Národný socializmus proti kňazom a Cirkvi -

Národný socializmus proti kňazom a Cirkvi

P. Felix Drevek SVD
7. mája 2019
  História  

Foto: Goebbels
Zdroj: wikipedia.com

Dobové správy z roku 1937

Encyklika Sv. Otca v Nemecku

Encyklika Sv. Otca – o stave Cirkvi v Nemecku – mohla byť prečítaná vo všetkých katolíckych kostoloch Nemecka. Prišla akosi nečakane, preto polícia nemohla zakročiť proti prečítaniu. Vyvolala v celom Nemecku veľké vzrušenie. Nastrašila vládnych pánov a poslali Sv. Otcovi ostrý protest, že sa vraj mieša do vnútorných vecí v Nemecku. Katolíkov ale potešila, lebo vidia, že Sv. Otec na nich myslí, za nich sa modlí, trpí a ich bráni proti bezpráviu. … Národní socialisti násilím chcú ukázať, že pápežské slová ich bolia. Zo škôl, z verejných miestností katolíckych spolkov zmizli obrazy Sv. Otca. Na mnohých miestach v Porýní a tiež i v Sliezku boli porúcané verejné krížové cesty.

Vyrabovaný kostol

V jednej obci vo Vestfálsku našli veriaci práve na Veľkú noc vyrabovaný kostol. Všetko bolo v kostole dolámané – i kríže. Veriaci prišli v čiernych šatoch a vo veľkonočnú nedeľu po obede odbavovali v kostole dlhú krížovú cestu. V kostole bol plagát, ktorý tam tí zbesilci nechali. Na ňom stálo: Dolu so židovstvom a kresťanstvom. Túto vec oznámili aj úradom, ale až na druhý deň sa uráčilo polícii prísť a pozrieť si túto ohavnosť spustošenia.

Preč s Písmom!

V jednom meste volali národní socialisti na veľkom zhromaždení: Preč s Písmom! Hitlerovo slovo je nám božím slovom a božím zákonom!

Strana je náboženstvom!

V katolíckom Porýnií mali učitelia ľudových škôl zhromaždenie. Vládny rečník oplzlo útočil na Cirkev a na náboženstvo: „Nám je národný socializmus a naša strana náboženstvom, iného vyznania nepotrebujeme. Kto je prívržencom nejakej kresťanskej cirkvi, nemôže patriť do našej strany.“ Na tieto slová veľká čiastka učiteľstva opustila zhromaždenie.

Zatknutý kňaz

V Mníchove zatkla polícia jezuitu, pátra Mayera. Tento cez vojnu stratil na fronte nohu. Po vojne kázal stále proti komunistom. V posledných týždňoch vystúpil ostro proti novopohanom a proti vláde, ktorá prenasleduje Cirkev a kňazov. Páter Mayer mal mnoho priateľov medzi starými vojakmi. Veriaci usporiadali protestné zhromaždenia za jeho oslobodenie, ale márne.

Vojaci a sv. omša

Vojaci nesmú vo vojenských šatoch chodiť do kostola. Bez vojenských šiat však nesmú opustiť kasáreň. Čiže: nesmú vôbec chodiť do kostola. Nikto im to nezakázal. Ale dochádzku kostola im urobili úplne nemožnou.

Zdroj: wikipedia.com

Odvaha biskupa

Münsterský biskup von Galen vyhlásil pred plným biskupským kostolom: Vláda nás môže zničiť, naše srdcia vytrhnúť z tela, ale naše verné katolícke srdce neodtrhne od vernosti pápežovi.

Prevzaté z časopisu Hlasy z domova a z misií z roku 1937

Goebbels a akcia “pedofilní kňazi”

Massimo Introvigne

V roku 1937 ako odpoveď na encykliku „Mit brennender Sorge“ nacistický minister propagandy zorganizoval kampaň na diskreditáciu katolíckej Cirkvi. Šéf nemeckej vojenskej kontrarozviedky Wilhelm Canaris dal poslať dokumenty tohto plánu pápežovi Piovi XII. „Denne sa objavujú nové prípady sexuálneho zneužívania detí veľkým počtom členov katolíckeho kléru. Bohužiaľ nedá sa hovoriť o jednotlivých prípadoch, ale o kolektívnej morálnej kríze, ktorú kultúrna história ľudstva nikdy predtým nepoznala v takej desivej a znepokojujúcej dimenzii. Mnohí kňazi a rehoľníci sa priznali. Niet pochýb o tom, že tisíce prípadov, ktoré boli oznámené spravodlivosti, predstavujú len malý zlomok skutočnosti, pretože mnohí páchatelia boli chránení a ich prípady ututlané hierarchiou.“

Ide o úvodník nejakého veľkého denníka z roku 2010? Nie: je to prejav zo dňa 28. mája 1937 od Josepha Goebbelsa (1897-1945), ministra propagandy Tretej ríše. Tento prejav, ktorý mal veľký ohlas v zahraničí, bol vyvrcholením kampane, ktorú začal nacistický režim s cieľom zdiskreditovať katolícku Cirkev. V roku 1937 bolo zatknutých 276 rehoľníkov a 49 kňazov. Zatknutia sa konali vo všetkých nemeckých diecézach postupne, aby sa o škandáloch denne písalo na titulných stránkach denníkov.

10. marca 1937 pápež Pius XI. (1857-1939) v encyklike Mit brenneder Sorge odsúdil nacistickú ideológiu. Na konci toho istého mesiaca Ministerstvo propagandy, na čele ktorého stál Goebbels, spustilo kampaň proti sexuálnemu zneužívaniu detí kňazmi. Plánovanie a riadenie kampane je známe vďaka dokumentom, ktorých čítanie je na úrovni najlepších špionážnych románov.


Roku 1937 bol šéfom nemeckej kontrarozviedky admirál Wilhem Canaris (1887-1945). Tento sa postupne stal anti-nacistom a dozrelo v ňom presvedčenie, ktoré ho priviedlo k zorganizovaniu neúspešného atentátu na Hitlera v roku 1944; po ňom bol roku 1945 obesený. Canaris nesúhlasil s Goebbelsovou aktivitou proti katolíckej Cirkvi a poveril právnika Josefa Mullera (1878-1979), aby do Ríma zaniesol prísne tajné dokumenty na túto tému.

Foto: Münsterský biskup von Galen
Zdroj: wikipedia.com

Muller – predtým ako bol zatknutý a internovaný vo vyhladzovacom koncentračnom tábore Dachau, ktorý prežil a po vojne sa stal ministrom spravodlivosti Bavorska – po častiach doručil tajné dokumenty Piovi XII. (1876-1958), ktorý požiadal Spoločnosť Ježišovu o ich preštudovanie.
So súhlasom Štátneho sekretariátu bol vyšetrovaním nacistického sprisahania proti Cirkvi poverený nemecký jezuita Walter Mariaux (1894-1963), ktorý bol po tom, ako v Nemecku zorganizoval protinacistickú organizáciu Paulus-kreis, prezieravo poslaný ako misionár do Brazílie a Argentíny. Tu ako riaditeľ Mariánskej kongregácie mal vplyv na celé generácie laikov, vrátane známeho brazílskeho katolíckeho mysliteľa Plinia Correa de Olivieru (1908-1995), ktorý patril do jeho skupiny v San Paule. Mariaux publikoval v Londýne v roku 1940 po anglicky a v roku 1941 v Buenos Aires po španielsky, pod pseudonymom Testis Fidelis – Verní svedkovia, dve knihy o prenasledovaní katolíkov v Tretej ríši; bolo to vyše sedemsto strán komentovaných dokumentov, ktoré v celom svete vyvolali veľké emócie.

Výraz „morálna panika“ bol vytvorený sociológmi iba v sedemdesiatych rokoch, na identifikáciu umelo vyvolaného sociálneho poplachu, pričom sa využívajú metódy ako preháňanie faktov a čísel, pomocou neserióznych štatistík „objavujúc“ a prezentujúc ako „nové“, v skutočnosti už dávno známe udalosti. Základ je tvorený skutočnými udalosťami, ale ich počet je systematicky deformovaný.

Ako je obvyklé pri morálnej panike, fakty nie sú úplne vymyslené. Ešte pred vydaním encykliky existovali v Nemecku určité prípady zneužívania detí. Rovnako Mariaux pokladá za vinného rehoľníka v škole v Bad Reichenhall, laického profesora, záhradníka a školníka, ktorí boli odsúdení v roku 1936, pričom konštatuje, že sankcia uložená bavorským ministerstvom školstva a mládeže – odňatie povolenia na prevádzkovanie škôl štyrom mníšskym rádom – bola úplne neprimeraná a nadväzuje na snahu režimu zlikvidovať katolícke školy. Dokonca aj v prípade niektorých františkánov z Waldbrietbachu, v spolkovej krajine Porýnie, Mariaux necháva otvorenú hypotézu o vine obvinených, hoci historici neskôr nevylučujú nacistické zveličovanie.

Tieto prípady – ale tých skutočných bolo len veľmi málo – viedli k vytrvalým reakciám biskupov. 2. júna 1936 munsterský biskup, blahoslavený Clemens August von Galen (1878-1946) – duša katolíckeho odporu proti nacizmu, blahorečený v roku 2005 Benediktom XVI. – dal čítať počas nedeľných bohoslužieb vyhlásenie, v ktorom sa vyjadruje „bolesť a smútok“ nad „odporným zločinom“, ktorý „pokrýva hanbou našu svätú Cirkev“. 20. augusta 1936, po udalostiach vo Waldbreitbachu, nemecký episkopát uverejnil spoločný pastiersky list, v ktorom „dôrazne odsudzuje“ páchateľov a zdôrazňuje nutnosť spolupráce so štátnymi súdmi.
Na konci roku 1936 nemeckí biskupi prijímajú prísne opatrenia – aj keď len vo veľmi málo prípadoch, niektoré z nich boli aj pochybné – ktoré, zdá sa, že vyriešili reálne problémy. Biskupi – síce nie veľmi hlasito – tiež poznamenali, že medzi učiteľmi štátnych škôl a v mládežníckej organizácii Hitlerjugend, prípady odsúdených za sexuálne zneužívanie detí, sú oveľa častejšie ako u katolíckeho duchovenstva.

Bola to encyklika Pia XI. proti nacizmu, ktorá bola determinujúca pre veľkú kampaň z roku 1937. Mariaux to dokazuje publikovaním veľmi podrobných pokynov zaslaných Goebbelsom Gestapu, politickej polícii Tretej ríše, niekoľko dní po zverejnení Mit brennender Sorge, a najmä novinárom, ktorí boli vyzvaní, aby „objavili“ prípady z roku 1936 a dokonca aj epizódy staršieho dáta a aby ich neustále ponúkali verejnosti.
Goebbels nariadil Gestapu hľadať svedkov, ktorí by obviňovali kňazov a ktorým sa vyhrážali okamžitým zatknutím ak nebudú spolupracovať, aj keby to boli len deti. Príslovečná veta „v Berlíne je sudca“, ktorá v nemeckej tradícii poukazuje na dôveru v nezávislosť súdnictva od tých, čo sú aktuálne pri moci, však platí – v určitých medziach – a to aj v Tretej ríši. Z 325 kňazov a rehoľníkov, ktorí boli zatknutí po tom, ako vyšla encyklika, iba 21 bolo odsúdených. Je takmer isté, že i medzi nimi boli nespravodlivo obvinení. Takmer všetci skončili vo vyhladzovacích táboroch, kde mnohí z nich umreli.

Pokus o diskreditáciu katolíckej Cirkvi na medzinárodnej úrovni, prostredníctvom obvinení z nemorálnosti a pedofílie kňazov, však zlyhal. Vďaka odvahe Canarisa a jeho priateľov a vytrvalosti jezuitského detektíva Mariauxa pravde vyšla najavo ešte počas vojny. Vierolomnosť Goebbelsovej kampane vyvolala viac rozhorčenia, ako akékoľvek zavinenia predstaviteľov Cirkvi.

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024