Nadčasový príklad svätej Márie Magdalény

Mária Madiseová
22. júla 2022   Cirkev

Svätá Mária Magdaléna je vzorom kajúcnikov pre všetky časy, a to nielen pre závažnosť a množstvo hriechov, ktoré si vyžadovali jej pokánie, ale taktiež pre hĺbku lásky, z ktorej sa zrodilo. Je ústrednou postavou veľkonočných sviatkov a svojím svedectvom je taká poučná, že hoci sa o nej napísalo veľa, zdá sa, že to ešte zďaleka nie je všetko.

V predvečer Jeho trpkého umučenia, keď Mária Magdaléna prišla so vzácnymi masťami, náš Pán v odpovedi na sťažnosti apoštola, ktorý sa ho chystal zradiť, predpovedal, že „táto žena“ bude v príbehu umučenia spomínaná pre svoju dobrotu: „Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila“ (Mt 26,13). Zatiaľ čo meno Pontia Piláta, ktorý si umyl ruky v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za zločin, ktorý sa chystal odobriť, je navždy zapísané vo Vyznaní viery ako trvalá spomienka na jeho úbohosť, svätá Mária Magdaléna je vďaka skutkom láskavosti voči svojmu Vykupiteľovi navždy vyzdvihnutá v zázname najväčšej udalosti v dejinách ľudstva.

Týmto príbehom, ktorý je ústredným v živote každého veriaceho kresťana všetkých čias, nás naďalej vyzýva k obráteniu. Jej pokánie a jej láska boli verejné, ale neboli adresované verejnosti; boli pre nášho Pána, ktorý učil verejnosť. Dnes ju mnohí nasledujú v jej hriechoch, niektorí v jej kajúcnosti. Ale oveľa menej nasledovníkov má v absolútnej láske ku Kristovi.

A predsa to bola práve táto láska, ktorá jej získala odpustenie: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje“ (Lk 7,47). Mohli by sme povedať, že jej obrátenie malo dve časti – najprv obrátenie od hriechu ku kajúcnosti a potom od kajúcnosti k bezpodmienečnej láske ku Kristovi. Bez neochvejnej a nesebeckej Kristovej lásky je aj naša kajúcnosť nedokonalá.

Zamyslime sa nad silou jej lásky vo veľkonočné ráno. Nezastrašili ju rímski vojaci – vojaci, ktorí v tmavých hodinách skorého rána boli slepí voči posvätnej skutočnosti, že strážia Božie Telo. Nezľakla sa ani váhy kameňa, ktorý bolo treba nejakým spôsobom odvaliť. Nevyviedli ju z miery ani anjeli, ktorí jej oznámili, že jej milovaný už nie je v hrobe. Táto láska bola taká cieľavedomá, že anjeli nedokázali ani v najmenšom rozptýliť jej pozornosť; jej pozornosť si zaslúžili len do tej miery, do akej jej mohli pomôcť nájsť Ho.

Jej oddanosť bola odmenená. Bola prvým zaznamenaným svedkom v evanjeliách, ktorý videl nášho vzkrieseného Pána.

Svätý Gregor Veľký opísal vnútorný postoj Márie Magdalény vo veľkonočné ráno ako veľkú túžbu. Apoštoli odišli, ona sama vytrvala. Napriek tomu ho nespoznala, keď sa jej zjavil. Myslela si, že je to záhradník, v skutočnosti bol novým Adamom, ktorý znovu otvoril brány rajskej záhrady. Zavolal ju po mene a v tomto volaní k novému životu spoznala svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa.

Môžeme si predstaviť, že by sa mu možno vrhla k nohám ako predtým, keby ju nebol zastavil. Možno by bola vyliala oleje, ktoré priniesla na dokončenie narýchlo vykonaného pohrebu, na Jeho prebodnuté ruky a nohy navrátené k životu. Ľahko si môžeme predstaviť Máriu Magdalénu, ako vo večnosti sa venuje pomazávaniu týchto slávnych rán, ktoré nám majú navždy pripomínať lásku, ktorou Boh miloval ľudstvo.

Jeho želaním však bolo, aby sa ho v tom čase nedotýkala, ale aby išla a oznámila apoštolom, že vstal z mŕtvych (pozri Jn 20,17).

Je to vlastne návod, ako pristupovať k Najsvätejšej Eucharistii. Nedotýkaj sa ma! A predsa bez toho, aby sa Ho dotkla, Ježiš úplne splnil túžbu duše Márie Magdalény.

Ale to nie je jediný spôsob, ktorým nám ukazuje, ako sa stretnúť s Kristom v našej duši. Ešte na zemi náš Pán kedysi vyčítal svojmu hostiteľovi, ako by mohol vyčítať aj mnohým, ktorí ho dnes prijímajú. Za prítomnosti Márie Magdalény povedal: „Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela“ (Lk 7,44–46). Opäť je to pravé pokánie premenené na pravú lásku, ktorým Boha možno primerane prijať.

Keď uvažujeme nad udalosťami na Kalvárii, zdá sa až zarážajúce, ako sa Mária Magdaléna odvážila byť tak blízko kríža – miesta, ktoré sa vzhľadom na okolnosti zdalo byť vyhradené pre vojakov a najbližších rodinných príslušníkov. Takúto odvahu nemožno vysvetliť iba pokáním, ale jej láskou, príčinou a ovocím jej kajúcnosti.

Táto scéna má aj ďalší rozmer, ktorý sa odhaľuje v prítomnosti Panny Márie. Podľa videní, ktoré dostala bl. Anna Katarína Emmerichová, sa Mária Magdaléna po svojom definitívnom obrátení vyznávala nášmu Pánovi, plakala pri jeho nohách a znova a znova prosila: „Pane, existuje pre mňa ešte spása?“ Ježiš jej odpustil hriechy a aby ju zachránil pred ďalšou recidívou, prikázal jej, aby mala dôverné spoločenstvo s jeho svätou Matkou, ktorá bola čistá bez poškvrny, aby u nej hľadala radu a útechu. Potom o nej Ježiš povedal svätým ženám: „Bola veľkou hriešnicou, ale pre všetky budúce časy bude vzorom kajúcnikov.“[1]

Čistota Panny Márie je dokonalým liekom na nečistotu a človek oslobodený od nečistoty sa jej musí pevne držať. Toto je pokyn nášho Pána Márii Magdaléne, ktorá ho nasledovala až k úpätiu kríža, kde stála naša Najsvätejšia Matka.

Miera nemravnosti okolo nás a previnenia voči kresťanskej čistote, ktoré urážajú Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, sa dnes zdajú byť nespočetné ako zrnká piesku v mori. Svätá Mária Magdaléna nám ukázala cestu, ako ich môžeme ako jednotlivci i ako spoločnosť odčiniť: priľnúť k Panne Márii, ktorá jediná je nepoškvrnená, a prinášať obety na jej útechu.

Mali by sme prosiť Máriu Magdalénu, najmä v deň jej sviatku, aby aj do našich duší vniesla svoju veľkú lásku k nášmu Pánovi. My ho môžeme nasledovať vo svätej Eucharistii tak, ako ho Magdaléna nasledovala na zemi. Takto môžeme dnes zaujať jej miesto pod krížom. Bez toho, aby sme sa dotýkali jeho vzkrieseného Tela, adorovali ho a utešovali v blízkosti jeho Nepoškvrnenej Matky. A ak to budeme robiť, môžeme počuť sladké slová nášho Pána, ktoré túži počuť každý hriešnik: „Tvoja viera ťa uzdravila, choď v pokoji.“ (Mk 5,34)

[1] Bl. Anna Katarína Emmerichová, Mária Magdaléna: Podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej, TAN Books, 2005, s. 47.

Preklad z voiceofthefamily.com

PDF (formát pre tlač)