Odborníci majú problém: Na Antarktíde nedochádza k nimi ohlasovanému otepľovaniu

1. februára 2023   Krátke správy

Vedci, ktorí pokrokovo riadia naše životy, majú najnovšie problém s tým, ako vysvetliť, že napriek nárastu produkcie oxidu uhličitého nezaznamenala oblasť Antarktídy za posledných 70 rokov žiadne priemerné zvýšenie teplôt a v roku 2021 bola zaznamenaná najchladnejšia 6-mesačná zima od začiatku merania v 50. rokoch minulého storočia.

Dvaja vedci, Hansi S. Singh a Lorenzo M. Polvani v roku 2020 na portáli NPJ – Climate and Atmospheric Science (https://www.nature.com/articles/s41612-020-00143-w), síce priznali vo svojom článku, že Antarktída sa za posledných sedem desaťročí neoteplila, a to aj napriek nárastu atmosférických skleníkových plynov, ale médiá hlavného prúdu, ktoré sa radia medzi vyznávačov klimatického náboženstva, takéto správy radšej odsúvajú do pivnice. A aby pozametali dôkladne, radšej zverejnia nejakú ráznu poplašnú správu, ako napríklad v roku 2021 liberálne noviny The Guardian, ktoré prorokovali, že „tretina antarktických ľadovcových šelfov sa zrúti uprostred globálneho oteplenia o 4 stupne Celzia“. A to prorokovali práve v roku, keď bola zima na Antarktíde najtuhšia za 70 rokov.

Hlavný nazelenalý aktivista z televízie BBC, Justin Rowlatt dokonca v roku 2020 označil Antarktídu za „prednú líniu klimatických zmien“ a tvrdil, že bol svedkom „epického obrazu rozbitých ľadovcov“. Keď bol konfrontovaný novinármi z agentúry Reuters, tak len poznamenal, že „šesťmesačné obdobie nie je dostatočne dlhé na potvrdenie klimatického trendu“. Problém je však v tom, že „klimatický trend“ na Antarktíde nevykazuje nijaký výrazný posun už od roku 1957.

Čo je však pre klimatických veriacich ešte frustrujúcejšie, Singh a Polvani tvrdia, že otepľovanie a úbytok ľadu na Antarktíde „takmer neexistujú“. NASA odhaduje súčasnú stratu ľadu na 147 gigaton ročne, ale oproti celkovej ľadovej mase 26 500 000 gigaton, ktorá ešte zostáva, to vychádza na ročnú stratu 0,0005 percenta. Pri takomto tempe, ktoré však ako sme videli v roku 2021 nie je konštantné, by trvalo 200 000 rokov, než by sa ľadovce roztopili.

Väčšina alarmistických komentárov sa sústreďuje na cyklický úbytok morského ľadu okolo pobrežia a na určité otepľovanie v častiach kontinentu na západe. Ale morská ľadová pokrývka sa pohybuje na úrovniach, ktoré boli pozorované asi pred 50 rokmi. Po malých vzostupoch a poklesoch na začiatku roka 2010 nasledoval návrat k priemeru.

Na vedeckom blogu No Tricks Zone sa rozprúdila zaujímavá debata o nedostatočnom otepľovaní Antarktídy (https://notrickszone.com/2023/01/05/scientists-antarctica-has-not-warmed-for-over-70-years/). Bolo v nej poznamenané, že NASA má tendenciu podporovať úlohu vyššej nadmorskej výšky ľadu, ako vysvetlenie toho, že Antarktída „nefunguje“ podľa klimatického plánu. Pre zvyšok sveta uvádza NASA autoritatívne, „skleníkový efekt stále funguje podľa očakávania“.

Priemerná hrúbka ľadu v Antarktíde je približne 2 160 metrov a pre porovnanie, v Grónsku je to asi 1 600 metrov. Skutočnosť, že sa v Grónsku v poslednom čase oteplilo, môže viesť k sarkastickej poznámke, že Antarktída má zrejme nesprávny typ ľadu. Avšak našli sa ešte bizarnejšie vysvetlenia. Jeden z diskutujúcich zhrnul článok Singha a Polvaniho tak, že „nedostatok otepľovania napriek skleníkovým plynom je nesprávny záver. Nedostatok otepľovania je spôsobený zvýšenými skleníkovými plynmi.“ Zdá sa teda, že globálni otepľovači budú úspešní tak či tak, pretože podľa všetkého môže byť mätúce ochladzovanie spôsobené globálnym otepľovaním.

BM

Zdroj: LifeSiteNews, ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com

PDF (formát pre tlač)