Náboženstvo „dobrého človeka“ - Christianitas

Náboženstvo „dobrého človeka“

Dariusz Kowalczyk
29. júna 2022
  Cirkev Spoločnosť


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Možno ste už počuli názor, že nezáleží na tom, či je niekto veriaci alebo neveriaci, pretože ide o to, aby bol dobrým človekom. Navyše, niektorí ľudia veľmi radi s posmechom poznamenávajú, že niekto do kostola nechodí, a je pritom dobrý človek, a niekto iný tam chodí pravidelne, a je viac ako veľmi nesympatický. A potom víťazoslávne činia závery, že na viere a náboženských praktikách veľmi nezáleží. Pretože veriaci nie sú nevyhnutne lepší ľudia ako neveriaci.

Zdroj: wikimedia commons

Tento druh myslenia by sa dal nazvať „náboženstvom dobrého človeka“. Nie je málo ľudí, ktorí sa hlásia ku Kristovi, ale v skutočnosti sú vyznávačmi „náboženstva dobrého človeka“. Samotného Ježiša vnímajú predovšetkým ako „najlepšieho z ľudí“, ktorý učil, ako byť dobrým človekom. Kresťania by preto mali nasledovať Ježišov príklad a budovať tak všeobecné bratstvo a mier vo svete. Tento postoj sa zdá byť veľmi „ekumenický“: nezáleží na tom, či veríš alebo čomu veríš, dôležité je byť dobrým človekom.

Samozrejme, že sa treba snažiť byť dobrý a ťažko možno tvrdiť, že by nás evanjelium k tomu nepovzbudzovalo. Podstata viery v Ježiša je však iná. Po prvé, Ježiš hovorí: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mk 2,17). Po druhé, čítame: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5). A po tretie, evanjelium nám rôznymi spôsobmi hovorí, že kto verí, bude spasený (pozri Mk 16,16). Ježiš teda neprišiel k dobrým ľuďom, ale k hriešnikom, ktorí potrebujú odpustenie, vykúpenie a posvätenie.

Nikto, ani ten najslušnejší človek, sa nemôže spasiť iba konaním dobrých skutkov!

To, čo nám otvára brány spásy, nie je viera v našu vlastnú dobrotu, ale viera v jediného Spasiteľa, Ježiša Krista. Preto Ježiš požaduje vieru: „Veríte v Boha, verte aj vo mňa!“ (Jn 14,1). Potom sľubuje apoštolom, že keď odíde, pripraví nám miesto v Otcovom dome (pozri Jn 14,3).

Páter Jan Frąckowiak vo svojej múdrej knihe s názvom Viera. Praktický sprievodca píše: „Viera nie je o tom byť dobrým človekom. Ak som dobrý človek, znamená to jednoducho, že… som dobrý človek. Toľko a nič viac. To však vôbec neznamená, že budem mať niečo spoločné s vierou. Veď Pán Ježiš nikdy nepovedal svojim učeníkom: „Buďte dobrými ľuďmi (…). Namiesto toho im povedal: „Kto verí (…), bude spasený“ (Mk 16,16).“ Všimnite si, že keď bohatý mladík nazval Ježiša „dobrým učiteľom“, ten mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh“ (Lk 18,19). Potom, pravda, Majster z Nazareta poukazuje na prikázania, ba čo viac, vyzýva mladíka, aby predal svoj majetok a nasledoval ho.

Keď však Ježiš vidí váhavosť respondenta, vysloví slávne slová: „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ A na otázku: „Kto potom môže byť spasený?“ odpovedá: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“ (Lukáš 18,25–27). Z toho v žiadnom prípade nevyplýva, že chudobní sa môžu spasiť sami. Všetci ľudia potrebujú Spasiteľa. Aj Panna Mária, ktorá bola uchránená od hriechu nie pre svoje budúce zásluhy, ale pre budúce zásluhy jediného Vykupiteľa, Ježiša.

Ak sa teda niekto posmieva, že tí, ktorí chodia do kostola, nie sú až takí dobrí a čestní, treba mu odpovedať, že do kostola nechodíme preto, že sme dobrí, ale preto, že sme slabí a hriešni a potrebujeme Božie milosrdenstvo. V Cirkvi chválime Boha, pretože je v každom prípade správne chváliť Toho, ktorý nás povolal k existencii a ktorý nás pozýva k večnému životu, teda k večnému spoločenstvu s Ním. Okrem toho sa v Cirkvi učíme dôverovať Bohu, že nakoniec zachráni náš život od všetkého zla, taktiež aj od smrti. Boh čaká na to, aby sme sa k nemu obrátili s dôverou, či už v dobrom alebo zlom. To je hlavné posolstvo sestry Faustíny: „Ježišu, dôverujem Ti“. A takto budeme naveky dobrými ľuďmi, dobrými Božou dobrotou.

U tých, ktorí nasledujú cestu dobra a svätosti, sa paradoxne stáva, že čím bližšie sú k Bohu, tým viac sa cítia hriešni a nehodní. Nakoniec však nejde o to, či sme hodní Boha, ale o to, či sme hladní po Bohu.

Preklad z idziemy.pl


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!