Narodenie nášho Pána Ježiša Krista - Christianitas

Narodenie nášho Pána Ježiša Krista

Raymond Leo kardinál Burke
24. decembra 2019
  Cirkev

V tajomstve Narodenia nášho Pána Ježiša Krista osobitne rozjímame o sviatosti kňazstva, prostredníctvom ktorého náš Pán – narodený z Panny Márie v Betleheme, aby trpel a zomrel na kríži za spásu sveta –, všade po celé veky vedie a stará sa o stádo svojho večného Otca.

Sviatok Narodenia Pána je taký veľký, že liturgia má pre tento deň tri sväté omše – každý s vlastnými textami: o polnoci, za úsvitu a počas dňa. Počas tretej svätej omše kontemplujeme tajomstvo narodenia nášho Pána z hľadiska Jeho večného plodenia ako jediného Syna Boha Otca. Naše Diaťatko-Spasiteľ je vo večnosti Synom Boha Otca a tiež Synom Márie skrze Ducha Svätého. Krásne o tom píše v prvom diele svojho Liturgického roku Dom Prosper Gueranger: Tajomstvo, ktoré Cirkev uctieva v tejto tretej omši, je večné plodenie Syna Božieho z Otca.

O polnoci sa slávi Bohočlovek, ktorý sa narodil z lona Panny v maštali; na úsvite Božské Dieťa, ktoré sa narodilo v srdciach pastierov; a to, čo zostáva, je narodenie, ktoré je omnoho veľkolepejšie ako ostatné dve: narodenie, ktorého svetlo oslňuje oči anjelov a ktoré je samo osebe večným svedectvom o vznešenej plodnosti nášho Boha. Syn Márie je tiež Božím Synom; našou povinnosťou dnes je ohlasovať slávu týchto mimoriadnych Vianoc. Adorujúc Krista-Dieťatko vskutku velebíme Syna Božieho a sme plní úžasu, že On sa zo svojej nesmiernej a neprestajnej lásky k nám narodil, aby nás vykúpil od našich hriechov a získal nám dedičstvo Božích detí.

V zhode s Kristom

Naša radosť z narodenia Pána nachádza svoj najhlbší zdroj v Jeho Božom Synovstve, vo vznešenej plodnosti nášho Boha, vyjadrenej v pastoračnej láske Syna Božieho – Syna Márie, ktorého láska k ľuďom je bezhraničná a nekonečná. Kňazským svätením – vďaka mimoriadnej milosti -, sa kňaz pripodobňuje Kristovi, aby uplatňoval svoju pastoračnú lásku: spravovaním sviatostí, vyučovaním viery a uplatňovaním disciplíny Cirkvi. Pozorne počúvajme prológ evanjelia svätého Jána čítaný na vianočnej omši počas dňa – hymnus inšpirovaný tajomstvom vykupiteľského Vtelenia. Inšpirovaný text nás povzbudzuje, aby sme poznali pravdu, že Boh Otec poslal svojho Jednorodeného Syna na svet, a preto musíme predovšetkým uznať jeho božské synovstvo.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. (Jn 1: 1-5). Svetlom, ktoré osvetľuje náš každodenný život, je v skutočnosti božský život Božieho Syna skrze prítomnosť Ducha Svätého v Cirkvi a v našich dušiach ako živých údov Cirkvi. Svätý Ján Pavol II., keď uvažoval o invokácii k Božskému Srdcu ako schránke spravodlivosti a ľúbosti, poznamenal, že modlitba „Anjel Pána“ nám zakaždým pripomína tento osobitný okamih, keď v srdci Panny Nazaretskej začalo biť srdce Slova, čiže Božieho Syna. V Jej lone sa stal človekom pôsobením Ducha Svätého. V lone Márie bol počatý Človek a bolo počaté Srdce.

Nikdy nestrácajme nádej

Syn Boží – vtelené Slovo -, sedí v sláve po pravici Otca. Ako sľúbil, nikdy neprestane vylievať sedem darov Ducha Svätého do našich sŕdc a v posledný deň príde súdiť živých a mŕtvych. Preto, bez ohľadu na to, aké utrpenie môžu nové časy priniesť do nášho života, nikdy nestrácajme vieru. Vskutku, v dôsledku hriechu v našich životoch, v Cirkvi a vo svete, nesieme bremeno útrap, ale predovšetkým s tou najväčšou radosťou a pokojom uctievame tajomstvo viery slávené na Vianoce. Ponorení do veľkého tajomstva Narodenia nášho Pána máme úžasnú možnosť radovať sa z Eucharistickej obety, vďaka ktorej sú naše srdcia očistené a sýtené Telom a Krvou, Dušou a Božstvom nášho Pána.

Kristus, ktorý sedí v sláve po pravici Otca, zostupuje na oltáre našich kaplniek a kostolov, aby sviatostne sprítomňoval svoju obeť na Kalvárii. Hlavným dôvodom kňazského povolania je obeta svätej omše. Účasťou na svätej omši počas Vianoc ďakujeme Bohu za veľké tajomstvo viery, najmä za sviatosti Najsvätejšej eucharistie a svätého kňazstva.

Modlime sa k nášmu Dieťatku-Spasiteľovi – k Eucharistickému Pánovi a Veľkňazovi slovami Doma Prospera Guerangera: Stal si sa Telom, čiže večným Slovom, aby sme sa my zbožštili. Podopieraj našu slabú prirodzenosť, ktorá sa necíti hodná takého veľkého osudu. Splodený si z Boha Otca, narodil si sa z Márie a rodíš sa v našich srdciach; trikrát Ti chvála, Pane, za toto trojité narodenie, Synu Boží, taký milosrdný v Tvojom Božstve, taký božský v Tvojom znížení sa k nám!

Kardinál Raymond Leo Burke – bývalý prefekt Apoštolskej signatúry, patrón Suverénneho rádu Maltézskych rytierov.

© Copyright by „Radici Cristiane”

Najnovšie články

Prečo boli templári zničení? Prvé obete Revolúcie

Melchitská gréckokatolícka cirkev – byzantské slnko nad Tiberom

Asistovaná reprodukcia – Víťazstvo smrti nad životom (?)

Vyvoláva Cirkev pocit viny a zbavuje nás odchod z Cirkvi výčitiek svedomia? Na tieto i ďalšie otázky odpovedal P. Józef Augustyn SJ