Nebo je nebom, pretože je večné - Christianitas

Nebo je nebom, pretože je večné

Bernardyn Goebel OFMCap
21. decembra 2019
  Cirkev

Všetko na zemi sa pomíňa, každá radosť má svoj koniec a práve toto človeka najviac zarmucuje.

Keď sme boli deťmi, rok sa nám zdal ako strašne dlhé obdobie. Keď sme mali dvadsať, prvýkrát sme si mohli pomyslieť, že máme za sebou približne štvrtinu života. A potom čoraz rýchlejšie a rýchlejšie začali utekať roky, desaťročia. Tridsať, štyridsať, päťdesiat, šesťdesiat…

Nebo by nebolo nebom, keby sa niekedy malo skončiť. Aj keby malo trvať milióny rokov a potom skončiť, bolo by iba reprízou nášho pozemského života. Spočiatku by sa šťastie zdalo byť bezhraničné a bez tieňov. Potom začnú plynúť roky a desiatky (v nebi by to boli stovky a tisícky) rokov. A plynú čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Zrazu si v istom okamihu človek uvedomí, že sa blíži koniec, že šťastie sa akosi stráca. Aká to radostná a upokojujúca správa, keď nám Boh hovorí: Ja som večný a Nebo je večné!

Nebo, dívať sa na Boha, milovať ho, uctievať a všetko šťastie, ktoré má pôvod v Bohu, sa nikdy neskončí! Nemôže sa skončiť, pretože je účasťou na večnom a nemennom Božom živote. Je to večné šťastie prežívané spoločne so všetkými členmi nespočetnej Božej rodiny. Na tomto živote bude mať raz podiel aj naše telo. Také je nebo: „Budeme v ňom odpočívať a dívať sa, dívať a milovať, milovať a velebiť. Donekonečna.“

Usilujme sa naše myšlienky a túžby zameriavať „na Nebo“. Nech každá jedna naša radosť je ozvenou dokonalej, večnej nebeskej radosti. Nech všetko, čo je pekné, nás oslovuje tak ako sv. Františka: „Ten, ktorý nás stvoril, je Najlepší“ (Celano). Nech každé utrpenie nám pripomína, že nie tu je naša vlasť, ale tam, kde „Boh zotrie z očí každú slzu“ (Zjv 7:17). Nech láska a uznanie, s akým sa stretávame, sú pre nás predzvesťou lásky a uznania, ktoré čaká Božie deti v Nebi. Nech mrzutosti a krivdy v nás vzbudia túžbu po spoločenstve, v ktorom nebude nedorozumení ani závisti. Náš život na tejto zemi nebude preto biednejší ani smutnejší, ale, naopak, hlbší a radostnejší.

Bernardyn Goebel OFMCap, Przed Bogiem, zväzok II, Krakov 1965, s. 538-540.

Najnovšie články

Prečo boli templári zničení? Prvé obete Revolúcie

Melchitská gréckokatolícka cirkev – byzantské slnko nad Tiberom

Asistovaná reprodukcia – Víťazstvo smrti nad životom (?)

Vyvoláva Cirkev pocit viny a zbavuje nás odchod z Cirkvi výčitiek svedomia? Na tieto i ďalšie otázky odpovedal P. Józef Augustyn SJ