Na aké úmysly by sme sa mali modliť?
Bp. Tihamér Tóth
25. júla 2019
Cirkev
Dobrá modlitba úzko súvisí s motívom a úmyslom. Za čo sa modlíme? Na aký úmysel? Iba ten sa dokáže dobre modliť, kto vie, za čo sa má modliť. Pozrime sa na dôvody, pre ktoré sa ľudia modlia.
a) Musíme s nemalou hanbou priznať, že
väčšina našich modlitieb je prosebná. Sú ľudia, ktorí sa modlia len vtedy, keď
majú problémy. Že to nie je celkom v poriadku a že taký sebecký
postoj nepredstavuje človeka v dobrom svetle – je asi zbytočné rozvádzať.
– Takže keď máme problémy, netreba sa modliť? –
Vôbec nie!
V žalme čítame: „A vzývaj ma v čase súženia:
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.” (Ž 50, 15) a sv. Jakub píše: „Trpí niekto z vás? Nech sa modlí.
“(Jak 5, 13). Ak sa kuriatka
v nebezpečenstve inštinktívne zbiehajú dohromady a hľadajú útočisko pod
krídlami kvočky, ak malé deti v každej potrebe hľadajú pomoc
a záchranu vedľa svojho otca, potom aj my sa môžeme v nebezpečenstve
utiekať k nášmu Nebeskému Otcovi. Veď sám Pán Ježiš povedal tieto krásne slová:
„Poďte ku mne, všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“
(Mt 11, 28). Áno. Smieme a potrebujeme
hľadať Božiu pomoc.
Nezabúdajme však, že na Boha by sme mali pamätať v každom čase, vždy Mu vzdávať náležitú
česť a velebiť Ho; nezabúdajme vo chvíľach radosti na Stvoriteľa, berme
si príklad zo škovránka, ktorý Bohu najviac spieva v čase pohody.
Môžeme teda všetky naše záležitosti zahrnúť
do modlitby; prosiť Boha je kresťanský čin pod jednou podmienkou: môžeme prosiť
o čokoľvek, ale konečné rozhodnutie nechajme Božej Prozreteľnosti!
Otče, prosím Ťa o to … aby moje choré dieťa vyzdravelo, aby môj
manžel dostal prácu, aby som urobil skúšku … aby som sa vydala … atď. Môžeme
prosiť o všetko. Iba na konci našej
prosby pridajme slová krvou potiaceho sa Krista, trpiaceho duchovné muky na
Olivovej hore, a svoju modlitbu ukončme slovami: „Otče môj, ak je možné,
nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.” (Mt 26, 39).
b) Dovolená a správna je prosebná
modlitba, v ktorej prosíme Boha o potrebné veci. Je však tiež pravda, že
prosba nie je najušľachtilejším motívom modlitby. Viete, aká je
najkrajšia modlitba? Keď o nič neprosíme, ani neďakujeme, iba v tichu duše
obdivujeme vznešeného, nekonečného, nádherného Boha.
Takto sa modlia anjeli v Nebi, keď neprestajne spievajú: „Svätý, svätý, svätý, Pán Boh zástupov” (Iz 6, 3). Takto sa Cirkev modlí, keď takmer stotisíc kňazov každý deň prednáša počas omše velebnú pieseň betlehemských anjelov: „Sláva Bohu na výsostiach… Chválime Ťa, velebíme Ťa, oslavujeme Ťa, vzdávame Ti vďaky, lebo veľká je sláva tvoja … Veď len Ty si Svätý, len Ty si Pán, len Ty si Najvyšší.“
Takto sa modlí Cirkev, keď každý deň v
stovkách tisíc svätých omší prednáša v prefácii krásne slová holdu: „Je
naozaj dôstojné a správne, dobré a spásonosné, vzdávať vďaky vždy a
všade tebe, Pane, svätý Otče, všemohúci a večný Bože …“
Z tohto dôvodu Cirkev káže svojim kňazom
každý deň sa modliť a odporúča im breviár! Už začiatok týchto modlitieb je
najvyššou chválou Boha: „Venite, exultemus Domino …“ – „Poďte,
plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu” (Ž 95, 1).
Každý deň sa vyše hodiny rozoznievajú na
Božiu chválu kňazské modlitby. Breviár je po celom svete recitovaný deň
a noc v starovekých katedrálach, v tichých kláštoroch, v navždy od sveta
odlúčených klauzúrách, na tichých dedinských farách. Čímže je tá neprestajná
modlitba, to ustavičné Hosanna vychádzajúce z hlbín duší, to večné Te Deum – ak
nie hymnom sŕdc a úst, ktoré nepoznajú odpočinok, ale ani nenachádzajú slov,
ktoré by dokázali náležite velebiť Božiu dobrotu, svätosť a milosrdenstvo?
Áno, bratia, toto je najkrajšia modlitba, keď neprosíme, len sa radujeme, tešíme
sa, veselíme sa a sme šťastní, že Boh existuje, že je mocný, nesmierny,
milovaný, že je naším nebeským Otcom.
Velebiť Boha – je najkrajšia modlitba.
