Nemecká synoda po prvom dejstve - Christianitas

Nemecká synoda po prvom dejstve

lanuovabq.it
3. februára 2020
  Cirkev

Prvého februára sa uzavrelo prvé zo štyroch zhromaždení nemeckej „synodálnej cesty“. Vstupná omša v „protestantskom štýle“, ženy nesúce evanjeliár (úloha diakona), potlesk homosexualite: väčšinová Marxova línia je už jasná. Zamietnuté návrhy Woelkiho a ďalších biskupov, ktorí sa snažia klásť odpor proti zrade viery.

Iskrenie na synode nemeckej cirkvi. A to sme len v prvom dejstve. Hoci osoby prítomné na sobotňajšej tlačovej konferencii, najmä kardinál Reinhard Marx, predseda Nemeckej biskupskej konferencie, biskup Osnabrücku, Franz-Josef Hermann Bode a profesor Thomas Sternberg, predseda Ústredného výboru nemeckých katolíkov, sa usilovali vzbudiť predstavu, že šlo len o pokojné pyrotechnické predstavenie.

V skutočnosti na tlačovej konferencii sa vždy, keď zaznelo meno kolínskeho arcibiskupa kardinála Rainera Maria Woelkiho, napätie dalo krájať. Pretože novinári, ktorí kládli otázky, ho ustavične spomínali.

Poďme po poriadku. V sobotu 1. februára sa uzavrelo prvé zo štyroch synodálnych zhromaždení epopeje synody nemeckej cirkvi. Woelki pred tlačovou konferenciou, ktorá sa začala o 14.00 h, na ktorej nebol prítomný, rozhodol sa poskytnúť krátky, ale štipľavý rozhovor rozhlasovej stanici DomRadio: „V podstate všetky moje najhoršie obavy sa naplnili,“ vysvetlil kardinál. «Jasne som vysvetlil, že mám veľké obavy, že v súvislosti s organizáciou podujatia sa pripravuje akýsi cirkevný parlament protestantského štýlu. Základné predpoklady ekleziologického charakteru súvosoace s charakterom katolíckej Cirkvi boli, podľa môjho názoru, v mnohých vystúpeniach úplne ignorované».

Ukážkou tohto „protestantského štýlu“ bol podľa Woelkiho slávnostný vstup svätej omše. Pri ňom nielen kňazi, ale aj mnohí laici zúčastnení na synode, procesne vstupovali, aby sa takto vyjadrila rovnosť všetkých členov synody. „To vôbec nezodpovedá tomu, čo je katolícka Cirkev a ako uvažuje“. Pri tejto oslave nesedeli ani iné veci, ako napríklad skutočnosť, že evanjeliár niesli ženy, čo je úloha diakona: kto chce, pochopí. Možno práve pre tieto „detaily“ sa tejto oslavy nezúčastnili všetci biskupi, ktorí uprednostnili „paralelnú“ omšu v inom kostole vo Frankfurte.

Demokratický princíp v skutočnosti nahradil hierarchický princíp, čo je zrejmé z toho, že všetci členovia synodálneho zhromaždenia, či už biskupi, kňazi alebo laici, môžu hlasovať o konečných rozhodnutiach každého zhromaždenia. Aj na tlačovej konferencii bola viditeľná snaha zdôrazniť skutočnosť, že v synodálnej hale bol priestor úmyselne usporiadaný tak, aby anuloval akékoľvek hierarchické usporiadanie s cieľom poskytnúť väčšiu slobodu „duchu“, takže členovia sedia v abecednom poradí…

Woelki chcel zdôrazniť, že na tomto prvom zhromaždení „som si všimol, že keď niektorí šli k mikrofónu, aby reprezentovali určité stanovisko, bolo vidno, ako pozornosť klesala, a niektorí poslucháči sa začali medzi sebou rozprávať a otáčať sa sem a tam“, aby takto dali najavo svoju nespokojnosť či nervozitu. O aké „stanoviská“ mohlo ísť, nie je ťažké si domyslieť. Kolínsky arcibiskup tiež zdôraznil, že počas zhromaždenia synodálnej cesty dochádzalo k manipulácii, pretože nie všetci, ktorí o to požiadali, dostali slovo, a nie všetkým vopred napísaným požiadavkám bola venovaná rovnaká pozornosť.

Ďalším často sa opakujúcim slovom na tlačovej konferencii bolo „Geist“- Nie je jasné, o akého ducha má ísť, ale zdá sa, že aj v tomto má Woelki veľmi jasno: nestačia chvíle modlitby počas synody. „Duchovný proces – povedal kolínsky arcibiskup – je poznačený skutočnosťou, že musíme počúvať Pána počas vystúpení i pri príprave textov a dokumentov […]. Pán hovorí skrze Písmo, skrze vieru a učenie Cirkvi. A nie sme to my, ktorí teraz, po dvetisíc rokoch, máme Cirkev nanovo vymýšľať. Sme súčasťou dlhoročnej tradície; vieru, ktorá má svoje základy v konciloch a apoštolskom pôvode, my nemôžeme teraz búrať alebo nanovo vymýšľať. Toto sú predpoklady pre autentický duchovný proces, aby sme hlboko uvažovali a vieru nevyhadzovali, akoby to bola stará káva, len preto, že teraz tomu nerozumieme».

Úplne inú líniu razí kardinál Marx, ktorý vo svojom úvodnom príhovore na tlačovej konferencii jasne ukázal smer, ktorým sa má vydať „duchovný experiment“ synody: «Na jednej strane sa držíme právneho poriadku Cirkvi, ale na druhej strane ho interpretujeme slobodne a otvorene. A snažíme sa urobiť čosi, čo v tejto forme u nás nikdy neexistovalo».

Ukážka tejto voľnej interpretácie bola predstavená v aule. Pokiaľ ide o celibát, arcibiskup Bode otvorene povedal, že v budúcnosti bude potrebné nechať voľbu kňazom, či sa oženia alebo budú žiť v celibáte. Mons. Stefan Hesse, hamburgský biskup sa zasa dištancoval od učenia Cirkvi o homosexualite; na muške mal najmä katechizmus, ktorý by podľa neho nemal požadovať zdržanlivosť od ľudí s homosexuálnymi tendenciami a nemal by ani hovoriť o ich rešpektovaní, pretože by stále šlo o diskriminačnú perspektíva zhora nadol. Cirkev musí byť voči nim spravodlivá. Po jeho vystúpení zaznel v aule búrlivý potlesk.

Limburgský biskup Georg Bätzing žiadal o preklenutie čoraz prehlbujúceho sa rozdielu medzi vierou teoretickou a vierou žitou v súvislosti so sexualitou. Ako? „Radi by sme premostili tento útes bez toho, aby sme doktrínu chceli porušovať, a to jej rozšírením, otvorením a úpravou.“ Najmä myšlienka, že sexuálny akt je povolený iba v manželstve a že má byť zameraný na plodenie, je koncept, ktorý treba rozšíriť „na ďalšie funkcie, ktoré určujú zmysel ľudskej sexuality“.

Pri takomto scenári je pochopiteľný extrémny pokus piatich biskupov. V piatok 31. januára vyššie spomenutý Woelki spolu s biskupmi Stefanom Osterom, Gregorom Mariom Hankem, Rudolfom Voderholzerom a Wolfgangom Ipoltom predložili požiadavku, aby texty vypracované na štyroch tematických fórach boli predložené na hlasovanie synodálnemu zhromaždeniu (ktorý je jediným rozhodujúcim orgánom) až potom, ako získajú jednomyseľný súhlas členov každého fóra s maximálnym počtom troch hlasov proti.

Návrh bol však zamietnutý, čím sa potvrdilo schvaľovanie absolútnou väčšinou členov. Jednomyseľnosť bola požadovaná preto, že dokumenty, ktoré vychádzajú z fór, nevyhnutne určujú smerovanie diskusie. Z tohto dôvodu arcibiskup Hanke navrhol, aby obsah týchto pracovných textov bol predkladaný na synodálne zhromaždenie iba v prípade, že nie sú v rozpore s doktrínou Cirkvi. Samozrejme, že tento návrh bol zamietnutý.