New York Times: Znepriatelené frakcie medzi kardinálmi sa zdajú byť nezmieriteľné

31. januára 2023   Krátke správy

Konzervatívny stĺpčekár New York Times, Ross Douthat, napísal pre noviny príspevok, ktorý sa venuje zväčšujúcemu sa rozporu v kolégiu kardinálov katolíckej Cirkvi. Podľa neho začína byť zjavné, že kardináli budú mať čoskoro problém dohodnúť sa na najzákladnejších veciach ohľadom katolíckej morálnej teológie.

Douthat začína príspevok malým ohliadnutím sa za tým, čo sa dialo ihneď po Benediktovej smrti: najprv prišlo vyjadrenie arcibiskupa Gänsweina o tom, že Františkovo rozhodnutie obmedziť latinské omše spôsobilo Benediktovi „bolesť v srdci“. Nasledovala samotná kniha arcibiskupa Gänsweina, kde očitý svedok rozviedol niektoré svoje tvrdenia zo spomínaného interview.

Už o niekoľko dní nato zomrel výrazný a významný kardinál Pell, pričom vyšlo najavo, že to práve on bol autorom memoranda proti pápežovi Františkovi, ktoré kolovalo medzi kardinálmi. Douthat memorandum zhrňuje slovami:

„Počnúc strohým vyhlásením, že Františkov pontifikát je „katastrofa“, memorandum zobrazuje Cirkev, ktorá upadá do teologického zmätku, stráca pôdu pod nohami pre evanjelikalizmus a pentakostalizmus, ako aj sekularizmus a je oslabená finančnými stratami, korupciou a nezákonnou pápežskou správou.“

Lenže nebola to len konzervatívna časť episkopátu, ktorá sa činila. Mimoriadne veľavravná bola tiež esej kardinála Roberta McElroya, Františkovho nominanta, o ktorej sme tiež už písali – http://christianitas.sk/kardinal-mcelroy-o-tom-co-planuju-na-svetovej-synode-diakonat-zien-a-prijimanie-pre-aktivnych-homosexualov/. Podľa kardinála treba okrem iného opustiť (!) učenie, že všetky sexuálne aktivity mimo manželstva sú ťažkým hriechom a postupne prijímať LGBT ideológiu, ako aj presadiť prijímanie pre rozvedených a znovuzosobášených. Je jasné, že kardinál tu doslova otriasa základmi katolíckeho učenia. Novinár vysvetľuje:

„McElroy nie je (vnímaný ako) radikálny teológ; Pell nebol nejaký okrajový reakcionár. Sú to postavy hlavného prúdu, ktoré pracujú v srdci katolíckej hierarchie, a napriek tomu sa zdá, že priepasť medzi ich svetonázormi by ich mohla umiestniť do úplne iných denominácií kresťanskej viery.“

Douthat uvádza, že „ako niekto, kto zdieľa Pellove pozície“, si vie predstaviť diskusiu na niektoré témy, ktoré liberálni biskupi otvárajú: ako napríklad akési silnejšie postavenie žien vo vplyvnejších štruktúrach Cirkvi. Pokračuje: „Možno si tiež predstaviť Cirkev, ktorá sa rázne stavia proti nespravodlivej diskriminácii alebo štátnemu násiliu voči homosexuálom, ktorí tiež stále dodržiavajú pravidlo čistoty a uznávajú ústredné postavenie sviatostného manželstva.“

Nerobí si však žiadne ilúzie o tom, že liberálni kardináli budú chcieť ísť v presadzovaní svojich požiadaviek až na dreň. Svoju esej preto Ross Douthat zakončuje nasledovne:

„… práve teraz smeruje tendencia k nezmieriteľným rozdielom, k pohľadu na budúcnosť katolicizmu na oboch stranách jeho rozporov, kde súčasný argument možno vyriešiť iba štyrmi jednoduchými slovami: my vyhráme, oni prehrajú.“

Inými slovami, žiaden zmysluplný dialóg sa nezdá byť na obzore – práve naopak: všetko nasvedčuje tomu, že jedna strana vyhrá všetko, kým tá druhá všetko stratí. Samozrejme, radi by sme boli, aby tou víťaznou stranou boli kardináli a biskupi zastávajúci konzervatívne a tradičné hodnoty. Tí však celkom zjavne dnes ťahajú za kratší koniec.

MG

Zdroj: New York Times, ilustračný obrázok, zdroj – fb The Australian Catholics Page

PDF (formát pre tlač)