Najsvätejšie Srdce Ježišovo je istotou pre každého katolíka

Branislav Krasnovský a Vladimír Kružík
19. júna 2020
  Cirkev

Sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho je sviatok s obrovským významom pre každého katolíka. Predmetom sviatku je samotné hmotné ľudské srdce Ježiša Krista, ktoré je znakom a miestom nesmiernej Kristovej lásky k ľudstvu. Touto láskou Kristus objal každého človeka a my by sme mali na Božiu lásku odpovedať takisto našou láskou a poklonou.

V spoločenstve s celou Cirkvou slávime sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ako slávnosť, ktorou spoznávame preukázanú lásku Trojjediného Boha voči ľuďom v spásnom konaní Ježiša Krista. V roku 2020 spadá sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho na 19.6.2020.

Sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho sa začal šíriť už v prvotnej cirkvi. Mnohí cirkevní otcovia vnímajú ako iniciátora úcty Ježišovmu najsvätejšiemu Srdcu apoštola sv. Jána, kvôli jeho slovám /1Jn 4,7-11/: 7 Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. 8 Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. 9 A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. 10 Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. 11 Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.

Sv. Augustín tvrdí, že pôvod úcty k Božskému srdcu Ježišovmu vidieť už pri ukrižovaní na Kalvárii. Keď rímsky stotník Longinus prebodol Ježišovi bok a srdce, vyliala sa z Kristovho srdca krv a voda /Jn 19, 33-34/: 33 No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, 34 ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.

Svätý Augustín a aj iní cirkevní otcovia vysvetľujú, že ramená kríža a Ježišove roztiahnuté ruky sú znamením, že Boh rozprestiera svoje ruky nad svetom. Cirkev vždy vnímala prebodnuté Ježišovo srdce ako znamenie toho najosobnejšieho daru, čo Boh ponúka ľudstvu. Láska Kristovho srdca objíma všetkých, Kristovo srdce je znamením lásky.

Apoštol Ján vo svojom Evanjeliu hovorí /Jn 7, 37-38/: 37 „V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: “Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. 38 Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.”  Voda symbolizuje Ducha, ktorý prichádza po oslávení Ježiša.

Krv a voda, ktoré vytryskli z Kristovho tela sú znamením Kristovej smrti a dôkazom skutočnosti, že Ježiš už prešiel z tohto sveta ku svojmu Otcovi, v ktorom je oslávený. Okrem toho sv. Ján naznačuje dva spôsoby, ktorými prichádza Kristus k ľuďom – skrze vodu /krst/ a skrze krv /Eucharistia/. V rovnakom duchu vnímali krv a vodu z Kristovho srdca a boku aj prví Cirkevní otcovia.

Výrazný rozvoj úcty k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu nastal v 12.storočí, kedy sa začali teológovia podrobne zaoberať tajomstvom Božieho vtelenia. Nadšeným šíriteľom sviatku Najsvätejšieho srdca Ježišovho bol sv. Bernard z Clairvaux, či mystička Matilda z Hackelbornu. Obaja pobádali veriacich, aby sa ponorili do Kristovej lásky, ktorú predstavuje Najsvätejšie srdce Ježišovo a zjednotili sa s Kristom. Sv. Gertrúda Veľká vo svojich spisoch radí dušiam túžiacim po jednote s Kristom, „aby sa ukryli v štrbine jeho najnežnejšieho Srdca”.

V podobnom duchu vystupovali v 13.storočí františkáni. Anton Paduánsky spojil  mystickú náuku sv. Augustína o duši, ktorá by mala spočívať v bezpečí Kristovho srdca s pokáním, základnou témou františkánskej homiletiky. Ďalší svätý františkán sv. Bonaventúra odporúčal nábožným dušiam rozjímanie nad Kristovým utrpením a kontempláciu venovanú jeho piatim ranám, aby duše roznietili v sebe úprimnú lásku a vďačnosť za dobrodenia, ktoré sme Kristovou bolestnou smrťou na Kríži získali. Vďaka františkánom sa úcta k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu stala súčasťou ľudovej spirituality, takže aj bežní ľudia mohli úprimným pokáním a bohabojným životom nasledovať Krista a priblížiť sa k nemu aj v praktickom živote.

Úcta k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu sa na konci stredoveku už posunula z roviny spirituality na úroveň liturgického kultu. Vďaka kníhtlači sa osobitá úcta k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu začala ešte rýchlejšie šíriť. František Saleský spoločne s Františkou Chantal založil rehoľné spoločenstvo Navštívenia Panny Márie, sestry tohto spoločenstva uctievali Najsvätejšie srdce Ježišovo, spoločne s Nepoškvrneným srdcom Panny Márie. Sv. Jan Eudes šíril úctu k Božskému srdcu a v roku 1652 postavil v Európe prvý kostol zasvätený Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu.

Francúzska mystička sv. Margita Mária Alaoque, ktorá v mladom veku vstúpila do kláštora kongregácie navštívenia Panny Márie v Paray le Monyal, dostávala mimoriadne milosti a zjavenia. Sv. Margita Mária Alaoque ohlasovala absolútnu a bezhraničnú dôveru k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu, bezpodmienečné podriadenie sa Kristovej vôli, nabádala k bezvýhradnému nasledovaniu Krista a takisto volala po čo najväčšej láske k ľuďom. Odvolávala sa pritom na štyri zjavenia, ktoré mala.

V prvom zjavení jej Ježiš Kristus zveril zvláštne poslanie hovoriť o jeho horiacej láske k ľuďom pred celým svetom. Pri druhom zjavení videla Najsvätejšie srdce Ježišovo na tróne z plameňov, obtočené tŕňovou korunou, ktoré malo na svojom vrchu vztýčený kríž. V treťom zjavení videla Krista ovenčeného Božou slávou s piatimi ranami, ktoré svietili ako slnká. Kristova hruď bola ako ohnivé more.  V poslednom zjavení jej Kristus hovoril o nevďačnosti ľudí k jeho láske a vyslovil želanie, aby sa inicioval sviatok úcty k jeho Najsvätejšiemu srdcu.

Vďaka pátrovi Columbiérovi, spovedníkovi sv. Márie Margity Alaoque, sa práce nad splnením Ježišovho želania ujal jezuitský rád. Jezuiti začali šíriť úctu k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a všade po svete jezuiti zakladali bratstvá Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Pápež Lev XIII. schválil litánie k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu ako verejnú pobožnosť, pápež Piux X. v roku 1856 rozšíril sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho na celú Cirkev a tomuto tajomstvu nechal zasvätiť celý jún. Takisto nariadil, aby v deň sviatku Najsvätejšieho srdca Ježišovho bola v kostoloch vystavená Najsvätejšia eucharistia. Podobný obrad potom prikázal sláviť jeho nástupca Pius XI. na Slávnosť Krista Kráľa.

zdroj: wikimedia commons

Obraz Najsvätejšieho srdca Ježišovho je vždy spájaný s vyobrazeniami Kristovho umučenia. Pripomína ľuďom dôležitosť duchovného katolíckeho života a modlitby, ktoré pretrvajú do večnosti – na rozdiel od pominuteľnej reality tohto sveta. Kristus, ktorého kontemplujeme v Najsvätejšom srdci Ježišovom nemá byť srdcom kamenným, ale srdcom plným lásky, ochotným sa aj obetovať za druhých.

Božiu lásku, jej najvnútornejšiu podstatu môžeme aspoň približne pochopiť v analógii s ľudskou láskou. Ide o analógiu, pri ktorej je nepodobnosť oveľa väčšia ako každá podobnosť.

Najväčším tajomstvom lásky je, že až spojením nachádzame naplno seba a dochádza k vlastnému naplneniu. Pravá láska neprekračuje všetky hranice; rešpektuje odlišnosť druhého, chráni jeho dôstojnosť. V jednote s druhým človekom mu vytvára a poskytuje priestor, v ktorom môže byť sám sebou. Paradoxom lásky je, že je jednotou, ktorá v sebe zahŕňa odlišnosť a rozdielnosť.

Pri zjaveniach sv. Margite Márii Alacoque prisľúbil Ježiš tým, ktorí si budú uctievať jeho Božské Srdce týchto dvanásť milostí:

1. Dám im všetky milosti potrebné pre ich životný stav.

2. Udelím pokoj ich rodinám.

3. Poteším ich vo všetkých protivenstvách.

4. V živote a hlavne v hodine smrti im budem istou ochranou.

5. Každú ich činnosť hojne požehnám.

6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci prameň a nekonečné more milosrdenstva.

7. Vlažné duše sa stanú horlivými.

8. Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.

9. Požehnám domy, v ktorých si zavesia obraz môjho Srdca.

10. Kňazom dám milosť, aby obrátili aj tie najtvrdšie ľudské srdcia.

11. Ak niekto bude šíriť túto úctu k môjmu Srdcu, jeho meno bude v tomto mojom Srdci naveky zapísané a nikdy z neho nebude zotreté.

12. Každý, kto deväť mesiacov po sebe príjme na prvý piatok sv. prijímanie, dostane milosť konečného pokánia, takže neumrie v mojej nemilosti, ani bez prijatia potrebných sviatostí. Lebo moje Božské Srdce sa mu stane istým útočiskom v poslednej chvíli.

Nadácia Slovakia Christiana vydala knihu „Najsvätejšie Srdce Ježišovo, najistejšia cesta spásy pre 21. storočie,“ ktorá na 100 stranách čitateľa podrobne zoznamuje s úctou k Božskému Srdcu a so zasľúbeniami, určenými Jeho ctiteľom. Knihu s obrazom Srdca Ježišovho je možné si objednať za odporúčaný milodar 4 € na adrese www.bozskesrdce.sk
 

Teológovia zdôrazňujú význam ľudského srdca, ktoré symbolizuje „jadro celej našej bytosti, z ktorého vychádzajú modlitby i morálne činy”. Srdce sa veľmi často spomína v Novom Zákone, kde aj Ježiš Kristus zdôrazňuje duchovný význam srdca pre vysvetlenie duchovných právd”.

8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. /Mt 5,8/

20 V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. 21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. /Mt 6, 20-21/

30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!” /Mk 12,30/

Katechizmus katolíckej Cirkvi takisto zdôrazňuje duchovný význam srdca v častiach o modlitbe i morálke, ako naznačujú nižšie uvedené paragrafy.

2562 Odkiaľ pochádza modlitba človeka? Nech je reč modlitby akákoľvek (gestá, slová), modlí sa celý človek. Keď však chce Písmo označiť miesto, odkiaľ vyviera modlitba, hovorí niekedy o duši alebo o duchu, ale najčastejšie o srdci (viac než tisíc ráz). Modlí sa srdce. Ak je vzdialené od Boha, vyjadrenie modlitby je márne.

2563 Srdce je príbytok, kde sa zdržiavam, kde bývam (podľa semitského alebo biblického spôsobu vyjadrenia: kam „zostupujem“). Je to náš skrytý stred, nedostupný nášmu rozumu ani iným. Jedine Boží Duch ho môže preskúmať a poznať. Je to miesto rozhodovania, a to v najväčšej hĺbke našich psychických sklonov. Je to miesto pravdy, kde si volíme život alebo smrť. Je to miesto stretnutia, lebo – stvorení na Boží obraz – žijeme vo vzťahu: je to miesto zmluvy.

2517 Srdce je sídlo morálnej osobnosti: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá“ /Mt 15,19/. Boj proti telesnej žiadostivosti zahŕňa v sebe očisťovanie srdca a praktizovanie miernosti.

2518 Šieste blahoslavenstvo hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ /Mt 5,8/ „Čistí srdcom“ sú tí, čo svoj rozum a svoju vôľu dávajú do súladu s požiadavkami Božej svätosti najmä v troch oblastiach: v láske, v čistote alebo sexuálnej poctivosti,v láske k pravde a v pravej viere. Medzi čistotou srdca, tela a viery je vnútorná spätosť:  Veriaci majú veriť články Vyznania viery, „aby veriac podriadili sa Bohu, podriadení počestne žili, počestne žijúc, očisťovali si srdce a s očisteným srdcom chápali, čo veria.“

2519 Tým, čo majú „čisté srdce“, e prisľúbené, že uvidia Boha z tváre do tváre a že mu budú podobní. Čistota srdca je predpokladom videnia Boha. Už teraz nás robí schopnými vidieť všetko z hľadiska Boha a prijímať druhého ako „blížneho“; dovoľuje nám vnímať ľudské telo, vlastné i telo blížneho, ako chrám Ducha Svätého, prejav Božej krásy.

Modlime sa k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu, aby sme si dokázali zachovať prostotu a nevinnosť a aby sme boli  ako deti, ktoré nepoznajú zlobu ničiacu život ľudí a ako deti sa dostali čo najbližšie ku Kristovi a našli svoje miesto v jeho náručí.