Otázka viery v Boha -

Otázka viery v Boha

Ján P. Strumilowski, OCist.
1. apríla 2022
  Cirkev Spoločnosť


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: wikimedia commons

V modernej liberálnej spoločnosti je jednou z najdôležitejších hodnôt sloboda. Spoločnosť má zabezpečiť človeku slobodu, aby žil v súlade so svojím názorom na život, vrátane slobody vyznávať vlastné náboženstvo. Zdá sa preto logické, že takúto slobodu a voľnosť najlepšie zabezpečí tzv. svetonázorová neutralita spoločnosti. To je však ilúzia.

Navonok sa môže zdať, že vo svetonázorovo neutrálnej spoločnosti si každý bude môcť individuálne a súkromne zachovať svoju vlastnú vieru. Vyzerá to jednoducho. Bohužiaľ, ako to často býva v prípade zdanlivo najjednoduchších riešení, ani tieto sa nedokážu vyhnúť omylu. Ukazuje sa, že nielenže neutrálny svetonázor neexistuje, ale neutrálny spoločenský priestor nedokáže poskytnúť prostredie pre vyjadrenie rôznych, často protichodných myšlienok. Každá myšlienka nie je totiž iba niečím vnútorným, ale vždy sa nejakým spôsobom prejavuje navonok a buduje svet osoby, ktorá ju vyznáva.

Sloboda svetonázoru musí nevyhnutne viesť ku konfrontácii. Ako dnes môžeme vidieť, v liberálnom svete práve katolícka viera sa najčastejšie stáva obeťou tejto konfrontácie. Liberálna sloboda sa nedá zladiť s jasne stanovenými zásadami. „Slabinou“ katolicizmu je podľa liberála práve jasnosť jeho zásad, ktoré svojou povahou vylučujú akýkoľvek opačný názor. Liberálna neutralita je spojencom iba toho, čo je nejasné a neurčité, a teda chybné a neisté.

Problém, ktorý vzniká s takto chápaným „priestorom slobody“ a s vierou, ktorá sa v ňom nachádza, má ďalšie fatálne dôsledky. Jedným z nich je relativizácia pravdy. Rôzne viery, ktoré sú svojou povahou individuálne, sú tu chápané ako rovnocenné. Každý má právo veriť, čomu chce. Pravda tak stráca svoj význam. Ale ani to ešte nie je najväčší problém.

Najväčším problémom je premena samotného významu viery. V liberálnej spoločnosti sa redukuje na samotný, holý názor. Veriť znamená mať názor na Boha. Viera sa teda netýka objektívnej reality, ale sveta ideí. V takejto atmosfére pôsobí tvrdenie, že len jedna viera je pravdivá, ako útlak. Možno síce namietať, že niektoré názory sú pravdivejšie ako iné, ale ich jediným opodstatnením je logická konzistentnosť.

Nie názory, ale fakty

Otázka viery v Boha pritom nie je otázkou názorov, ale reality, nie je to otázka idey, ale metafyziky. Boh je entita – ba čo viac, je Stvoriteľom a základom všetkého bytia. Preto otázka o Bohu nie je otázkou o teórii, názoroch a podobne, ale otázkou o skutočných zákonoch, ktorými sa riadi svet – otázkou o faktoch. A s faktmi sa predsa nediskutuje.

Ak si teoreticky predstavíme človeka, ktorý vo svojich názoroch nesúhlasí so zákonmi matematiky alebo fyziky, bolo by veľkým a dokonca nebezpečným omylom, keby sme mu to dovolili. Predstavme si človeka alebo dokonca spoločnosť, ktorá „verí“, teda je presvedčená, že gravitácia neexistuje. Samozrejme, nikoho nemôžeme nútiť, aby uznal gravitáciu. Môžeme nanajvýš čakať, kým sa takýto človek bolestne presvedčí o jej existencii (toto je správna aplikácia významu slova „tolerancia“). Bolo by však šialenstvo súhlasiť s budovaním „neutrálnej“ spoločnosti, ktorá by presvedčenie o gravitácii brala iba ako osobný názor.

Boh nie je idea

Uvedený príklad sa môže zdať bizarný, ale je veľmi vhodný. Boh nie je len pracovnou hypotézou ľudskej mysle, nejakou ideou, ale je v najvyššej miere reálny. Otázka o Bohu je otázkou o povahe, zmysle, účele a štruktúre skutočného a objektívneho sveta, nie otázkou o ľudských názoroch. Svet stvorený Bohom nebude teda správne fungovať bez svojho Stvoriteľa a pravidiel, ktoré stanovil.

Dôsledky relativizácie otázky o Bohu sú pre človeka katastrofálne. Ak by otázka o Bohu patrila výlučne do sféry názorov, potom by nijaké náboženstvo nemalo význam. Na druhej strane, ak táto otázka patrí do oblasti reality a faktov, potom súhlas s relativizáciou viery znamená súhlas s vystavením človeka ešte väčšiemu nebezpečenstvu, ako v prípade súhlasu s jeho nevierou v gravitáciu.

V prípade fyzickej neviery sa človek vystavuje „iba“ modrinám, prípadne dočasnej smrti. V prípade skutočnej neviery sa však vystavuje riziku večnej smrti a zatrateniu. A na rozdiel od moderných predstáv, že viera je iba intelektuálny názor v mysli človeka, sa peklo napokon ukáže ako realita a nie ako „názor“!

Ak je aj v oblasti pozemského života Boh – Stvoriteľ a Spasiteľ – skutočnosťou, potom svet závisí od Boha a nemôže prirodzene fungovať, keď je Boh z neho vylúčený. Stvorenie bez Stvoriteľa zaniká. V sekularizovanom svete to vidíme čoraz zreteľnejšie. Popieranie Boha alebo dokonca uvažovanie o viere len ako o intelektuálnom, filozofickom alebo morálnom názore vedie k degradácii ľudstva a sveta.

Práve preto, že naša viera je reálna, katolík nemôže súhlasiť s náboženskou slobodou v liberálnom zmysle. Takáto sloboda totiž nevyhnutne predpokladá relativizáciu viery a odtrhnutie človeka od pravdy. A táto pravda je nielen reálna, ale aj v najvyššej miere nevyhnutná.

Jan Strumiłowski OCist – cisterciánsky mních v opátstve Jędrzejów, doktor teologických vied.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT