O chráme Hagia Sophia rozhodne Erdogan
3. júla 2020
Krátke správy
Najvyšší správny súd Turecka (Daniştay) oznámil vo štvrtok svoje rozhodnutie týkajúce sa chrámu Hagia Sofia v Istanbule. Jej súčasný status múzejného komplexu, ktorý neslúži náboženskému kultu, je v súlade rozhodnutím vlády z roku 1934. Chrám, ktorý bol predmetom kontroverzie medzi kresťanmi a moslimami, bol v tom čase premenený na múzeum. Túto situáciu by mohol zmeniť prezidentský dekrét.
Podľa katolíckej tlačovej agentúry Fides zadadanie v Daniştay trvalo iba pol hodiny. Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu (nazývaného aj „Štátna rada“) bola zodpovednosť za zmenu postavenia Hagie Sophie prenesená na prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Rozhodnutie súdu potvrdilo súčasný štatút Hagie Sophie, ako aj platnosť predchádzajúceho rozhodnutia z roku 2004, ktorým sa zamietla žiadosť Asociácie na ochranu pamiatok, ktorá okrem iného navrhovala opätovnú islamizáciu chrámu.
Zároveň „Štátna rada“ priznala prezidentovi možnosť priamej intervencie prezidenta. Text rozhodnutia a jeho zdôvodnenie budú zverejnené o niekoľko dní.
V posledných týždňoch sa s napätím očakávalo rozhodnutie súdu, pretože malo ukázať, či by tlak politických síl v Turecku – vrátane prezidenta – na premenu Hagie Sophie na mešitu mohol byť úspešný.
Bazilika Božej múdrosti (Hagia Sophia) postavená v roku 537 za vlády cisára Justiniána, ktorú dobyli Osmani v roku 1453, bola takmer tisíc rokov jedným z najdôležitejších chrámov kresťanstva a sídlom patriarchov Konštantínopolu. Po dobytí mesta v roku 1453 osmanskými Turkami nasledujúcich päťsto rokov slúžil ako najdôležitejšia mešita Osmanskej ríše. V Tureckej republike je od roku 1934 Hagia Sophia kultúrnou pamiatkou a múzeom.
Odvtedy ho nemôžu kresťania ani moslimovia používať na náboženské účely; všetky náboženské symboly sú v nej zakázané. Traja pápeži, ktorí navštívili Hagiu Sofiu, museli dodržiavať tieto pravidlá. Iba pápežovi sv. Pavlovi VI. sa v roku 1967 podarilo kľaknúť si tam a krátko sa pomodliť.
MH
