Nuda – krok k závislostiam. Chráňme sa pred ňou! -

Nuda – krok k závislostiam. Chráňme sa pred ňou!

P. Dariusz Buksik
31. decembra 2020
  Spoločnosť

Stále častejšie vidíme ako je svet okolo nás plný kriku vychádzajúceho z vnútornej prázdnoty, ktorú pociťuje človek našej doby. Nudí sa napriek neprebernému množstvu atrakcií, ktoré mu súčasnosť ponúka. Psychológia si v tejto súvislosti kladie množstvo otázok, okrem iných: Môže byť nuda príčinou únavy? Vedie nuda v niektorých prípadoch k deštruktívnemu správaniu, prípadne k závislostiam?

Dá sa povedať, že nuda môže viesť k životnému štýlu, ktorý vyhľadáva neustále podnety, vzruchy alebo úniky, ako je napríklad alkohol, nebezpečná jazda autom, nadmiera v športe, nadmiera v zábave, atď. Stále častejšie sa hovorí o postupnom úpadku spoločenského života v rôznych oblastiach. Práve nuda môže byť príčinou agresívneho a deštruktívneho správania, prípadne závislostí.

Človek stojí pred voľbou, či má žiť len povrchný život, alebo nájsť odvahu vydať sa „do hlbín“. Nechať sa uzavrieť v naplánovanom svete a byť závislý na druhých alebo prevziať zodpovednosť za svoje činy. Uvedomelo žiť alebo len živoriť. To sú otázky, ktorým sa nikto nevyhne a nikto iný ich ani nevyrieši. Musia nielen voliť, ale tiež vždy vedieť, čo a prečo volia. Musia sa naučiť prekonávať nudu rozumným a zodpovedným spôsobom.

Predmetom nasledujúcich úvah teda bude nuda. Dopredu je nutné zmieniť, že množstvo emócií, ako je napr. hnev, ostych, nenávisť, sa môže prejavovať a rozvíjať od útleho detstva, a pokiaľ si s nimi dotyčné dieťa neporadí alebo mu niekto nepomôže, stávajú sa z nich často návyky. Tieto nezvládnuté emócie narúšajú vývoj osobnosti, ktorý by mal smerovať k dospelosti (nielen fyzickej ale aj citovej) a zodpovednému životu.

Poňatie nudy a závislosti v psychológii

Takmer každý človek je rád v strede záujmu, tam, kde sa niečo deje. Hľadá svoje naplnenie v práci, chce ukázať druhým čo dokáže; často sa nejaké spôsoby trávenia času stávajú jeho vášňou. Človek vníma ako mu ubieha čas, že mu nestačí, aby uskutočnil všetky svoje plány. Sú však aj také chvíle, keď sa mu zdá, že je ho nadbytok a potom nevie, čo s ním a ako ho využiť. Prichádza nuda, ktorá so sebou nesie nepríjemné pocity, často aj telesnú ochabnutosť a psychickú skleslosť. Čo robiť, ak máme zrazu príliš veľa voľného času, ktorý je potrebné niečím naplniť? Neschopnosť správneho využitia voľného času vedie k tomu, že dnešný človek neustále hľadá vzrušenie a vonkajšie podnety, aby sa s nepríjemným stavom vyrovnal a dosiahol určitú psychickú úľavu. Náhle sa mu zdá, že život, ktorý nie je plný neustálej aktivity, stráca svoj význam. Nuda ho začína telesne aj duševne zožierať.

Problém nudy sa z vedeckého hľadiska prvýkrát objavil v roku 1926 na stránkach British Medical Journal, kde bol tento stav popísaný ako druh psychickej únavy spôsobenej nedostatkom záujmu alebo opakovaním stále tej istej činnosti. V neskorších bádaniach bola nuda často označovaná za stav únavy. V roku 1986 bol vypracovaný psychometrický test Boredom Proneness Scale (Stupnica náchylnosti k nude), ktorý sa zaoberá nudou ako samostatným javom. Na základe zmienenej stupnice prebehlo množstvo skúmaní, ktoré sa venovali náchylnosti človeka k nude. Okrem iného sa ukázalo, že existujú rozdiely medzi ľuďmi z rôznych kultúrnych prostredí v schopnosti využitia času, pričom skupiny lepšie využívajúce čas boli menej náchylné k nude ako iné.1

Nuda je stavom, ktorý sa človeku často vymyká a prejavuje sa navonok krikľavým spôsobom: „všimnite si ma“, „bolí ma to“, „nemám silu žiť“. Nezriedka to vyzerá akoby nuda bola tým, čoho sa človek bojí najviac na svete. Niektorí ľudia riskujú svoje životy len preto, aby sa nenudili. Každý z nás už určite počul o podobných prípadoch: mladík sa staví, že na motorke prejde všetky križovatky plnou rýchlosťou a nebude zastavovať na červenú. Urobí to len preto, aby videl, čo sa stane. Občas pri takomto spôsobe zaháňania nudy zomrú až traja ľudia: on, jeho dievča a šofér auta, s ktorým sa zrazili. Radšej si vyberie priestupok a možnú nehodu, než aby sa namáhal vymyslieť niečo užitočné. Nuda, osamelosť, utrpenie. Ľudia hľadajú únik v alkohole, rýchlej jazde, nových zážitkoch, dobrodružstvách. Nuda však pretrváva ďalej. Znamená to, že sme odsúdení k neustálej zábave, že sme vlastne zotročení voľným časom? Komu hrozí nuda, a ako sa jej vyvarovať alebo ju premôcť?

Nuda sa skutočne týka každého z nás a určite by ju každý tiež dokázal svojimi slovami popísať. Nuda je negatívnym duševným stavom, ktorý spočíva v pocite prázdnoty a nezáujmu, obvykle spôsobenom jednotvárnosťou, nemennosťou okolia, repetitívnou činnosťou, nedostatkom podnetov. Môže byť stavom frustrácie a stresu, ktorý vedie k agresivite alebo k inému nenáležitému správaniu, ktoré má chvíľkovo zaplniť prázdnotu. Rizikové reakcie ľudí na nudu sa väčšinou delia do štyroch skupín: vyhľadávanie dobrodružstva a strachu (riskantné správanie, adrenalínové športy), vyhľadávanie zážitkov (pohybovanie sa v neobvyklej spoločnosti, pokusy s drogami, …), nespútanosť (nadmiera v pití alkoholu, nezriadený život, …) a apatia (nezáujem o okolitý svet a vlastný život). Podľa niektorých odborníkov sú tieto reakcie dané do značnej miery geneticky.

Nuda – krok k závislostiam
zdroj: wikimedia commons

Je zrejmé, že nuda môže viesť k deštruktívnemu správaniu a závislostiam. Kým na počiatku slúži alkohol alebo drogy „len“ ako únik z nudy, tak postupom času sa z tohto „úniku“ stáva nutnosť. Závislosť totiž nie je len obľubou niečoho, čo sa zdá dobré a príjemné. Závislosť je svojho druhu zotročením niečím alebo niekým. Skoršie sa hovorilo o závislostiach na alkohole a drogách, dnes však poznáme celý zástup závislostí: na telefóne, počítači, internete, nakupovaní, … Ako by tento zoznam nemal konca. Dá sa povedať, že súčasný človek sa stáva otrokom niečoho alebo niekoho. Závislosť sa môže odohrávať, a často to tak aj je, na fyzickej úrovni, keď sa závislé telo dožaduje látok, bez ktorých nie je schopné normálne fungovať. Môže to však nabrať aj psychický rozmer, keď sa nedostatok niečoho prejavuje strachom a únikom, nedostatkom radosti zo života, nudou alebo nechuťou k ďalšiemu rozvoju.

Nuda vedie k narušeniu osobnosti

Niektorí psychológovia popisujú spôsoby správania, prípadne vlastnosti, ktoré svedčia o „vyzretej osobnosti“. Sú to akési ideálne proporcie, ku ktorým by mal jedinec smerovať. Ide o neustály vývoj k duševnej vyspelosti a zodpovednosti za seba samého, ktorý je sprevádzaný hľadaním hodnôt a zmyslu života.

Nuda vedie k narušeniu osobnosti tým, že človeka zastaví na jeho ceste za určitými hodnotami. Na jednej strane pôsobí strach z neistoty, nepochopenie seba samého a okolitého sveta, na druhej strane víta falošné prísľuby, ktoré majú vyplniť prázdnotu zábavou, novými zážitkami, dobrodružstvom, namiesto odriekania, hľadania skutočných hodnôt a neľahkej práce na formovaní osobnosti. K narušeniu dochádza v intelektuálnej rovine (človek si musí vyberať medzi protichodnými hodnotami, ktoré prináša súčasná kultúra), emocionálnej (od radosti zo života k pocitu prázdnoty), na fyzickej úrovni aj na úrovni vôle, poznania a vývoja. Dajú sa hľadať hlbšie príčiny narušenia, dá sa ale tiež povedať, že si toto človek zavinil sám, pretože dovolil, aby sa v ňom škriepili rôzne citové stavy a priviedli ho až k vyčerpaniu. Nuda sa rodí zo skrytých problémov osobnosti, často z neschopnosti zvládnuť po mravnej stránke rozháraný život, ako aj z nedostatku zdravých medziľudských vzťahov. Súčasný svet človeka núti, aby sa bez prestávky naháňal za niečím novým, vzrušujúcim, a následne z toho vzniká napätie, pretože „obyčajný“ život sa zdá byť priemerným a šedým.

Narušenej a nevyzretej osobnosti častejšie hrozí, že upadne do rôznych závislostí. Pokiaľ sa človek nachádza dlhodobo v stave nudy, ľahšie si vytvorí návyky, ktoré s postupom času stále viac pripomínajú závislosť. Konanie, ktoré vychádza z nudy, môže byť na začiatku len experimentom: skúsim, čo urobí táto droga; vyskúšam si bungee jumping, aby som rozpustil adrenalín, atď. Časom sa z toho v mnohých prípadoch stáva spôsob „riešenia“ problémov, samoty, prázdnoty a nudy. Môžeme hovoriť o psychickej závislosti na podnetoch, ktoré majú zahnať nudu. Od psychickej závislosti nie je ďaleko k tej fyzickej. Človek následne potrebuje neustále stimuly, pričom je možné pozorovať príznaky poruchy osobnosti. Osobnosť sa stáva úplne závislá na nejakom „životobudiči“, bez ktorého už nie je schopná správne a normálne fungovať.

Nároky ako ochrana pred nudou

Pokiaľ sú na človeka v priebehu vývoja a utvárania osobnosti kladené nároky (najlepšie ním samotným, ale tiež okolím), môže sa týmto chrániť pred nudou, a následne tiež pred závislosťou na niečom. Ide predovšetkým o budovanie a utváranie silnej a zdravej osobnosti. Osobnosti založenej na hierarchii hodnôt, zodpovednosti za vlastné konanie, otvorenej k medziľudským a spoločenským vzťahom. Takej osobnosti, ktorá bude zrelá nielen po stránke fyzickej, psychickej a sociálnej, ale tiež duchovnej. Je nutný súlad všetkých uvedených rovín, aby človek v prípade problémov a každodenných ťažkostí, či už vonkajších alebo vnútorných, nepodliehal znechuteniu, ale pokračoval vo vytýčenom smere. Ide o vedomú voľbu toho, čo je dobré, krásne, hodnotné, podnetné, čo človeka utvára a rozvíja. Klásť si nároky znamená niečo od seba vyžadovať. Človek si musí stanoviť cieľ a sám od seba vyžadovať jeho dosiahnutie. Takáto práca na sebe je prejavom zrelosti a vedie k vnútornej slobode a radosti zo života. Dá sa povedať, že človek je tým viac zodpovedný, čím je vyzretejší a čím viac na sebe pracuje, čím je samostatnejší v myslení, zámeroch a rozhodnutiach, keď sa riadi pevnými zásadami, ktoré prijal za svoje. Takýto človek hneď neprijíma názory okolia a ovláda svoje city. Dokáže s pokojom čakať, až sa jeho prianie naplní, nemusí to byť hneď teraz. Práca na sebe tiež vyžaduje, aby človek nepodvádzal sám seba a dokázal sa pozerať na seba s odstupom.

Práca na sebe ďalej zahŕňa rozvíjanie vlastných schopností a nadobúdanie nových zručností. Nie je možné stáť na mieste a čakať, až mi ostatní všetko dajú a zariadia, musím sa aktívne usilovať o svoju budúcnosť. Pri práci na sebe a „otužovaní ducha“ sa nemá zabúdať na boj s vlastnými slabosťami a sklonmi. Je mylný dnes tak rozšírený názor: „Som jednoducho taký a nemôžem s tým nič robiť.“ Často ide len o útek pred námahou, pred nárokmi, pred formovaním zdravej a vyspelej osobnosti. Človek by sa nemal sám od práce na sebe odrádzať, ale skôr sa zamýšľať nad tým, čo je ešte nutné zmeniť. Slabosti je nutné premáhať nielen rozumovo, tým, že pochopíme, ako nás obmedzujú, ale tiež budovaním silnej vôle a pevného charakteru.

Pri práci na sebe je nevyhnutné sa zbaviť klamlivých predstáv. Preto sa musíme usilovať o pravdu: o sebe samom, aj o druhých ľuďoch. Skutočnú pravdu nájdeme v poznaní Boha. Prekážkou býva ľudský egoizmus, s ktorým súvisia rôzne nízke pudy. Svetská ctižiadostivosť, túžba zapáčiť sa a dosiahnuť uznanie, človeka nerozvíjajú, ale naopak, zaslepujú.

Vyššie uvedené rady určite nie sú vyčerpávajúcim zoznamom toho, čo by mal človek robiť, aby rozvíjal a obohacoval svoju osobnosť a charakter, ale aspoň ukazujú, že neustála práca na sebe môže byť cestou, ako sa oslobodiť od nudy vedúcej k závislostiam na niečom, niekom alebo nejakej situácii, bez ktorých človek nedokáže žiť.

P. Dariusz Buksik SDB je držiteľom doktorátu z psychológie a členom poľského Združenia kresťanských psychológov, prednáša na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave.

1J. D. Watt a S. J. Vodanovich, „The relationship between time structure and boredom proneness: an investigation within two cultures“, in: The Journal of Social Psychology 4/1999, str. 143-152.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT