Nedostatok kňazov je v misijných oblastiach bežný jav

unamsanctamcatholicam.blogspot.com
8. júla 2019
  Cirkev

Jedným z problémov, ktoré má pripravovaná Amazonská synoda riešiť v októbri tohto roku, je aj kritický nedostatok kňazov v Amazónii a posúdenie možnosti zaplniť medzeru zrelými a vo viere osvedčenými ženatými mužmi, tzv. viri probati.

Zdroj: freepictures.com

Nechajme na chvíľu bokom skutočnosť, že ideológ amazonskej synody, biskup Fritz Lobinger, vyhlásil, že nedostatok kňazov nie je skutočným dôvodom, pre ktorý sa navrhuje svätenie ženatých mužov. Pozrime sa na historické pozadie “nedostatku kňazov”.

Amazónia je viac-menej misionárska oblasť. Nepopieram, že má nedostatok kňazov. V misijných oblastiach však nedostatok kňazov bol vždy. Ako môže byť toto problém „nový“? Misijné územia zväčša nemajú takú hustotu obyvateľstva, ani takú základňu veriacich, z ktorej by vychádzal dostatočný počet domorodých kňazov. To je dôvod, pre ktorý boli v čele evanjelizačného úsilia v misijných krajinách spravidla podporovaní zahraniční kňazi, darmi od veriacich z kresťanskejších oblastí. To je logické.

Pozrime sa na dejiny:

Mohli by sme povedať, že nedostatok duchovenstva pociťovali v Samárii, o čom hovoria Skutky apoštolov, podľa ktorých po tom, ako  tam ľudia prijali kresťanskú vieru, nemal im kto vkladaním rúk udeliť Ducha. Preto k nim apoštoli vyslali Petra a Jána (Skutky 8:14-17).

Nedostatok kňazov – misionárov ochotných ísť do Írska pred jeho obrátením, bol od začiatku citeľný, hoci tam už pred príchodom sv. Patrika žili malé skupiny kresťanských Írov.

Nedostatok kňazov bol v anglosaskom Anglicku pred jeho konverziou. Kňazi posielaní z Galie často odmietali prejsť cez kanál a ísť do Británie. Niektorí spoločníci Sv. Augustína z Canterbury odmietli opustiť Gáliu.

Počas karolínskej éry bol nedostatok kňazov v Nemecku. Misionári ako sv. Bonifác neustále vysielali prosby do Francúzska, Talianska a Británie, aby im poslali viac pomocníkov.

Nedostatok kňazov bol Ázii počas mongolského obdobia v 13. storočí. Nebolo zriedkavosťou, keď sa rehoľní bratia poslaní na východ vzdali a vrátili sa skôr, než sa dostali na mongolské územie.

Nedostatok kňazov bol počas prenasledovania kresťanov v Japonsku. Boli celé generácie katolíkov, ktoré v živote nevideli kňaza.

Nedostatok kňazov bol mnoho rokov v Novom Španielsku (Mexiko), až kým tam nezačali Španieli hromadne prichádzať. Katolícki konvertiti boli niekedy vyše roka bez sviatostí.

Nedostatok kňazov bol medzi jezuitmi, ktorí evanjelizovali Nové Francúzsko. Jeden kňaz ako sv. Isaac Jogues alebo Fr. Marquette, mohol mať na starosti tisíce a tisíce kilometrov územia.

Nedostatok kňazov na americkej hranici bol počas celej histórie Spojených štátov. Kňazi podnikali mimoriadne dlhé okružné cesty, cestovali tisíce kilometrov, aby mohli slúžiť svojmu stádu. Ich listy do Európy sú plné prosieb o vyslanie ďalších kňazov, ktorí by im pomáhali v ich práci. 

Podobné príklady by sme mohli uvádzať ešte dlho. Aby sme to zhrnuli: v misijných oblastiach bol vždy nedostatok kňazov. Situácia v Amazónii nie je vôbec unikátna. Ani v jednej z vyššie uvedených situácií nikomu v Cirkvi nenapadlo, že by riešením mohlo byť svätenie ženatých mužov.

Dokonca ani v prípade Nového Francúzska, kde jezuitov zabíjali Irokézi a kde sa zároveň očakávalo, že budú spravovať cirkevné územie veľkosti Texasu, nikdy nezaznel návrh na svätenie ženatých mužov, pričom jezuitskí novici sa museli naďalej roky a roky vzdelávať pred vysviackou. Odmietalo sa urýchlené vysväcovanie domorodých kňazov, hoci každý z nich mohol predstavovať „riešenie“ a vítané uľahčenie v službe  veriacim.

Historicky to však Cirkev nepovažovala za problém, ktorý sa dá vyriešiť len pridaním ľudí. Kresťanstvo nebolo postavené na mentalite, “potrebujeme niekoho, kto by to robil… hm, rob to ty!“ Samozrejme, v skutočnosti  to nie je o nedostatku kňazov v Amazónii.