Najznámejší slovenskí komunisti – galéria hanby

Mário Vadás
17. marca 2020
  Téma mesiaca  

Gustáv Husák – ideológ

Najznámejším aj najvýznamnejším slovenským komunistom bol nepochybne Gustáv Husák, rodený Bratislavčan. Hovorilo sa, že kým členovia strany, masy na námestiach ako aj vysokí stranícki funkcionári boli komunistami len na oko, Gustáv Husák bol celou bytosťou jediný skutočný komunista široko – ďaleko. Ešte v mladom veku, ako 16-ročný gymnazista, sa stal členom Komunistického zväzu mládeže. Vyštudoval Právnickú fakultu, ako prvák vstúpil do Komunistickej strany. Počas vojnových rokov navrhoval začlenenie Slovenska do Sovietskeho zväzu, čo sa mu, našťastie, nepodarilo, avšak po skončení vojny sa úspešne angažoval ako vysoký funkcionár strany. Revolúcia však požiera svoje vlastné deti, obeťou jej besnenia sa stal aj Husák – v roku 1950 bol s Clementisom, Novomeským a ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“.  

Následne bol v roku 1954 odsúdený na doživotie, čo prerušila až amnestia z roku 1960. Istý čas bol v jednej cele so svojím ideologickým protivníkom Alexandrom Machom. V čase odmäku – 1968 – sa znovu vrátil do politiky ako člen reformného krídla, pričom jeho názory mali radikálnejšie vyznenie ako politika samotného Dubčeka. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy však dostal v Moskve „školenie“ a obrátil sa o 180 stupňov. Dostal sa na čelo KSČ – do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. V roku 1975 sa stal aj prezidentom. Povráva sa, že tesne pred smrťou oľutoval svoje hriechy a dostal posledné pomazanie od arcibiskupa Sokola. 

Zdroj: wikipedia.com

Alexander Dubček – reformátor

Symbol Pražskej jari, politik, ktorého meno má na Slovensku jednoznačne pozitívny cveng. Zaslúžene? Zúčastnil sa na SNP, v ktorom bol dvakrát ranený. Po vojne kolektivizoval v Trenčíne, podľa pamätníkov so zbraňou v ruke. V temných 50-tych rokoch si odskočil do Moskvy študovať politické vedy a v roku 1958 bol už členom ÚV KSČ. Jeho obdivovatelia akosi zabúdajú tieto skutočnosti uvádzať. Priateľský, človečinu vyžarujúci Dubček sa nakoniec vyšplhal až na samý vrchol – stal sa prvým tajomníkom ÚV KSČ. Udalosti roku 1968, okupácia, podpísanie „obuškového zákona“, „školenie“ v Sovietskom zväze sa nakoniec podpísali pod jeho ústup do úzadia. Následne bol v roku 1970 vylúčený z KSČ. Po prevrate sa snažil dostať na prezidentskú stoličku, avšak jeho ašpirácie zhatil už vopred dohodnutý Václav Havel. Zlé jazyky tvrdia, že keď sa Dubček o tom dozvedel, horko sa rozplakal. V roku 1992 zomiera po autonehode.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Ladislav Novomeský – básnik

Najväčší slovenský komunistický básnik, Ladislav Novomeský, sa narodil v Budapešti, kde strávil aj svoje detstvo. Členom komunistickej strany sa stal už vo veľmi mladom veku, mal len 20 rokov. Jeho národné cítenie, ktoré sa snažil vniesť do strany, sa však nestretlo s pozitívnym ohlasom. Bol typickým predstaviteľom tzv. „salónneho komunistu“, patril k ľuďom okolo časopisu DAV, a pracoval ako novinár v Rudom práve. Počas vojny patril k hlavným organizátorom SNP. V procese s „buržoáznymi nacionalistami“ sa však podobne ako Husák stáva obeťou revolúcie, ktorú sám pomáhal rozpútať. Všetky krivé obvinenia doznal ako pravdivé, čím si vyslúžil povesť zbabelého človeka. Dostal 10 rokov, no v roku 1955 bol už na slobode. Nakoniec bol úplne rehabilitovaný a v roku 1968 sa stáva predsedom Matice slovenskej a vysokým členom ÚV KSS. Onedlho umiera.

Zdroj: wikipedia.com

Vladimír Clementis – diplomat

S komunizmom si začal tykať už počas štúdií na vysokej škole. Motal sa okolo časopisu DAV, pričom bol braný ako prirodzená autorita hnutia davistov. Pred vojnou si z advokátskeho zamestnania odskočil zahlasovať ako poslanec KSČ. Vojnové roky ukončili jeho poslaneckú činnosť a dočasne aj jeho členstvo v komunistickej strane, keďže kritizoval sovietsko-nemecký pakt. Počas vojny sa angažoval ako odbojár vo Francúzsku. Po vojne to dotiahol až na ministra zahraničia, v roku 1948 až 1950 úradoval na vtedy kľúčovom ministerstve pre vzťahy so Sovietskym zväzom aj povojnovým svetom. V tzv. Slánskeho procese bol odsúdený na trest smrti a bol popravený v roku 1952.

Zdroj: wikipedia.com