Navaľného boj proti korupcii či proti Rusku?

Mikuláš Hučko
10. septembra 2020
  Politika

Regionálne voľby v Rusku

13. septembra sa v tridsiatich deviatich regiónoch Ruska budú konať voľby a štyridsať miliónov ľudí bude mať tam príležitosť ovplyvniť situáciu v svojom meste a regióne.  Avšak podobne ako na Slovensku, aj v Rusku sa ľudia zriedka zaujímajú o regionálne voľby, pretože väčšina netuší, na čo sú miestni poslanci a zdá sa im, že reálna politika, to je Putin, Štátna duma, známi ministri. Neuvedomujú si, že oni sú iba vrcholom pyramídy. Politika je postavená na desiatkach regionálnych parlamentov po celej krajine a od nich závisí život každého obyvateľa.  

Prakticky vo všetkých regiónoch Ruska má pohodlnú väčšinu vládnuca politická strana Jednotné Rusko. Vladimír Putin ako kandidát tejto strany, ktorý zabezpečuje jej obľubu,  získal sedemdesiatjeden percent hlasov voličov v prezidentských voľbách a v ruskom parlamente má pohodlnú sedemdesiatpäťpercentnú väčšinu. Jej predstavitelia tvrdia, že „strane ide v prvom rade o sociálnu spravodlivosť v trhovom hospodárstve, rozvoj výroby, demokraciu a získavanie dôvery v politické inštitúcie“. Jej oponenti si to nemyslia a podľa nich „Jednotné Rusko má len dva ciele: Prvý je udržať sa pri koryte a druhý je prisať sa k hlavnému toku peňazí, teda rozpočtu.“

Alexej Navaľnyj na Sibíri

Alexej Navaľnyj, kontroverzná osobnosť, pre jedných bojovník proti korupcii, pre druhých agent platený zahraničím, sa v  auguste vybral na Sibír do Novosibirska a Tomska, kde je veľká šanca, že by Jednotné Rusko mohlo prísť o väčšinu, aby povzbudil opozíciu a odporučil tzv. chytré hlasovanie, čiže sústredenie opozičných hlasov v prospech najsilnejšieho protikandidáta, ktorý sa vo voľbách má stretnúť so zástupcom „strany moci“. Pritom netušil, aký rozruch jeho cesta spôsobí, nie však kvôli jeho stretnutiam pred komunálnymi voľbami ani prácou na nových investigatívnych témach. Najväčšiu mediálnu pozornosť si získali záverečné hodiny jeho pracovnej cesty, keď počas letu zo sibírskej metropoly Tomsk do Moskvy stratil vedomie, keď predtým kričal v agónii. Po hospitalizácii na jednotke intenzívnej starostlivosti v sibírskom Omsku ho previezli do Berlína, kde lekári potvrdili otravu.

Minulý týždeň nemecká vláda oznámila, že testy vykonané na vzorkách od Navaľného dokázali otravu nervovo-paralytickou látkou zo skupiny novičok. Skôr, než sa však budeme zaoberať, kto v tom môže mať prsty, zodpovedzme si otázku:

Prečo práve Novosibirsk?

Prečo práve tam sa vybral Aleksej Navaľnyj? Čo je na ňom také zvláštne, čo z neho robí hlavnú arénu tohto zápasu? Prvým dôvodom je silná opozícia. Proti „Jednotnému Rusku“ nestojí roztrúsená skupina jednotlivcov, ale koalícia tvorená rôznymi politickými silami. Dohodli sa a zjednotili a ich šance výrazne vzrástli.

Aká je politická situácia v Novosibirsku? Rovnaká ako v drvivej väčšine ruských miest a regiónov. Legalizovaná mafia. Na ilustráciu niekoľko faktov: Jedným z najbohatších poslancov mestskej rady je člen Jednotného Ruska, Alexej Džulaj. Vlastní firmu, ktorá buduje celé obytné štvrte v Novosibirsku, čo na prvý pohľad vyzerá veľmi pekne, ale stovky panelových domov, ktoré postavil, si získali pochybnú slávu vďaka biednej kvalite. Džulaj totiž stavia z tých najlacnejších materiálov, šetrí na všetkom. Nové bývanie je doslova havarijné. Žiť v ňom je nebezpečné. Ľudia dostávajú kľúče od domov, ktoré ešte roky po dokončení nemajú výťahy, zábradlia ani svetlá. Z medzipanelových štrbín fúka vietor a okolo je stavenisko: ťažké stroje, hory odpadkov, dosky namiesto ciest a dvorov.

Suvisiaci článok

Venezuela – od výkladnej skrine Latinskej Ameriky k humanitárnej katastrofe

To však ešte nie je všetko – po kúpe bytu ľudia naďalej platia Džulajovi, pretože jemu patrí aj správcovská spoločnosť. Voda, elektrina, teplo – peniaze za to všetko dostáva aj on.

Džulai doslova monopolizoval celú oblasť spolu s jej obyvateľmi. Vlastní všetko – domy, parkoviská, správcovské spoločnosti, obchody, internet. Džulai skutočne potrebuje poslanecké kreslo a je zrejmé, prečo. Bez poslaneckého mandátu a právomocí jeho obchodná schéma jednoducho prestane fungovať. Džulaj nielenže zbankrotuje, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude sedieť.

Ďalším „podnikateľom“, poslancom, členom Jednotného Ruska je Kirill Pokrovskij. Pokrovského podnikanie je dokonalým príkladom toho, ako všetko funguje v Novosibirsku. Stavbárska a rodinná mafia. On sedí v mestskom zastupiteľstve, jeho otec v zákonodarnom zbore a je tu podpredseda. A mama pracuje v kancelárii gubernátora. Každému našli miesto.

Peniaze za elektrinu, ktoré platia všetci obyvatelia Tomska, nejdú do mestského rozpočtu, ale do vrecka Vladimíra Tichonoviča Reznikova, člena Jednotného Ruska, majiteľa obchodnej spoločnosti Gorseti, v ktorého rukách sa ocitli mestské siete mesta Tomsk. Kto sú jeho spoločníci? V prvom rade jeho syn Maxim Reznikov, ktorý už sa stihol stať poslancom, aj zástupcom starostu Tomska a opäť poslancom – teraz je zodpovedný v mestskej dume  za mestské hospodárstvo. Veľmi výhodné. 

Obyvatelia Tomska platia za všetku elektrinu Reznikovcom. Električky, pouličné svetlá, semafory – to všetko majú pod palcom Reznikovovci a z toho všetkého profitujú. Internet?  Jeden z najväčších poskytovateľov patrí Reznikovi. Bezpečnostné kamery na domoch? Inštaluje ich Reznikovova firma. Majú ešte kaderníctvo, hotel a dokonca aj balenú vodu vyrába a predáva rodina Reznikovovcov. Výroba vodky Tomsk – aj tá patrí Reznikovovcom, ktorých rodinný príjem za posledné tri roky dosiahol (v prepočte) 2,5 milióna Eur. A to sú členovia rodiny, ktorí predkladajú daňové priznania. Teda bez bratov, vnukov a ďalších priateľov, na ktorých je podnik zapísaný.

Ďalší poslanec, podpredseda Mestskej dumy, šéf frakcie Jednotné Rusko, sa volá Kirill Novožilov. Novožilov riadi vodárenskú spoločnosť rovnakým spôsobom ako jeho kolega z Jednotného Ruska riadi Gorseti. Keďže má monopolné postavenie na trhu vie, že ľudia musia zaplatiť všetko, čo započíta do tarify. Preto najväčšie zmluvy na dodávku vody pripadajú jemu osobne a jeho príbuzným. Podnikavá rodina ukladá potrubia, vykonáva opravy, výstavbu,  projektovanie čerpacích staníc a dokonca aj čistenie odpadových vôd.

Rodinné služby nie sú lacné. Preto sa tarify za vodu v Tomsku za posledných päť rokov takmer zdvojnásobili. A budú sa ďalej zvyšovať. A toto je ten pravý dôvod, prečo člen Jednotného Ruska Novožhilov potrebuje byť v Mestskej dume.

Mestskí poslanci za pomoci svojich príbuzných, manželiek, priateľov, známych zaistili a napísali na seba doslova všetko, čo nejako súvisí s komunálnym hospodárstvom. Elektrina, teplo, voda, nájom – je vybudovaný skutočne ideálny systém, vďaka ktorému sa viacerým poslancom podarilo dosiahnuť, že tak či tak pol milióna obyvateľov Tomska im platí za všetko. Ich prítomnosť v mestskej dume, ich postavenie v mestských výboroch a komisiách je neoddeliteľnou a absolútne nevyhnutnou súčasťou tejto rozsiahlej schémy vyberania peňazí.

Podľa opozície sa mestská komisia sa zmenila na klub zlodejov. V normálnom systéme by v mestskom parlamente mali sedieť poslanci, ktorých úlohou je zlepšovať služby tak, aby ľudia platili menej. V Tomsku je to presne naopak. Sedia tam doslova ľudia, ktorí nemajú iný cieľ ako zvyšovať tarify pre občanov. Nejde ani o konflikt záujmov, je to legalizovaná mafia.

A práve taký začarovaný kruh v Tomsku existuje už mnoho rokov. Poslanci Jednotného Ruska vlastnia celú mestskú infraštruktúru a berú peniaze od všetkých obyvateľov. Za tieto peniaze sú volení a stávajú sa poslancami. Ako poslanci zvyšujú tarify a ľudia im platia viac. A za takto získané peniaze sú poslanci opäť zvolení, aby sa kruh opakoval: zvýšiť tarify ľuďom, aby zarobili viac a boli opäť zvolení.

Politický osud všetkých týchto mafiánskych klanov v Novosibírsku a Tomsku doslova visí na vlásku a je šanca, že by Jednotné Rusko mohlo prísť o väčšinu. To však Kremľu nie je jedno.

„Kriminálnik“ Alexej Navaľnyj odhaľuje korupciu

Navaľného mnohí v Rusku, ale i u nás nemajú radi práve kvôli jeho jasne vyhranenému postoju voči Putinovi: „Pre Putina je korupcia základom jeho režimu. Je to dohoda medzi ním a jeho spojencami. „Môžete byť ohromne bohatí, ale musíte byť verní.“ Inými slovami povedané: „Môžete kradnúť, ale kým ste mi verní, nič sa vám nestane“.

Aleksej Navaľnyj, ženatý otec dvoch detí, vstúpil do politiky v roku 2013, keď kandidoval za starostu Moskvy a skončil na druhom mieste. Odvtedy mu však kandidovať nedovolia a snažia sa z neho urobiť kriminálnika. Prešiel  dlhým vývojom, ktorý sa vymyká pravo-ľavému, prozápadnému a protizápadnému zaškatuľkovaniu a v podmienkach, kde ruská opozícia nemá priestor, aby čokoľvek mohla dokazovať. A Navaľnyj ich mobilizuje. Ako? Solídnymi faktami, jasnou argumentáciou a predkladaním dôkazov o korupcii v ruskom systéme od malých úradníčkov až po premiéra Medvedeva.

Dmitrij Anatoljevič Medvedev je totiž predsedom vládnej strany a blízkym priateľom Vladimíra Putina, s ktorým si veľmi dobre rozumie, majú viacero spoločných záujmov, medzi nimi aj bedminton. Navonok vystupuje proti korupcii, keď hovorí, že „Korupciu nielenže treba postaviť mimo zákona, ale nesmie byť ani spoločenska akceptovaná.“ Inokedy používa tvrdé slová, že „Slučku na krku korupčníkov treba uťahovať nepretržite a neúprosne. A v tom je jednotná celá ruská spoločnosť. Bez výnimky“. Hovorí, že „Korupcii sme vyhlásili vojnu. Vieme, kto je náš nepriateľ.“  A tiež: „Korupcia je stav mysle“.  Ale ako bratia Česi hovoria: „Skutek utek“.

Navaľnyj však so svojimi spolupracovníkmi postupne odkryl, že Medvedev je hlavou ohromnej mnohoúrovňovej korupčnej siete, vlastníkom nehnuteľností po celej krajine, patria mu honosné pozemky v najdrahších oblastiach, vlastní jachty, byty v historických budovách, agrokomplexy a vinice v Rusku i v zahraničí. Súkromné impérium premiéra Medvedeva: začína rubľovským sídlom na predmestí Moskvy, luxusnou rezidenciou pri Moskve, komplexom v Krásnej Poľane v Soči, pokračuje obrovskou usadlosťou v Kurskej oblasti, či s námornými jachtami  a končí vinicami v talianskom Toskánsku. Majetok nie je registrovaný na Medvedeva, ale na charitatívne fondy a osoby, ktoré sú s premiérom v príbuzenskom alebo veľmi priateľskom vzťahu. Všetko sa dalo overiť, lebo to bolo v databázach a pod. A to všetko za úplatky od oligarchov a pôžičky zo štátnych bánk.

Kremeľ korupciu ignoruje

Video k dnešnému dňu malo vyše 36 miliónov zhliadnutí a dostal do ulíc desiatky tisíc ľudí v osemdesiatich ruských mestách. Neboli to mítingy za Navaľného, ale za vyšetrenie majetku Medvedeva. A reakcia Kremľa? Hlboké mlčanie. A Medvedev je do dnešného dňa predsedom najsilnejšej politickej strany Ruska.

V decembri 2015 Navaľnyj zverejnil film, ktorý odhaľuje obrovskú korupčnú sieť, do ktorej je prostredníctvom svojho syna zapletený generálny prokurátor Ruskej federácie Jurij Čajka. Prezident Vladimír Putin sa k celej kauze odmietol vyjadriť.

Navaľnyj nemá politickú stranu, ale má Fond boja proti korupcii, ktorý zhotovil už desiatky takýchto videí odhaľujúcich pokrytectvo, podvody a korupciu vládnucej politickej elity, o ktorej hovorí, že sú to zlí ľudia, lebo okrádajú všetkých Rusov. Tieto elity navonok kritizujú materializmus Západu a vystatujú sa, ako milujú Rusko, ale ich deti žijú na Západe, kupujú si tam vily, najdrahšie autá, nehnuteľnosti v centrách západných veľkomiest a peniaze držia v západných bankách.  Ľudia v Rusku vnímajú svoju chudobu ako dôsledok korupcie, ale sa cítia bezmocní a Navaľnyj im pomáha otvárať oči, aby videli, čo sa deje v ich krajine.  

Za desať rokov vybudoval organizáciu slúžiacu ako hlavné vydavateľstvo alternatívnych médií a je vlastne jedinou skutočnou politickou organizáciou v Rusku. Navaľnyj nespomína ľudské práva, nehovorí ani o demokracii, ktorú mnohí Rusi odmietajú ako prázdny ideál, vlastne nemá nijaký politický program. Hovorí najmä o peniazoch: kto ich má, kto ich ukradol a kto ich zneužil. Dokáže rozprávať, gestikulovať, zjednodušuje niektoré veci: jeho jasné posolstvo však mieri priamo k ľuďom. Chodí po regiónoch, vie s ľuďmi rozprávať, vybudoval sieť štábov a v mnohých mestách je to jediná opozícia ľudí, ktorí niečo robia. A všetci, ktorí sú nejakým spôsobom nespokojní so stavom v Rusku, tiahnu k nemu. Moc namiesto toho, aby jeho argumenty vyvracala, snaží sa z neho spraviť kriminálnika.

Vláda fabrikuje proti nemu obvinenia. Do roku 2012 bol uznávaným advokátom, potom trojnásobným odsúdencom. Alexej spolu s bratom boli obvinení zo sprenevery, ale keď tisíce ľudí vyšlo do ulíc a protestovali, súd Alexeja pustil, ale brat Oleg šiel do väzenia. Navaľnyj si je istý, že iba preto, že je jeho brat. Každý bežný človek vidí: „No, keď to spravili Navaľnému, čo urobia mne, keby som sa ozval?“ Preto sú ticho.

Ako stúpala Navaľného popularita, pribúdali aj násilné útoky proti nemu.  V roku 2007 mu do očí mu striekli zelenú chemikáliu. Na otázku, aká je pravdepodobnosť, že skončí vo väzení, odpovedal, že o tom rozhoduje Putin a nikto nevie, čo sa odohráva v jeho hlave.  A na otázku, čo si myslí, aká je pravdepodobnosť, že by mohol skončiť ako mŕtvy, odpovedal: päťdesiat na päťdesiat „Buď budem alebo nebudem zabitý“.  Keďže dostal podmienečný trest, musel sa tri roky pravidelne hlásiť každé dva týždne na polícii. Niektorí ho považujú za chuligána, ktorý narušuje poriadok, ktorý Putin v krajine konečne nastolil.

Kto mohol mať záujem na likvidácii Alekseja Navaľného?

Možných vinníkov je veľa. Ruskí miliardári, milionári až po štátnych úradníkov, ktorí sa dostali do jeho zorného poľa preto, že majú vily v hodnote dvestoročného platu.  Napríklad Putinov bodyguard a veliteľ ruskej Národnej gardy ho pred časom vyzval na súboj. Nevieme a pravdepodobne sa nikdy nedozvieme, či v tom majú prsty najvyššie kruhy v Kremli, ale to, že sa Navaľnyj v posledných rokoch snažil do miestnych zastupiteľstiev dostať ľudí, ktorí nie sú v Jednotnom Rusku, Kremľu asi nebolo jedno…

Napr. protesty v Chabarovsku sa už viac než mesiac konajú proti zatknutiu miestneho gubernátora Frugala, ktorý bol zvolený natruc Jednotnému Rusku, čo sa podľa všetkého Kremľu nepáčilo do takej miery, že ho jednoducho dal zavrieť.

Ďalší rozmer  –  dianie v susednom Bielorusku, kde státisíce ľudí na uliciach protestuje proti Lukašenkovi. Bielorusko je ukážkou toho, že aj po 26 rokoch režim, ktorý vyzeral veľmi stabilne, sa zrazu môže ľuďom znepáčiť a ľudia začnú protestovať a požadovať zmenu.

Vyvstáva logická otázka: Potreboval by Putin tak okato likvidovať svojho oponenta? Jedni sú stopercentne presvedčení, že vo vražde má prsty Kremeľ, lebo takto zlikvidoval svojho najsilnejšieho oponenta, kým druhá strana je zas presvedčená, že pre Kremeľ je predsa lepšie, keď je Navaľnyj na slobode a nie za mrežami, či ako mučeník. Samozrejme, že v aktuálnom štádiu nie je možné vylúčiť ani scenár osobnej pomsty niektorého z miestnych oligarchov, ktorým Navaľnyj „stúpal na päty“, ale ani spravodajské hry, ktorých cieľom by mohla byť destabilizácia situácie v danej krajine.  Zdá sa, že v tomto štádiu poznania všetky spomenuté varianty sú rovnako (ne)pravdepodobné.

Niektorí vyjadrujú obavu, že po tom, ako Navaľnyj vyjde z kómy, to môže byť človek s úplne inou osobnosťou, ba že medzi možnými následkami dlhodobej kómy môže byť trvalé ťažké postihnutie, ktoré nedovolí Navaľnému samostatne existovať a komunikovať s ostatnými ľuďmi.

Bez ohľadu na to, či s ním človek sympatizuje alebo nie, nemôže mu uprieť snahu, zanietenosť i konkrétne výsledky pri odhaľovaní korupcie, ktorá je rakovinou na tele spoločnosti na Západe i na Východe, na Severe i na Juhu, ale najmä na nesmrteľnej duši človeka. To, že ho niekto vníma ako hrozbu pre mocenský monopol Jednotného Ruska, pre politickú pyramídu, ktorá sa v Rusku vytvárala posledných dvadsať rokov, je celkom logické.  

Ale čo logické nie je, je považovať súčasné Rusko za akéhosi „garanta“ konzervatínych hodnôt. Je to strašný sebaklam, pretože súčasné Rusko – napriek istým náznakom duchovného oživenia – je stále silne materialistické a ateistické. A boj proti korupcii je iba jedným z mnohých krokov na dlhej ceste k duchovnému vzkrieseniu Ruska po jeho zasvätení Najsvätejšiemu Srdcu Panny Márie požadovanom Božou Matkou vo Fatime.