Novokrstenci (anabaptisti)

Stanislav Trebatický
13. mája 2019
  História

Zdroj: wikimedia.org

Dejiny protestantského odpadnutia oscilujú medzi revolučnou brutalitou sektárskeho utopického komunizmu a pokryteckou fasádou anglikánskej „tradície“. To, čo sa nachádza medzi tým, môžeme nazvať širokospektrálnou zmesou luteránsko-kalvínskej svojvôle, ktorá je do seba schopná vstrebať všetko, čo na jednej strane nezaváňa anarchiou a na druhej „pápeženstvom“. Nás bude teraz zaujímať tá stránka protestantskej revolúcie, ku ktorej sa samotní protestanti neradi hlásia. Príčinou je pravdepodobne snaha odvrátiť pozornosť od sektársko-revolučnej podstaty protestantizmu, smerom k jeho neskorším, štát a poriadok priam zbožňujúcim, obdobiam.

Reč bude o anabaptistoch, alebo novokrstencoch, ktorí predstavujú čo do rozvratnosti a bláznivosti svojich predstáv a skutkov skutočný extrém. Spolu s predstaviteľmi tzv. sedliackeho povstania v Nemecku, ktoré bolo tiež inšpirované a priam vyprovokované Lutherom a jeho pomocníkmi, predstavujú novokrstenci ťažko obhájiteľnú stránku protestantskej revolúcie. Preto sa od nich Luther dištancoval a pokrytecky vyzýval predstaviteľov moci, aby ich brutálne vyhladili. Boli to zrazu sedliacke šelmy. Predtým ich však v listoch nazýval „drahými pánmi a bratmi.“ Zodpovednosť za vzniknutú situáciu samozrejme nevnímal. Za všetko aj tak mohol, podľa neho, rímsky Antikrist.

Kto boli novokrstenci?

Niektorí historici a teológovia považujú ich pôvod za temnejší než sa na prvý pohľad zdá. Hovoria dokonca o sekte, ktorá je pokračovateľom tisícročnej disidentskej tradície, ukrytej v „podzemnej cirkvi“, ktorá sa skrývala od doby Konštantína Veľkého v kresťanskom svete, pod maskou vonkajšej pravovernosti a čakala vždy len na vhodnú príležitosť k vystúpeniu. Protestantská revolúcia teda len prebudila znovu tento sektársky element. Samotný názov – novokrstenci, anabaptisti pritom neoznačuje nejakú presnú doktrínu. Ide skôr o pejoratívne označenie sekty ich nepriateľmi. O tom, že išlo o amorfné podzemné disidentské hnutie, putujúce stáročiami, by svedčili rôzne pomenovania z minulosti, ktoré im dávali: donatisti, katari a pod. Evidentne ich dokázali identifikovať (či oni sami to robili?) s herézami starými niekoľko storočí.

Nový krst

Zdroj: wikimedia.org

Hlavným odlišovacím znakom od katolíckej Cirkvi, ale aj od iných protestantov, bolo krstenie dospelých a odmietanie krstenia detí. Tvrdili, že krst môže prijať len dospelý jedinec, ktorý chápe závažnosť tohto aktu. Vodca novokrstencov Balthasar Hubmeier vyhlásil: „Malé deti nie je možné krstiť. Rovnako by som mohol pokrstiť svojho psa, či svojho osla, alebo napríklad obrezávať dievčatá.“ To bolo samozrejme pre Cirkev, ale aj pre luteránov, neprijateľné. Podľa anabaptistov, sa každý dospelý jedinec musel nechať znovu pokrstiť; jeho prvý krst bol neplatný. Ak sa niekde dostali k moci tak vyžadovali nový krst pod trestom odchodu z mesta, inak nepokrsteného čakal trest smrti. Kto sa nedal znovu pokrstiť strácal občianske práva.

Všeobecné kňazstvo

Novokrstenci boli väčšinou laici bez akéhokoľvek svätenia, remeselníci a obchodníci, nie najchudobnejší, ako by niekto možno očakával. Každý kto vedel čítať bol aj „kňazom“, kazateľom a vykladačom písma. Je to tak v protestantských sektách dodnes. Lutherovo „sola scriptum“ v praxi. Nie je preto prekvapujúce, že v tak spletitej a symbolmi preplnenej knihe akou je Sväté Písmo, sa dajú nájsť a zinterpretovať aj tie najšialenejšie predstavy.

Obrazoborectvo

K ďalším požiadavkám ich vodcov patrilo: zrušenie kláštorov, odstránenie všetkých sôch a obrazov z kostolov a odstránenie sv. omše. S požiadavkou odstránenia obrazov a sôch prišiel už v roku 1522 Andreas Karlstadt: „ Stavať vyrezávaných a maľovaných bôžikov na oltáre je škodlivé a diabolské.“ Luther požiadavku odmietol, ale ďalší protestanti, Zwingli a Kalvín, potvrdili. Novokrsteneckí mešťania sa chopili kladív, sekier, píl a „vyčistili“ chrámy do posledného kúta. Popri sochách a obrazoch svätých skončili v ohni: hudobné nástroje, noty, hracie karty, kocky, luxusné predmety a všetky knihy, okrem Biblie. Aj mestské pečate, pokiaľ obsahovali portrét svätca, boli zničené. Spálené boli aj mestské kroniky v Munsteri a dôkladne aj biskupský archív.

Spoločný majetok

Čo bolo však pre protestantské kniežatá obzvlášť neprijateľné, to bol utopicko-anarcho-komunistický charakter novokrsteneckej herézy. Jeden z jej prorokov Thomas Muntzer, bývalý Lutherov ideový spriaznenec, ktorý sa s ním rozišiel, hlásal: „Všetky statky budú spoločné a budú sa rozdeľovať podľa potreby každého. Ktokoľvek sa tomu nepodriadi a neposlúchne varovanie, je jedno či knieža, gróf či pán, bude sťatý alebo obesený …“ Skutočný manifest komunizmu v dvoch vetách. Jeho vojsko (cca 800 bojovníkov) tzv. vyvolených svätých pálilo, vraždilo, vybíjalo kláštory, rabovalo. V Munsteri kazateľ Rothmann hlásal: „Všetko čo máte, kresťania, bratia a sestry, všetko patrí rovnakým dielom ako vám, tak aj ostatným.“ Nasledovala konfiškácia majetku; vzpierajúci sa mešťania k nej boli popohnaní. Boli zrušené peniaze.

Mnohoženstvo

Jednou z atraktívnych novôt boli u novokrstencov popri spoločnom majetku aj mnohoženstvo. Pokiaľ bolo žien málo, tak ich unášali. Vodca novokrstencov Ján z Leydenu vyhlásil v júni 1534 mnohoženstvo za oficiálne povolené. Sobáše spred druhého krstu boli automaticky neplatné. Sám Leyden išiel príkladom a mal nakoniec šestnásť žien. Jeho pomocník Rothmann ich mal len deväť. Vzor našli u patriarchov Starého Zákona. Nastala zhánka po mladých a pekných ženách. Keď boli rozobrané dospelé došlo aj na mladšie ročníky. Podľa Grebsecka boli aj jedenásťročné. Predikant Klopriss vo Wassenbergu tvrdil, že žena je schopná sobáša po prvej menštruácií. Dievčatá umierali na infekcie a zrejme aj na psychické traumy. Nasledovali aj neustále spory medzi ženami. Zdanlivý rozpor medzi deklarovaným puritánstvom a sexuálnou revolúciou vyriešil Rothmann nasledovne: „Všetky radosti, ktoré majú a užívajú bezbožní, môžeme mať aj my a tiež ich smieme slobodne užívať. Pretože my nimi velebíme Boha a bezbožní nimi uctievajú diabla.“

Zdroj: wikimedia.org

Revolučný teror

Život v munsterskej novokrstenskej komúne prinášal bežný obraz teroru (hlavne keď už bolo jasné, že nepríde Apokalypsa). Pochybovačov bolo treba zastrašiť. Trest smrti bol stanovený za: rúhanie, klebetenie, hašterivosť, neúctu k vláde, odvrávanie rodičom, cudzoložstvo (?), hrabivosť, krádež, podvodné obchodné transakcie, klamanie, dezercia, neposlúchnutie rozkazu, neoznámenie zločinu a poburovanie. Pripomína to režim Pol Pota v Kambodži.

Po porážke

Po potlačení pôvodného novokrsteneckého hnutia v 16. storočí sa vytvorilo tzv. umiernené krídlo (rozumejme – porazené; ak by porazené nebolo, nebolo by ani umiernené). Zvyšok novokrstenských bánd vyčínal ešte značnú dobu v regiónoch dolného Nemecka a severného Holandska. Zabíjali pocestných, prepadávali usadlosti a kláštory. Nový proroci umiernených, David Joris a Menno Simons, odhovorili zvyšných novokrstencov od násilia a tí sa vrhli na remeslá a podnikanie. V roku 1609 vznikla v Amsterdame sekta baptistov, ktorá je vzdialenou dcérou anabaptistov a je rozšírená hlavne v USA.

Novokrstenci – poučenie pre dnešok

Novokrstenci predstavujú typický príklad a následok svojvoľného výkladu Písma. V rukách nevzdelaných a nedisciplinovaných blúznivcov predstavuje Sväté Písmo výbušnú zmes, so smrteľnými následkami. Väčšina z ideových prvkov novokrsteneckého hnutia, sa nachádza v náboženskej alebo sekularizovanej podobe aj v modernom živote. Rôzne ľavicové úchylky, náboženské protestantské blúznenia, charizmatici (dnes už aj katolícki), ale aj nezriadená sexuálna morálka a faktická polygamia. Všetko je tolerované s poukazom, že nejde predsa o násilné trendy. Nezabúdajme však, že aj novokrstenci začínali verbálne ako apoštoli tolerancie a bojovníci proti „pápežskej tyranii.“ Od bláznivých nápadov, samozvaných prorokov, charizmatikov a svojvoľných reformátorov je, ak sa k nim pridá moc, len krok k peklu na Zemi.