniu, pričom sa úspešne tvári, akoby v Cirkvi len „nastoľoval novú tému“. Možno jeho volanie úprimné aj bolo, ale mladého seminaristu zmenila jezuitská výchova.

Už od 60. rokov – teda od doby Jamesovho narodenia – sa Jezuiti považujú za ultraľavicové krídlo Katolíckej cirkvi a mnohé z novôt, ktoré Cirkev v 2. polovici 20. storočia zažila, vychádza práve z ich dielne.

Konzervatívny portál National Review označil v roku 2008 Jezuitov za „najvplyvnejší a najkontroverznejší rád v Cirkvi“. Portál pokračuje: „Problémom je, že mnohými jezuitmi propagovaná „sociálna spravodlivosť“ v okamihu skolabovala v ľavičiarsky aktivizmus. Napríklad taká jezuitská kritika latinsko-amerických oligarchov degradovala v marxistickú teóriu teológie oslobodenia.“³

Článok tiež spomína jezuitské univerzity, ktoré boli v 70. a 80. rokoch doslova presiaknuté marxistickými myšlienkami. Ján Pavol II. napríklad zasiahol proti jezuitskému vedeniu už v roku 1981 a de facto až do svojho skonu v roku 2005 musel každú chvíľu vyvracať ďalšie a ďalšie prapodivné myšlienky prúdiace z tohto rádu, ako napríklad, že „len chudobní môžu byť spasení“ a pod. V roku 2019 tiež šokoval jezuitský magazín America –, v ktorom pôsobí aj o. Martin – svojou obhajobou komunizmu! Doslova uviedol, že komunizmus je jediná stála opozícia voči kapitalizmu, „kvôli ktorému trpia milióny“.⁴

Arcibiskup Buenos Aires, José Bergoglio – súčasný pápež František – bol taktiež jezuitom a v starších textoch je vyobrazovaný ako predstaviteľ „toho lepšieho“ čo rád ponúkol.⁵

Boj o. Jamesa Martina

Súčasní marxisti majú blízko k témam LGBT a tak asi neprekvapuje, že ich „práva“ presadzuje v rámci Cirkvi práve „jezuitská škola“. Tejto témy sa najaktívnejšie a najúspešnejšie ujal (bol vybraný?) práve o. Martin. Ten sa vďaka napísaniu niekoľkých kníh, moderovaniu vlastnej relácie (Faith in Focus), vystupovaniu v rôznych iných reláciách a programoch, ako aj verejných diskusiách stal postupne známou a uznávanou celebritou – tzv. „celebrity priest“. Niektoré jeho vyjadrenia, postoje a gestá sú však absolútne škandalózne:

V auguste 2017 sa vyjadril, že na homosexuálov sa nevzťahuje Ježišovo učenie o čistote, pretože to LGBT komunita jednoducho „neprijala“.⁶

V septembri 2017 sa vyjadril, že „manželstvá“ homosexuálov a lesbičiek sú „aktom lásky“ a „Cirkev by ich mala uznať“.⁷

V júni 2017 vo svojej relácii vyzval, aby sestra Grammicková – vylúčená z Cirkvi v roku 1999 za jej podporu LGBT – bola prehlásená za svätú a pridal, že homosexuálov „Boh takých stvoril“.⁸

Takto by sa dalo pokračovať donekonečna.

V roku 2017 tiež napísal celú knihu s názvom „Building a Bridge“ (Stavanie mostu), pričom kniha je, podľa jeho vlastných slov, o tom: „Ako by Cirkev mohla lepšie privítať LGBT ľudí… kniha obsahuje príbehy LGBT ľudí.“⁹ Zaujímavý je komentár jedného čitateľa: „Martin rozširuje svoju definíciu homofóbie a za homofóbov považuje všetkých ľudí, ktorí sa pridŕžajú učenia Cirkvi...“¹⁰

No a zatiaľ jeho „vrchol“ bol, keď na Twitter dal známy rúhavý obrázok z Poľska, na ktorom je Mária s Ježiškom a nad ich hlavami sú dúhové svätožiary. O. Martin k tomu napísal: „(Mária) plače, pretože je to jej syn, kto trpí vždy, keď je nejaká LGBT osoba perzekvovaná.“¹¹

Nedotknuteľný?

Zatiaľ sa zdá, že je o. James Martin nedotknuteľný, akoby ho chránila nejaká skrytá ruka. Niekoľko cirkevných predstaviteľov však už našlo odvahu na neho poukázať. Slová biskupa Stricklanda z Texasu vyrieknuté na konferencii biskupov USA sú rázne:

„Veríme v doktríny Cirkvi (o ľudskej sexualite) alebo nie? Existuje kňaz, ktorý cestuje po celej krajine v podstate hovoriac, že neverí, a zdá sa, že je veľmi dobre vítaný na mnohých miestach. Bratia… (treba si položiť otázku) môže byť niečo také prezentované v našich diecézach? Že homosexuálne „manželstvo“ je jednoducho v poriadku a že Cirkev jedného dňa vyrastie a pochopí to?“¹²

Podobne sa pre Life Site News vyjadril aj kardinal Muller: „LGBT ideológia je založená na falošnej antropológii, ktorá popiera Boha ako Stvoriteľa… Toto je príklad desivého vplyvu ateizmu v Cirkvi, ktorý môže za poslednú polstoročnú krízu v Cirkvi. Bohužiaľ ateizmus neprestáva pôsobiť v mysliach niektorých pastierov, ktorí… si neuvedomujú jed, ktorý denno-denne pijú a ponúkajú ho aj ostatným.“¹³

Keďže v otázke, na ktorú kardinál odpovedal, zaznelo aj Martinovo meno, jezuita dlho s odpoveďou neotáľal. Vo svojej „Priateľskej odpovedi kardinálovi Mullerovi“ kardinála „varoval“, aby LGBT ľudí „nestigmatizoval“, pretože sa dopúšťa „hraničného zneužívania“ a to bude „mať svoje následky“.¹⁴

O o. Jamesovi Martinovi sa dopočul aj pápež František. Pozval si ho do Vatikánu na osobnú audienciu a… priateľsky sa spolu pozhovárali.¹⁵

Ostáva len dúfať, že čoskoro to všetko bude uvedené na pravú mieru a predstavení tohto kontroverzného pátra zasiahnu v duchu katolíckeho učenia. Verme, že spása nesmrteľných duši, bude mať prednosť pred falošnou emocionalitou bez racionality.

Zdroj titulného obrázka

1 SWEENEY, J.: James Martin, SJ: In the Company of Jesus

2 Tamtiež.

3 https://www.nationalreview.com/2008/01/end-jesuits-samuel-gregg/

4 https://www.theaustralian.com.au/world/jesuit-magazine-publishes-catholic-case-for-communism/news-story/5da066f75f23c8de27bc07086eab7c37

5 https://www.nationalreview.com/2008/01/end-jesuits-samuel-gregg/

6 https://www.churchmilitant.com/main/generic/fr.-james-martin-sj

7 Tamtiež.

8 Tamtiež.

9 https://www.youtube.com/watch?v=1eBPNF0Df28

10 https://www.amazon.com/Building-Bridge-James-Martin-ebook/dp/B079RBFYQW/ref=sr_1_1?dchild=1&keywords=building+a+bridge&qid=1616066435&sr=8-1

11 https://www.churchmilitant.com/news/article/black-madonna-on-trial

12 https://www.newwaysministry.org/2018/11/26/fr-james-martin-responds-to-critics-change-of-atheism-and-doctrinal-rejection/

13 Tamtiež.

14 Tamtiež.

15 https://www.ncronline.org/news/opinion/editorial-pope-not-upset-fr-james-martin

PDF (formát pre tlač)