Najhanebnejší súdny proces v Európe

Paweł Lisicki
2. februára 2022   Spoločnosť

Už niekoľko dní, presnejšie od 24. januára 2022, keď sa vo Fínsku začal súdny proces s Päivi Räsänenovou, systematicky sledujem hlavné portály a správy v hlavných médiách, áno, v tých istých, ktoré o sebe vyhlasujú, že bránia slobodu prejavu a sú za otvorenú diskusiu. Nič a nič a ešte raz nič. Hrobové ticho. A predsa by v tomto prípade mal celý svet hromžiť a kričať. Pani Räsänenová je bývalá ministerka vnútra (viac ako päť rokov) a v súčasnosti poslankyňa fínskeho parlamentu (od roku 1995!). Je teda verejne známa osoba a jej obvinenie by malo spôsobiť šok. O to viac, ak je známe, aké obvinenia boli proti nej vznesené.

Fínsky generálny prokurátor rozhodol, že spáchala zločin, ktorý je vo fínskom trestnom zákonníku kvalifikovaný ako vojnový zločin a zločin proti ľudskosti. Znie to vážne, však? Bývalú ministerku vnútra, ktorá sa dopustila zločinov proti ľudskosti a ktorú z týchto zločinov predsa neobvinia len tak nejakí blázni a trollovia – viete, každý môže byť obvinený z čohokoľvek –, ale keď sa toho chytil generálny prokurátor, a prípad rieši súd – nuž to by mala byť pre novinárov lahôdka!

Miesto toho – hlboké mlčanie! V čom spočíval „zločin proti ľudskosti“ pani Räsänenovej? V tom, že trikrát citovala úryvky z Biblie (v rozhovore pre noviny, na Twitteri a v letáku). Nie však len tak hocijaké pasáže, ale konkrétne tie, ktoré sú pre liberálne publikum neznesiteľné (čo zrejme vysvetľuje zdržanlivosť médií): konkrétne, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a že homosexualita je hriech proti prírode. Okrem toho bývalá ministerka kritizovala svoju luteránsku komunitu za finančné dotovanie LGBT loby. Aby toho nebolo málo, na lavicu obžalovaných sa dostal aj vedúci luteránskej komunity vo Fínsku Juhan Pohjola, ktorého obvinili zo šírenia nenávisti, pretože bol vydavateľom brožúry Stvoril ich ako muža a ženu a ktorej text napísala Päivi Räsänenová.

Nejde vám to do hlavy? Ale áno, toto je presne tá dúhová morálka, ktorá sa čoraz viac šíri v západnej Európe a ktorú sa rôzni miestni LGBT ideológovia snažia importovať aj k nám. Citovanie Biblie ako zločin proti ľudskosti? O tom je teraz ich osvietenstvo. Pre apoštola Pavla bolo rozšírenie homosexuality v pohanskom svete najvýznamnejším znakom pádu, útoku na Bohom darovaný život:

„Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.

Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“ (Rim 1,24–27)

Dnes za opakovanie týchto slov môže byť človek postavený pred súd a čeliť prenasledovaniu. V tomto ohľade sa moderný liberálny štát čoraz viac podobá antickému impériu, pokiaľ ide o jeho postoj ku kresťanom. Kým v prvých storočiach po Kristovi si kresťania mohli zabezpečiť pokoj duše tým, že vzdali hold cisárovi ako bohu, v 21. storočí sa musia zrieknuť svätého Pavla a homosexualitu považovať za morálne správnu orientáciu. „Iba“ toľko. A budú mať pokoj.

To, že tieto požiadavky kladie čoraz viac západných politikov, ma neprekvapuje. Pod tlakom rodových ideológov už dávno zaviedli nové zákony, ktoré kritiku homosexuality (transvestizmu a iných zvláštností) stotožňujú s nenávisťou. Na jednej strane sa tvária ako obhajcovia ľudskej dôstojnosti, na strane druhej sa snažia umlčať tých, ktorí majú iný názor. Prečo však mlčia ekumenisti všetkých druhov? Kde sú zástancovia dialógu a blízkosti – teraz, keď ich hlas mohol by mať význam a keď by mohli ukázať, že to, čo kresťanov spája, je biblické chápanie života a morálky? Všade iba ohlušujúce ticho. Všetci organizátori dní jednoty, dialógov, dohôd, dokumentov atď. mlčia. Namiesto toho, aby sa zastali dvoch luteránov prenasledovaných pre vieru, rozhodli sa schovať hlavu do piesku.

Ak bude pani Räsänenová odsúdená, hrozia jej až dva roky väzenia. Posledné pojednávanie súdu sa uskutoční 14. februára. Ona sama sa nemieni vzdať. Neviem, aký bude rozsudok, ale už teraz môžem s istotou povedať, že tento proces je najhanebnejší príklad úspešného napredovania tyranie v Európe.

PDF (formát pre tlač)