Okultizmus v umení a… v politike - Christianitas

Okultizmus v umení a… v politike

Dr. Aldona Ciborowska
30. apríla 2019
  Revolúcia

Okultizmus je rozpore s prvým prikázaním Desatora, ktoré hovorí: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“. Je príčinou mnohých ľudských tragédií, zotročovania a rodinných katastrof. Stojí za štruktúrami zla, ktorých moc vo svete rastie od Francúzskej revolúcie v roku 1789, od náboženskej revolúcie Martina Luthera a po komunistickej a národno-socialistickej revolúcii, ktoré satanizovali vládu a štát.

Súčasná revolúcia neútočí na človeka fyzicky ale satanizuje ľudského ducha. Jej nástrojom je okrem iného tzv. umenie, ktoré v rozpore so svojím pravým poslaním podporuje okultizmus, ezoterizmus, gnózu, new age, chaos, dekonštrukciu. V dôsledku toho to, čo bývalo marginalizované a na okraji, čo bolo subkultúrou, to sa vo svete Západu šíri, akoby na to existovalo „právo“. Politika zase kladie falošné kvázi náboženstvá na jednu úroveň s katolíckou pravdou o Bohu, o človeku a o spáse – to je napríklad prípad panteistického kvázi náboženstva Trvalo udržateľného rozvoja, ktorý „zaváňa“ teozofiou a je vlastne  základom svetovej politiky OSN po roku 1989. Jedinou prekážkou satanizácie sveta je katolícka Cirkev a kňazi, ktorí vykonávajú pastoračnú starostlivosť o duše veriacich. A z toho dôvodu sú napádaní.

Nielen katolíci, ale aj okultisti vedia, že za okultnou symbolikou stojí skutočná duchovná realita, osobné zlo. Vydavateľstvo Rodzina, ktoré vydalo Harryho Pottera v Poľsku, túto vec trivializuje a tvrdí, že ide len o knihu fantasy napriek tomu, že na obálkach tejto série je zobrazovaná autentická okultná symbolika, napr. Fénix – v okultizme symbolizujúci padlého anjela; podobne – had, metla so zvráteným významom v symbolike čarodejníc, diabolská symbolika rohov, kameň filozofov vyhľadávaný v alchýmii … Rovnako šokujúce momenty hrôzy svedčia o existencii okultných významov v tomto románe, pretože šokovanie je metódou okultnej iniciácie. Taktiež nie je náhodným znak na Harryho čele, ktorý svojou formou naráža na zrkadlový obraz runy sig, alebo runy Eihwas mágie a sily vôle. Runa sig bola zobrazovaná na štandardoch Hilterjugend, pretože nemeckí nacisti používali okultnú symboliku rún: dvojité sig patrilo útvaru SS (sig – znamená víťazstvo).

„Paradoxom je skutočnosť“ píše Nicholas Goodrick-Clarke, autor publikácie „Okultné zdroje nacizmu“, že raná teozofia (z ktorej vzišli duchovné základy hitlerovského rasizmu) čerpala inšpiráciu predovšetkým z anglickej okultnej literatúry.

Preto je potrebné brániť katolíckych kňazov bojujúcich s okultizmom, na ktorých v uplynulých dňoch zaútočili domáce, francúzske a anglické médiá za to, že v jednej z farností na poľskom pobreží spálili knihy o Harrym Potterovi, knihy „Twilight“, africké masky a ďalšie predmety okultného charakteru.

Komentátori sa o tomto incidente vyjadrovali posmešne. Dokonca zdá sa, že ich úlohou bolo trivializovať duchovné hrozby okultizmu, zosmiešňovať kňazov a ich pastoračnú starostlivosť. Médiá, ktoré by sa mali zapojiť do záchrany ľudí a kultúry pred okultizmom a osobným zlom, ktoré s ním úzko súvisí, namiesto toho prevzali úlohu obhajcov okultného obsahu a tak len prispievajú k satanizácii sveta. Pasivita voči okultizmu však môže priviesť k moci ľudí pod znakmi svastiky či červenej hviezdy, ktorí ako účinné nástroje zlého ducha v geniálne vybudovaných štruktúrach zla národného socializmu a komunizmu kedysi siali smrť. V súčasnosti to činí nadnárodný neo-marxizmus, ktorý je kombináciou týchto dvoch.

V publikácii z roku 1993 „Okultizmus v umení“ od Owena S. Rachleffa sa nachádza mnoho vysvetlení okultnej symboliky a okultných rituálov. Ikonografia, ktorú obsahuje, rúca všetky ilúzie a dokazuje, že údajný rozprávkový charakter románu Harry Potter je falošný. Porovnanie okultnej symboliky v uvedenej v knihe „Okultizmus v umení“ s obálkami románu „Harry Potter“ ukazuje, že seriál „Harry Potter“, vydávaný od roku 1997, obsahuje ozajstnú okultnú symboliku, okultné rituály a názvoslovie, nie rozprávkovú fantáziu.

Sami okultisti berú okultizmus vážne. Nie je to len móda a zábava, ale výber toho, čo pochádza od démonov, zlých duchov, je to kvázi náboženstvo, ktoré má svojich nasledovníkov, svoje symboly a zásady správania, rituály i opisy stvorenia sveta … Stojí za zmienku, že vedeckým konzultantom albumu „Okultizmus v umení“ je Jerzy Prokopiuk, od 50. rokov obhajca antropozofie Rudolfa Steinera, propagátor gnózy (redaktor Gnossis), C.G. Junga, prekladateľ ezoterickej a okultnej literatúry, takže niet pochybností, že tieto veci svojou autoritou potvrdzuje. „Okultizmus v umení“ ukazuje konkrétne témy v oblasti okultizmu: mágiu, astrológiu, veštenie, satanizmus, čarodejníctvo, čarodejnice, sabaty, nadprirodzené javy, hrôzu budiace javy, kliatby … Ukazuje – z pozície kritického postoja voči Cirkvi – rozpor okultizmu s učením Cirkvi a cituje slová svätého Písma odsudzujúce okultizmus.

Okultizmus inšpiroval tvorcov Tretej nemeckej ríše. Napríklad Nicholas Goodrick – Clarke v publikácii „Okultné zdroje nacizmu“ (2001), ktorá bola preložená aj do češtiny, cez už spomínaného antropozofa Jerzyho Prokopiuka dokazuje, že okultný spolok v Thule predstavoval zázemie, z ktorého vzišiel Hitler: „Členovia Thule boli ľudia, ktorých Hitler oslovil ako prvých, a ktorí ako prví sa s ním spolčili. Podľa Clarkea, „nemecké okultné oživenie v rokoch 1880-1910“ vyústilo do ideológie tretej nemeckej ríše. Clark pripisuje toto oživenie okultizmu (medzinárodnej) aktivite Heleny Blawatskej, zakladateľke Teozofickej spoločnosti v New Yorku v roku 1875, ktorá propagovala Tajomnú doktrínu. Vplyvná Blavatská prezentovala heretickú a katolíckemu Zjaveniu odporujúcu evolucionistickú víziu vzniku sveta, vieru v reinkarnáciu a karmu – kde sa „individuálne ego“ považuje za súčasť božského bytia. Podľa N.G. Clarka, „neskoršia teozofická doktrína“ – „jasne ukazuje na podobnosť s náboženskými princípmi hinduizmu“, čo zasa „umožnilo chápanie spásy cez reinkarnáciu najvyšších základných rás, ktoré reprezentovali najvyšší stav evolúcie ducha“.

Z teozofie čerpalo už v devätnástom storočí nemecké hnutie Lebensreform, pretože „priniesla filozofické zdôvodnenie niektorým jeho skupinám“, píše Goodrick-Clark. Vznikol napríklad časopis a stredisko „Die Sphinks“, kde sa písali „dizertačné práce na tému post-renesančnej ezoterickej tradície“, čím sa širšie publikum oboznamovalo s poznatkami o čarodejníkoch a alchymistoch, začiatkoch moderny a súčasnom okultizme. V prvom nemeckom teozofickom periodiku vydanom teozofom Franzom Hartmannom, „Lothus-blüthen“ (Lotosový kvet), sa už objavila teozofická svastika… S týmto prostredím bol spojený Rudolf Steiner, ktorý sa v roku 1902 stal tajomníkom nemeckej teozofickej spoločnosti založenej anglickými teozofistami. Do roku 1908 vydával časopis „Luzifer“ a v roku 1912 založil Antropozofickú spoločnosť.

Začiatkom dvadsiateho storočia v Amerike, Anglicku, Berlíne, Viedni a Prahe vznikali ďalšie okultné skupiny, okultné romány a iné diela o hypnóze, veštení, ariozofii, teozofii, ktoré citovaný autor analýzy „Okultné zdroje nacizmu“ nazval subkultúrou.  Podľa Goodricka-Clarka, teozofia vo Viedni – kde Hitler začal svoju činnosť –  bola po roku 1890 podľa všetkého „kvázi intelektuálnou náboženskou doktrínou sektárskeho charakteru importovanou z Nemecka, ktorá inklinovala k náboženskej perspektíve“. Vedecká analýza Goodricka-Clarka dokazuje, že duchovná klíma, ktorú vytvorili teozofisti, uľahčila Hitlerovi prevzatie moci: U völkisch nacionalistov a pangermanistov 19. a 20. storočia panoval silný odpor voči katolicizmu“ – píše autor „Okultných zdrojov nacizmu“ a dodáva, že „samotná štruktúra teozofického myslenia bola ľahko prijatá prívržencami völkisch „. „Ako fakt bola prijatá elitárnosť tajomných mahatmov, ktorým sa pripisovala nadľudská múdrosť.“ Teozofia – podľa Goodricka-Clarka – „svojím ponímaním rasy a rasového vývoja, poskytovala náboženské, mystické a univerzálne zdôvodnenie politických postojov neveľkej skupiny ľudí“.

Či dnešná kritika pastoračnej starostlivosti prejavenej spálením predmetov súvisiacich s okultizmom, nie je len ďalšou scénou boja tej istej spirituality, ktorej šíreniu sa vždycky bránila múdrosť Cirkvi?

V bule z roku 1484 pápež Innocent VIII vysvetlil, že v situáciách, kedy je ohrozená spása duší, treba konať: „Vedení veľkým znepokojením, ku ktorému nás vedie pastierska starostlivosť o to, aby katolícka viera, najmä v našej dobe, všade rástla a prekvitala, aby všetka heretická neprávosť v oblasti viery bola odstránená, ohlasujeme a poskytujeme prostriedky a metódy na dosiahnutie našich kresťanských cieľov.“

Aj dnes je povinnosťou katolíckeho kňaza pastoračná starostlivosť o dobro duší. Okultizmus sa stal nástrojom na zmenu vedomia a mentality ľudí. Jeho propagandisti sa angažujú vo vzdelávaní, politike, médiách, reklame, obchode, kultúre… a satanizujú svet.