Najsvätejšia Trojica je jediný Boh. Nijaký kompromis s inými náboženstvami

Marcin Jendrzejczak
2. júla 2019
  Cirkev  

Nedeľa Najsvätejšej Trojice je časom slávenia nádhernej pravdy katolíckej viery. Vyhlasuje, že jediný Boh je Spoločenstvom milujúcich sa osôb. Aký veľký a nedostižný vzor pre nás, naše rodiny a spoločnosti! Judaizmus ani islam túto pravdu neprijímajú. Obťažnosť tejto dogmy však nijako neznižuje jej pravdivosť a vznešenosť!

Zdroj: commons.wikimedia.org

Kňaz Waldemar Chrostowski zdôraznil, že judaizmus prešiel hlbokou transformáciou oproti judaizmu biblických čias. Táto transformácia prebiehala v duchu opozície voči kresťanstvu. Po roku 70 bol jeruzalemský chrám zbúraný. V dôsledku sa prestali prinášať obety, čo bolo predtým úlohou kňazov z Léviho rodu.

Na ich miesto nastúpili učitelia Tóry –  rabíni.  Na druhej strane, približne 220 rokov po Kristovi vznikla Mišna, v ktorej – ako tvrdí otec Chrostowski – chýbajú akékoľvek odkazy na Sväté Písmo. Vtedy začali kresťania vyčítať Židom, že opúšťajú Bibliu. Až po tejto kritike sa ňou Židia opäť začali zaoberať a tak vznikli hagady či midraš. V nijakom prípade však nemožno z toho vyvodzovať, že moderný judaizmus je rovnaký ako ten, ktorý vyznávali starozákonní proroci. Ich dedičmi sme my, kresťania, nie súčasní rabíni.

Keďže judaizmus sa formoval v opozícii voči kresťanstvu, treba povedať, že odmietol Krista Pána, ktorý je zároveň človekom i Bohom – druhou osobou Najsvätejšej Trojice.

Keď moderný judaizmus odmietol uznať Ježiša, odmietol prijať úplnú pravdu o Bohu. Zotrvanie v tomto odmietnutí sťažuje dosiahnutie Boha Otca. Ako povedal Pán Ježiš:

„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ [Jn 14,6-7].

O Kristovom božstve svedčia aj nasledujúce slová: „Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, JA SOM.“ [J 8;58]

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.  A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ [Mt 28; 19-20].

„Pán môj a Boh môj,“ povedal svätý Tomáš, keď uveril vo vzkriesenie Pána Ježiša [Jn 20, 28].

Keď my, kresťania, sa rozprávame s vyznávačmi judaizmu, môžeme sa zamerať na názory, ktoré s nimi máme spoločné. Veď koniec koncov, môžu nám pomáhať v boji s rodovou či homosexuálnou ideológiou. Na dobrých vzťahoch v pozemských veciach nie je nič zlé. Avšak v mene dialógu s judaizmom neslobodno zamlčiavať pravdu o našom Pánovi Ježišovi Kristovi a a Jeho božstve.

Ako tvrdí otec Chrostowski, vyznávači judaizmu sa dialógu o teologických témach zväčša vyhýbajú. V dôsledku toho takýto dialóg ich nemôže priviesť k prijatiu úplnej pravdy. Je to škoda, pretože príklady Eugena Zolliho – rímskeho rabína, ktorý prijal katolícku vieru, alebo Edity Steinovej ukazujú, že Boh nezabúda na vyznávačov judaizmu a chce ich priviesť k plnosti pravdy. Keď sa nám do toho nechce, ba tomu bránime, vystavujeme židovské duše večnej smrti. A to je ten najhorší prejav antisemitizmu.

Foto: symbol ekumenizmus, zdroj: wikipedia.org

Islam a odmietnutie Najsvätejšej Trojice

Ak Židia neuctievajú Najsvätejšiu Trojicu, pre islam to platí ešte viac. Trojjedinosť Boha je pre moslimov je kameňom úrazu. Islam ohlasuje absolútny monoteizmus a pravdu Najsvätejšej Trojici považuje za zhubné „pridružovanie (ďalších bohov) k Alahovi“. To je v islame najvážnejšie previnenie, aké len môže byť.

Sorbonský profesor Rémi Brague na stránkach knihy “Boží zákon” píše, že na jeruzalemskej Skalnom dóme , ktorý je jedným z najposvätnejších moslimských miest, sa nachádzajú nápisy namierené proti Najsvätejšej Trojici. Korán hrozí kresťanom večným zatratením za to, že spochybňujú absolútnu jedinečnosť Alaha. „Ten, kto by k Alahovi pridružil, pre toho Alah zakázal raj a jeho útočišťom bude oheň” čítame vo svätej knihe islamu (Súra 5:72).

„Povedali: Ten, v moci ktorého je milosť (= Alah), si učinil syna!  Veru ste prišli s niečím hrôzostrašným! Takmer sa z toho roztrhnú nebesá, zem sa popraská a hory sa zrútia a rozpadnú. Z toho, že Tomu, v moci ktorého je milosť, pripísali syna”. [Korán Súra 19:88-91].

Rozdiel medzi islamom a kresťanstvom nespočíva iba v Božej ontológii, ale aj v Jeho vízii. Islam je vo svojej podstate protestom proti Kristovi, protestom proti obrazu Boha, ktorý prinieslo evanjelium. Boh, ktorého ohlasuje kresťanstvo, a Boh, ktorého ohlasuje islam, sú dve úplne odlišné osoby.

Na toto upozornil aj svätý Ján Pavol II. „Celé toto bohatstvo Božieho sebazjavenia, ktoré tvorí dedičstvo Nového zákona,” – napísal na stránkach “Prekročiť prah nádeje”, “bolo v islame odsunuté nabok.  Boh v Koráne dostáva tie najkrajšie mená, aké ľudská reč pozná, ale v podstate je to Boh mimo sveta, Boh, ktorý je iba Majestátom, nikdy Emanuelom, Bohom s nami. Islam nie je náboženstvom vykúpenia“.

Hoci islam uznáva existenciu Ježiša, považuje ho za obyčajného proroka, ktorého jediné proroctvo malo spočívať v tom, že ohlasoval príchod Mohameda, ktorý má prísť po ňom. V tomto zmysle falšuje Jeho osobu. Podobne sú falšované aj iné biblické postavy v Koráne.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Pravda ťažká, ale krásna

Dogma o Najsvätejšej Trojice je nesmierne ťažká pravda viery. Keby Cirkev uprednostňovala popularitu pred pravdou, už dávno by ju opustila. Zmizli by ťažkosti spojené s pokusmi o hoci len čiastočné objasnenie tejto dogmy. Touto cestou šiel islam, čo masy bez problému prijali.

Svätá Cirkev však hlása zjavenú pravdu. Táto pravda nie je v rozpore s logikou (ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať), ale nie je nemožné ju (úplne) pochopiť. Do istej miery ju objasňuje vyznanie viery svätého Atanáza. Uveďme z nej časť:

„Katolícka viera je toto: Uctievame si jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote bez zmiešania osôb a bez oddeľovania podstaty (substantia).

Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého.

Avšak Otec a Syn a Duch Svätý majú iba jedno božstvo, rovnakú slávu, súvečnú vznešenosť.

Nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý.

Nesmierny Otec, nesmierny Syn, nesmierny Duch Svätý.

Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý.

A predsa nie sú to traja Veční, ale jeden Večný,

ako ani traja Nestvorení ani traja Nesmierni, ale jeden Nestvorený, jeden Nesmierny.

Takisto všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý,

a predsa to nie sú traja Všemohúci, ale jeden Všemohúci.

Tak je Otec Boh, Syn Boh, Duch Svätý Boh,

a predsa nie sú to traja Bohovia, ale len jeden Boh.“