Obvinili by dnes Pána Ježiša Krista z nenávistných prejavov?

Marcin Jendrzejczak
16. apríla 2020
  Kultúra

Mnoho progresívnych a modernistických kresťanov a ľudí dobrej vôle si predstavuje Ježiša ako pacifistu, vždy pekného a sladko sa usmievajúceho. To je však vážny omyl, v Novom Zákone existuje dostatok Ježišových výrokoch svedčiacich o Jeho tvrdosti a ostrosti voči hriechu. Náš Spasiteľ spojil neobmedzené milosrdenstvo s tvrdým postojom voči zlu a hriechu.

Ako uviedol kňaz Mariusz Rosik, Ježiš ukazoval lásku a vzťah k ľuďom veľmi rozmanitým spôsobom. Keď stretol ľudí dobrej vôle, ktorí chceli žiť v Božej blízkosti, ukázal im svoju lásku a nehu. Keď stretol ľudí slabých váhajúcich, ktorí sa snažili ale kráčať po Božej ceste, napomínal ich a žiadal, aby sa obrátili. Keď sa však stretol s pokrytcami a ľuďmi, ktorí vedome páchali hriechy a ubližovali iným, neváhal sa uchýliť k tvrdým napomenutiam a gestám.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Zamyslime sa nad slovami Evanjelia sv. Matúša (Mt 23, 23-33):  23 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. 24 Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate. 25 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! 26 Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka! 27 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! 28 Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. 29 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky 30 a hovoríte: »Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.« 31 A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. 32 Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! 33 Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?

Pán Ježiš tvrdo reagoval aj na obchodníkov a peňazomencov v chráme (Mk 11, 15-18 ): 15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice. 16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám. 17 A učil ich: „Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ 18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie.

Na inom mieste použil Pán Ježiš takisto iné veľmi tvrdé slová (Mt 7,6): 6 Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.

Mrazivo pôsobia aj Ježišove slová (Mt 7, 15-22):  15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte. 21 Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. 22 Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!

Na inom mieste Pán Ježiš varoval: „Nedávajte psom to, čo je posvätné, a nehádžte svoje perly pred ošípané, aby nešliapali na nohy a neobrátili sa a neodtrhli vás“ [Mt 7, 6]. To tiež nie sú najmiernejšie termíny.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Aj Svätý Pavol, apoštol národov, tvrdo vystupoval proti hriešnikom

Ani apoštol svätý Pavol sa neštítil tvrdých slov, neúnavne odsudzoval hriech a varoval hriešnikov pred zatratením. V 1 liste Korinťanom (1 Kor 6,9-10) svätý Pavol hovorí: 9 Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, 10 ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.

V Prvom liste Timotejovi sa takisto dočítame (Tim 1, 10-13): 8 Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, 9 pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, 10 pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, 11 podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené. 12 Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, 13 hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere.

Svätý Peter sa takisto tvrdo vyjadruje na adresu tých, čo sa odklonili od viery v Druhom liste apoštola Petra (2Pt 2, 20-22): 20 Ak sa teda tí, čo poznaním nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova do nich zapletú a dajú sa premôcť, ich koniec je horší, ako bol začiatok. 21 Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo. 22 Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie: „Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil, a umyté prasa váľa sa v blate zasa.

Kresťania a antická rétorika

Schopnosť hovoriť tvrdými slovami bola charakteristickou nielen pre pána Ježiša a Apoštolov, ale aj pre mnohých kresťanských antických učiteľov, pretože antika bola obdobím, bohatým na invektívy. Antika bola úplne iná, ako dnešná doba, keď každé tvrdšie slovo vzbudzuje v najlepšom prípade pobúrenie a v najhoršom prípade znamená odozvu na súde. Invektívy, urážky, urážlivé a ponižujúce epitetá a výrazy boli pomerne bežným štylistickým prostriedkom starovekej polemiky.

Príkladov je viac, ako dosť, Svätý Ignác Antiochijský hovoril o heretikoch ako o „satanovej byline, smrteľnom jede a páchnucich mŕtvolách“. Kresťanský spisovateľ svätý Tertullián zase neváhal nazvať svojho bývalého priateľa Rufina ako “krochkajúce prasa” a tvrdo sa o svojich oponentoch vyjadroval aj svätý Hieroným. Tieto výzvy boli omnoho silnejšie, ako slová arcibiskupa Jędraszewského o “dúhovom more”, ktoré vyvolali hysterické rozhorčenie nielen medzi homosexuálmi, ale aj modernistami a progresívcami v radoch katolíkov. Pritom arcibiskup Jędraszewski namieril svoje slová proti spoločenskému fenoménu, nie konkrétnym ľuďom. Aj dnes sú  ale potrebné tvrdé slová, ktoré môžeme použiť keď čelíme nie slabému, ale silnému človeku zlej vôle, ktorý žije v bahne morálneho úpadku prvotného hriechu. Musíme si tiež uvedomiť, že tvrdé slová na adresu niekoho nemusia byť popieraním lásky. Dnes samozrejme nežijeme v staroveku a argumenty “ad hominem” sú považované za chybu, toto musíme zohľadniť v diskusiách. Urážky nie sú dobrou voľbou, na druhej strane však nemôžme zájsť do opačnému extrému, ktorý by viedol k tomu, že by sme svoj názor neprejavili a nepriamo tak otvorili dvere prijímaniu etického relativizmu.