Nekatolíci o potrebe náboženstva

Mário Vadás
11. apríla 2019
  Cirkev  

Pravdou uznávanou počas všetkých čias je, že náboženstvo je jedným z najmocnejších pojítok ľudskej spoločnosti. (P. Bayle – osvietenský filozof)

V každej ustálenej spoločnosti je potrebné náboženstvo. Zákony chránia pred priestupkami zjavnými, náboženstvo pred tajnými. V 15. storočí sa to v Taliansku len tak hemžilo nevercami. A následok toho? Tak ďaleko to dotiahli, že už bolo jedno: nikoho otráviť alebo pozvať na obed, vraziť niekomu do srdca dýku alebo ho objať. Je teda nad každú pochybnosť nutné, ako pre vladárov, tak pre národy, aby sa hlboko vštepila do ľudskej duše idea Boha, ako najvyššieho Stvoriteľa, Zachovávateľa, Odplatiteľa a Pomstiteľa. (Voltaire – osvietenský filozof)

Ak nemá byť porušený verejný poriadok a ak má spoločnosť žiť spokojne, je treba, aby sa uplatnila vôľa Božia. Preto tiež má najvyššia autorita charakter svätosti a nedotknuteľnosti. (J.J. Rousseau – osvietenský filozof)

Foto: Jean-Jacques Rousseau
Zdroj: commons.wikimedia.org

Od filozofie k bezbožníctvu je tak ďaleko, ako od náboženstva k fanatizmu. Ale od fanatizmu k barbarstvu je len jediný krok. Náboženstvo a mravnosť sú  veľmi úzko spolu spojené a preto ich fundamentálne princípy nemôžu byť proti sebe. Bez náboženstva teda niet cnosti, bez cnosti niet šťastia na zemi. (Diderot – osvietenský filozof)

Keby som bol vladárom, nechcel by som mať okolo seba dvoranov – bezbožníkov, aby ma pri vhodnej príležitosti neotrávili. Pre istotu by som každodenne musel používať protijed. (Voltaire)

Patrilo by sa pred súd pohnať tých rodičov, ktorí posielajú dietky do takých škôl, kde nad bránou čítame nápis: „Tu sa nevyučuje náboženstvo.“ (V. Hugo – romantický prozaik a básnik)

Náuka o jednom Bohu, večnom otcovi, ktorý nás všetkých vidí, všetkých nás bez rozdielu bude súdiť, áno bude súdiť i tie najtajnejšie myšlienky, táto náuka je tak stará, že nemožno nájsť toho prvého človeka, od ktorého by sa to ostatní boli naučili. (Voltaire)

Ak odlúčiš cnosť od Božstva – nakoľko totiž cnosťou nazývaš lásku k poriadku – zvrhne sa v bezbožnosť, a cnostným nezostane nikto, ak len blázon. (Rousseau)

Blázniví rigoristi vo veciach náboženských, by radi odstránili všetku vonkajšiu bohoslužbu. Takí ľudia dávajú najavo, že nevedia nič, naozaj nič, o podivuhodnom účinku vonkajších bohoslužobných obradov na najširšie vrstvy ľudu. (Diderot)

Je a zostane pravdou, nehľadiac na iné dôkazy, že rozum nielen káže všetkým ľuďom, aby Boha ctili, ale že ten istý rozum tiež chce, aby ho ctili verejne. Verejná bohoslužba je potrebná. Náboženstvo, ktoré by sa chcelo obmedziť čisto na kult len v myšlienkach, je nezmysel (Leibniz – racionalistický filozof)

Foto: Voltaire
Zdroj: commons.wikimedia.org

Ktosi povedal, že bez náboženstva niet poézie. Ja dodávam, že bez bohoslužby, bez sviatočných dní, niet náboženstva. (Proudhon – socialistický filozof)

Veľmi ma trápi, keď vidím tie nesmierne škody, ktoré som spôsobil svojou náboženskou ľahostajnosťou. Chápem, že som z veľkej časti pripravil vlastnou vinou svojich poddaných o spokojnosť, o pokoj a vzájomnú svornosť. Ako rád by som obetoval slávu svojej najslávnejšej bitky za to, keby som mohol zanechať svoje národy tak kľudnými a spokojnými v ich náboženskom presvedčení, ako boli pri nastúpení mojej vlády (Fridrich II. – pruský kráľ)