Neverending brexit
Ksawery Jankowski
13. mája 2019
Politika
Sme svedkami búrlivého procesu odchodu Veľkej Británie zo štruktúr Európskej únie, nazvaného “brexit”. Zdá sa, že dôvody, prečo Briti odchádzajú z Únie, ešte stále vyvolávajú pochybnosti. Ešte väčšie pochybnosti vznikajú pri snahe vysvetliť komplikácie, ktoré pozorujeme v posledných týždňoch, v záverečnej fáze pred dokončením procesu.
Osou, okolo ktorej sa točia európske záležitosti, je hospodárska a politická spolupráca Berlína, Paríža a Londýna. Ak sa pozrieme na ekonomickú mapu jednotlivých hlavných miest, situácia sa stáva celkom jasnou. Nie je tajomstvom, že Nemecko v strednej a východnej Európe a na Balkáne ekonomicky dominuje a že je veľmi aktívne aj v iných častiach Európy. Francúzsko, hoci jeho vplyv v Európe slabne, si zachováva svoju ekonomickú dominanciu v oblasti severnej Afriky a v štátoch patriacich do menovej únie CFA. V súvislosti s tým Francúzsko, napriek slabnúcemu vplyvu v kontinentálnej Európe, má svoje záujmy v Afrike, do ktorých sa mu Nemecko nemieša. Mitteleuropa za Afriku. Britom zase, ako náplasť na zaniknuté impérium, zostalo londýnske City, bankové centrum do značnej miery financujúce expanziu európskeho biznisu.
Aj keď teoreticky tento systém vyzerá byť zaujímavý pre každé z hlavných miest, reprezentujúcich niekdajšie mocnosti, v praxi to tak nie je, čo najviac pociťujú najmä Briti. Vo Veľkej Británii ešte žijú ľudia, ktorí si dobre pamätajú časy, keď nad britským impériom nikdy nezapadlo slnko. Túto skupinu hrdo reprezentuje hlavná nájomkyňa Buckinghamského paláca. Už minula doba nadvlády britského impéria, ktoré však po sebe zanechalo viac než iba niekoľko pamätihodností v centre Londýna. Jedným z nich je gigantické finančné centrum, ktorého symbolom je londýnske City. Veľký biznis neexistuje bez veľkého úveru. Veľký úver neexistuje bez veľkých bánk. Silný britský obchod potreboval silnú britskú finančnú základňu. Dejiny síce britské impérium pochovali a s ním zanikol aj veľký obchod, ale londýnske City prežilo.
Jeho existencia má nezanedbateľný vplyv na britské hospodárstvo. Predovšetkým príjmy finančných spoločností so sídlom v Spojenom kráľovstve v roku 2017 predstavovali približne 11 percent rozpočtových príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu. V tom istom roku finančný sektor predstavoval približne 6,5% britského hospodárstva. Finančný sektor je dnes hlavnou hybnou silou britského exportu služieb a jedným z mála „produktov“ britského hospodárstva, ktorý je častejšie kupovaný v zahraničí než doma.
Uvedená situácia nie je dlhodobo udržateľná, pretože nevidno nijaké náznaky, že by sa znepokojujúce trendy mohli zvrátiť, kým Spojené kráľovstvo bude zotrvávať v štruktúrach Európskej únie. Britské hospodárstvo, na spoločnom trhu úplne porazené silným a konkurencieschopným nemeckým hospodárstvom, musí vystúpiť a preskupiť sa. Tento manéver by bolo treba vykonať pokojne, najlepšie v skleníkových podmienkach akejsi formy colnej ochrany.
Je celý rad štúdií poukazujúcich na škodlivý vplyv prebujneného finančného sektora, na ekonomiku Shakespearovej vlasti. Popri iných negatívnych účinkoch jeho fungovanie spôsobuje neprirodzené posilnenie libry, v dôsledku čoho majú Briti najviac nadhodnotenú menu na svete. Inými slovami povedané, hodnota miestnej meny iba čiastočne odráža potenciál britskej ekonomiky. To je príčinou celého radu negatívnych javov, ku ktorým došlo v posledných desaťročiach na území Spojeného kráľovstva. Najzávažnejším z nich je postupná deindustrializácia Veľkej Británie, ktorá je okrem iného dôsledkom nadhodnotenia libry. Vďaka silnej libre je výhodnejšie dovážať aj tie najstrategickejšie a zároveň kvôli doprave predražené suroviny (cement, sadru, oceľ, hliník atď.), ako ich vyrábať doma. Nedostatočná konkurencieschopnosť britskej produkcie napr. v porovnaní s krajinami EÚ priam bije do očí. Týmto spôsobom sa Spojené kráľovstvo dostalo na nebezpečnú cestu rastúceho obchodného deficitu. Pokiaľ ide o obchod s tovarom, iba v roku 2017 ekonomika ostrovného štátu zaznamenala deficit 95 mld. GBP v obchode s krajinami EÚ (prebytok v poskytovaných službách znížil celkový obchodný deficit Spojeného kráľovstva s EÚ na 67 mld. GBP). Obchodný deficit treba financovať a to buď predajom aktív, alebo zadlžovaním sa. V súčasnosti britský verejný dlh dosiahol 85,4% HDP a stále rastie. (https://www.ons.gov.uk/economy/governmentpublicsectorandtaxes/publicspending/bulletins/ukgovernmentdebtanddeficitforeurostatmaast/september2018).
Problém je v tom, že to nepôjde bez toho, aby londýnske City pritom neutrpelo vážnu ujmu. Predstavitelia britského finančného sektora, ktorí sa chcú naďalej podieľať na financovaní nemeckej hospodárskej expanzie, by sa museli presťahovať na kontinent. Tí, ktorí by sa rozhodli pre taký riskantný krok, nebudú môcť počítať s vrelým prijatím zo strany nemeckých a francúzskych finančníkov, ktorí majú dosť problémov aj bez konkurencie z Londýna. Tí, ktorí v Londýne zostanú, však riskujú, že odrezaní od kontinentálnej klientely si budú musieť poradiť v ťažkom období pobrexitovských ekonomických turbulencií .
Zdalo sa, že vec je uzavretá. Dohoda o odchode Spojeného kráľovstva z Únie bola dohodnutá a vyzerala byť prijateľná pre obe strany. Zmluvu už bolo treba len podpísať. Keď sa už však brexit nachádzal v záverečnej fáze, európska strana zmenila pravidlá hry a prijala zákon, ktorý sprísnil fungovanie na európskom trhu subjektom pôsobiacim vo finančnom sektore, so sídlami mimo krajín EÚ, vrátane Londýna. Podľa nových nariadení bude môcť Európska komisia v oveľa väčšej miere rozhodovať, či daná spoločnosť spĺňa európske normy a či ju možno pustiť na európsky trh. Európski politici odmietli možnosť opätovného prerokovania dohody o brexite. Niet sa čo diviť, že proces finalizácie výstupu Spojeného kráľovstva z európskych štruktúr zastal na mŕtvom bode.
Vzniknutá situácia ukazuje niekoľko dôležitých javov. V prvom rade tu vidno hlúposť a chamtivosť politickej elity EÚ a jej nerozumnú túžbu ponižovať Britov za každú cenu. Veď je predsa v ekonomickom a politickom záujme Nemecka i Francúzska udržiavať veľký finančný sektor mimo eurozóny. Akékoľvek nezrovnalosti, ktoré vyplývajú z fungovania veľkých financií, vrátane tlaku na zhodnotenie miestnej meny, berie na seba hostiteľská krajina – v tomto prípade Spojené kráľovstvo. Európa preto môže len ťažiť z medzinárodného kapitálu, pričom väčšiu časť nákladov bude znášať britská ekonomika. Toto je mimochodom najistejšia garancia, že britské hospodárstvo bude trvalo poškodzované a závislé, dokonca aj bez brexitu, kontinentálnou ekonomikou. Európske elity, ktoré sa usilujú prebrať potenciál londýnskej City, priťahujú vážne ekonomické problémy a posilňujú Britov v budúcnosti.
Udalosti posledných týždňov taktiež ukazujú vplyv britských finančníkov, na zásadné politické rozhodnutia londýnskej vlády. Finančný sektor je jediným sektorom britskej ekonomiky, ktorý na brexite určite veľa stratí. Ak by odchod Veľkej Británie z EÚ viedol v najbližšom desaťročí k zníženiu britského obchodného deficitu o polovicu, znamenalo by to, že po prvom období turbulencií v Spojenom kráľovstve, nastúpi reálny ekonomický boom. Napriek stratám finančného sektora celkový ekonomický prepočet vyznieva veľmi pozitívne. To však neprekáža časti politikov, médií a verejnej mienky, aby nezačali reálne uvažovať o novom referende, tentokrát o zotrvaní v EÚ. Realizácia tohto konkrétneho scenára je však málo pravdepodobná, pretože takéto rozhodnutie by negatívne poznačilo britskú demokraciu – jednu z najstarších na kontinente.
V súčasnosti to vyzerá tak, že protibritské tendencie v európskom establišmente prevážia nad zdravým rozumom. Londýnske City utrpí. Nemecké a francúzske korporácie sa posilnia. Možno že poľský premiér pritiahne do Varšavy niekoľko londýnskych firiem. Európska elita nechtiac preukazuje Britom veľkú láskavosť, vďaka ktorej títo nakoniec vyjdú z celého tohto dobrodružstva silnejší, hoci chudobnejší o jeden z posledných pozostatkov imperiálnej moci.
