Nemecká teologička: „Cirkev a teológia sú zodpovedné za vykorisťovanie zvierat“ - Christianitas

Nemecká teologička: „Cirkev a teológia sú zodpovedné za vykorisťovanie zvierat“


22. novembra 2022
  Krátke správy

Nemecká pokroková katolícka teologička Simone Horstmannová objavila ďalšie previnenie katolíckej Cirkvi. Po krížových výpravách, ktoré vydrancovali polovicu vesmíru; inkvizícii, ktorá upálila miliardy ľudí; týraní žien pôrodmi; nenávisti k nevinným homosexuálom; po zločine odmietania prezervatívov a tabletiek; zločinných tvrdeniach, že muž a žena majú odlišné pohlavné orgány prichádza ďalšie odhalenie – vykorisťovanie zvierat Cirkvou.

Ilustračný obrázok, zdroj: flickr.com

Pokroková súdružka teologička z Dortmundu sa špecializuje na teológiu zvierat a hovorí o „náboženskom násilí páchanom na zvieratách“. Ostro pritom kritizuje pretrvávajúcu vysokú spotrebu mäsa v Nemecku. O téme už vydala, ako každá správna nemecká vedkyňa, aj vedeckú publikáciu s názvom Všetko čo dýcha – teológia zvierat. Pani teologička sa v rozhovore pre portál Katholisch.de posťažovala:

Keď si pozriete napríklad teologické učebnice, prakticky v nich nie sú žiadne zvieratá. Aj teológia stvorenia sa im venuje len okrajovo. Zatiaľ čo tradičná dogmatika poskytla určitý priestor tvorom, ako sú anjeli, naše najbližšie prirodzené spolustvorenia – menovite zvieratá – boli a naďalej sú vo veľkej miere ignorované.“

Prirodzenosť zvierat je v katolíckej teológii podľa Horstmannovej vnímaná násilným spôsobom:

Napríklad v kresťanstve sú zvieratá stále väčšinou vnímané ako kontrastná fólia ku všetkému ľudskému – pre tento efekt sa akceptujú aj tie najhrubšie interpretácie toho, čo sa potom so zvieratami v detailoch spája. Mám dojem, že znehodnocovanie zvierat človekom bolo a je vždy spojené s určitými výhodami pre naše chápanie nás ľudí ako náboženských bytostí. Aby bolo ľudské vykúpenie mysliteľné, považovalo sa zrejme potrebné vymedziť sa voči niečomu, čo sa pokladalo za nenapraviteľné, čoho smrť by sa dala odmietnuť ako úplne bezvýznamná.

Pozrite sa na doktrínu dvoch prirodzeností, podľa ktorého má Ježiš Kristus božskú a ľudskú prirodzenosť. Podľa tohto učenia si božstvo a ľudstvo nekonkurujú, ale rastú spolu. Tretia prirodzenosť, zvieracia, bola naopak vždy vnímaná ako konkurencia, od ktorej sa bolo potrebné oslobodiť. Projekt takéhoto, výlučne ľudského oslobodenia, sa preto dodnes nevyhnutne mení na nadvládu.“

A máme to tu, diskriminácia ako vyšitá. Zhrňme si to: zlá Cirkev vlastne
a) ponižuje zvieratá
b) výlučne ľudským oslobodením im bráni v spáse!
c) tyranizuje zvieratá ľudskou nadvládou.

Je zrejme načase sa ospravedlniť. Najprv samozrejme za Sväté písmo: „V Biblii je mnoho ďalších pasáží, ktoré sa zaoberajú zvieratami, a tie sú tiež problematické a netolerovateľne násilné. Chcela by som, aby sme si jasnejšie uvedomili, že biblické texty sú tiež základným problémom zvierat: tieto texty sú rovnako druhové ako patriarchálne. Preto je potrebná exegéza, ktorá tento problém násilia hanebne nezmietne pod stôl, uvedie ho na pravú mieru a vyloží. Aby sa ukončilo náboženské násilie voči zvieratám, musí byť najprv uznané.“

Už teraz sa na túto pokrokovú „exegézu“ z Farmy zvierat tešíme. To však na ospravedlnenie za stáročia šunkovej genocídy určite nestačí. A nech si katolíci nemyslia, že to spraví tiché „prepáč prasiatko za to, že tvoja dušička je teraz v mojom brušku“, zašepkané v modlitbe po nedeľnom obede. Vízia pani teologičky ide ďalej a už prepisuje milým spoluveriacim jedálny lístok:

Zdá sa, že ako spoločnosť stále nie sme ochotní zásadne uznať náš vzťah k zvieratám ako extrémne násilný a niečo s tým urobiť. Pri konzumácii mäsa treba povedať, že my ako ľudia nie sme na mäse nutrične závislí. V tomto smere podľa mňa neexistuje opodstatnený argument, prečo by to malo mať stále zmysel a bolo nevyhnutné zabíjať zvieratá.“

Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com

Je na čase prísť s komplexným pokáním, ale zarytý „mäsožravec“ sa zrejme bude trochu brániť:

Za žiadnych okolností by sme sa nemali snažiť vyvíjať čisto morálny nátlak na angažovaného požierača mäsa; to zvyčajne nefunguje, ale skôr spúšťa protireakcie. Možno sa však opatrne spýtať mäsožravca, prečo vlastne potrebuje toto násilie na zvieratách, keďže je zjavne zbytočné. Ale o takýchto rozhovoroch si veľké ilúzie nerobím. Pochopiť seba samého ako násilného zločinca je pre nás všetkých psychicky enormne náročné. Jedna vec je jasná: ak sa skutočne niečo zmeniť v oblasti spotreby mäsa, sú potrebné aj politické riešenia.“

Tak, tak, načo už zločincov-mäsožravcov presviedčať. Je to strata času. Treba politické riešenie. Pani teologička dokonca akoby ťahala zvieratá do reálnej politiky: „Predovšetkým konečne potrebujeme zásadný diskurz o našom násilnom zaobchádzaní so zvieratami, ktoré musia byť uznané za politicky relevantných aktérov.“

V tomto smere môžeme súdružku teologičku ubezpečiť, že reforma už začala a v politike sa nachádza množstvo zvierat, a to tak hovädzieho ako aj bravčového pôvodu. O psovitých šelmách, najmä hyenách ani nehovoriac. Každopádne zostáva otázka: Čo so zločinnými mäsožrútmi? Postačia vyššie dane na mäso? Alebo sa osvedčená metóda separácie neprispôsobivých občanov počas covidu, aplikuje aj voči mäsožrútom? Dajme sa prekvapiť. Ako ukazuje pokroková teológia, nič už nie je nemysliteľné.

BM

Zdroj: Katholisch.de, ilustračný obrazový materiál, zdroj – flickr.com, pexels.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Byzantský mystik Gregor Palama vo svetle katolíckej viery (Druhá časť)

Nominalizmus a jeho důsledky – VI

Slovenský konzervativizmus už nepotrebuje diskusie, potrebuje kontrarevolúciu

Katolícky ateizmus – najnebezpečnejšia forma modernizmu?