Pravdou uznávanou počas
všetkých čias je, že náboženstvo je jedným z najmocnejších pojítok ľudskej
spoločnosti. (P. Bayle – osvietenský filozof)

V každej ustálenej
spoločnosti je potrebné náboženstvo. Zákony chránia pred priestupkami zjavnými,
náboženstvo pred tajnými. V 15. storočí sa to v Taliansku len tak
hemžilo nevercami. A následok toho? Tak ďaleko to dotiahli, že už bolo
jedno: nikoho otráviť alebo pozvať na obed, vraziť niekomu do srdca dýku alebo
ho objať. Je teda nad každú pochybnosť nutné, ako pre vladárov, tak pre národy,
aby sa hlboko vštepila do ľudskej duše idea Boha, ako najvyššieho Stvoriteľa,
Zachovávateľa, Odplatiteľa a Pomstiteľa. (Voltaire – osvietenský filozof)

Ak nemá byť porušený
verejný poriadok a ak má spoločnosť žiť spokojne, je treba, aby sa
uplatnila vôľa Božia. Preto tiež má najvyššia autorita charakter svätosti
a nedotknuteľnosti. (J.J. Rousseau – osvietenský filozof)

Od filozofie
k bezbožníctvu je tak ďaleko, ako od náboženstva k fanatizmu. Ale od
fanatizmu k barbarstvu je len jediný krok. Náboženstvo a mravnosť
sú  veľmi úzko spolu spojené a preto
ich fundamentálne princípy nemôžu byť proti sebe. Bez náboženstva teda niet
cnosti, bez cnosti niet šťastia na zemi. (Diderot – osvietenský filozof)

Keby som bol vladárom,
nechcel by som mať okolo seba dvoranov - bezbožníkov, aby ma pri vhodnej
príležitosti neotrávili. Pre istotu by som každodenne musel používať protijed.
(Voltaire)

Patrilo by sa pred súd
pohnať tých rodičov, ktorí posielajú dietky do takých škôl, kde nad bránou
čítame nápis: „Tu sa nevyučuje náboženstvo.“ (V. Hugo – romantický prozaik
a básnik)

Náuka o jednom Bohu,
večnom otcovi, ktorý nás všetkých vidí, všetkých nás bez rozdielu bude súdiť,
áno bude súdiť i tie najtajnejšie myšlienky, táto náuka je tak stará, že
nemožno nájsť toho prvého človeka, od ktorého by sa to ostatní boli naučili.
(Voltaire)

Ak odlúčiš cnosť od
Božstva – nakoľko totiž cnosťou nazývaš lásku k poriadku – zvrhne sa
v bezbožnosť, a cnostným nezostane nikto, ak len blázon. (Rousseau)

Blázniví rigoristi vo
veciach náboženských, by radi odstránili všetku vonkajšiu bohoslužbu. Takí
ľudia dávajú najavo, že nevedia nič, naozaj nič, o podivuhodnom účinku
vonkajších bohoslužobných obradov na najširšie vrstvy ľudu. (Diderot)

Je a zostane
pravdou, nehľadiac na iné dôkazy, že rozum nielen káže všetkým ľuďom, aby Boha
ctili, ale že ten istý rozum tiež chce, aby ho ctili verejne. Verejná
bohoslužba je potrebná. Náboženstvo, ktoré by sa chcelo obmedziť čisto na kult
len v myšlienkach, je nezmysel (Leibniz – racionalistický filozof)

Ktosi povedal, že bez
náboženstva niet poézie. Ja dodávam, že bez bohoslužby, bez sviatočných dní,
niet náboženstva. (Proudhon – socialistický filozof)

Veľmi ma trápi, keď vidím
tie nesmierne škody, ktoré som spôsobil svojou náboženskou ľahostajnosťou.
Chápem, že som z veľkej časti pripravil vlastnou vinou svojich poddaných
o spokojnosť, o pokoj a vzájomnú svornosť. Ako rád by som
obetoval slávu svojej najslávnejšej bitky za to, keby som mohol zanechať svoje
národy tak kľudnými a spokojnými v ich náboženskom presvedčení, ako
boli pri nastúpení mojej vlády (Fridrich II. – pruský kráľ)