asSme v aule na parížskej Sorbonne. Vonku je studený január. V aule sa začína
prvá prednášková hodina v roku 1989. Pri katedre je profesor Pierre Chaunu
(1923 - 2009), známy autor moderných dejín, člen Francúzskeho inštitútu
obohatený desiatkami rozličných titulov. Začína sarkastickým tónom: Toto je
prvá lekcia v roku - viete, že na rok 1989 pripadá veľa dôležitých výročí. A
dotkne sa radu historických, vedeckých a ekonomických udalostí. Ani slovo však
nepovie o Veľkom výročí, ktoré oduševňuje už osem rokov Francúzsko. Zabudol som
na niečo? - pýta sa sarkasticky profesor Chaunu. Nie, nezdá sa mi, že by bolo
ešte niečo dôležité, na čo by sme si mali spomínať.
Dvesto rokov od Revolúcie zahalili pochybnosti. La révolution
declassée, výborná, do detailov vypracovaná ohnivá kniha hneď po
vydaní na kúsky rozbila mýtus o Revolúcii roku 1789. Kontrastovala
najmä s konformizmom úradných intelektuálov a rétorikou politikov rečniacich
pri príležitosti dvestoročného jubilea. Ani jej odporcovia sa neodvážia
protirečiť. Ešte aj Max Gallo autora knihy definoval ako výborného historika.
Vskutku sa mu nemôže nič vyčítať. Nie je ani katolík, ani
"reakcionár" (je protestant a liberál).
Existuje dlhá tradícia kritiky Revolúcie. Začala sa koncom sedemnásteho
storočia Angličanom Edmundom Burkem. Ale Chaunu šiel ešte ďalej. S niekoľkými
mladými pracovníkmi a vynikajúcimi historikmi preskúmal dokumenty a
spisy zamlčiavané oficiálnou historiografiou, a tak vznikli výbušné knihy,
napr. tie od Reynalda Sechera o vraždení veriacich vo Vandée.
Prof. Chaunu odpovedal na otázky o francúzskej revolúcii.
- Pán profesor, vaša kniha vyšla v marci vo
Francúzsku. Už niekoľko rokov rebelujete voči chóru intelektuálov a súzvuku
politikov. Protestujete proti legitimite osláv Revolúcie. Prečo?
Pierre Chaunu: Oslavy sú
vlastne jedna neslušná maškaráda. Politický ťah. Posluhuje si hlúposťami, aké
sa o Revolúcii vyučujú na štátnych školách. Len si predstavte to huncútstvo
ministra kultúry Langa: „Rok 1989 znamená prechod z tmy na svetlo.“ Ale aké
svetlo? Veď oslavujeme Revolúciu klamstva, zlodejčiny a kriminality. Veľmi
ma zaráža, ak zvyšok Európy oslavuje dobu, keď sme sa správali ako agresori ku
všetkým susedom, plienili sme pol Európy a zapríčinili milióny
mŕtvych. Toto sa má oslavovať? A predsa sa vo Francúzsku skoro každý deň
oslavuje: 3. apríla, potom 5. a zasa 10. Výsmech!
- Revolúcia bola udalosťou, ktorá zmenila chod
dejín...
Pierre Chaunu: - Máte pravdu,
zmenila chod dejín, ako ho zmenil čierny mor v roku 1348. Ale nik to
neoslavuje. Jedného nemeckého novinára som sa pýtal: prečo vy Nemci
neoslavujete Hitlerove narodeniny? Od hnevu ho vyhodilo zo stoličky. Nemyslíte
si, že to je niečo podobné?
- Popravde, z vás sa stal reakcionár. Odmietate
byť moderný?
Pierre Chaunu: - Som liberál poznačený
dávkou sympatie k nemeckému a anglickému iluminizmu. Ale tu ide o jedno veľké
klamstvo, ktoré ťažko vykoreniť. Ak si proti Revolúcii, si proti modernosti. Si
zastaraný ako petrolejová lampa alebo konský záprah. Opak je pravda: ja som
proti oslavovaniu Francúzskej revolúcie, lebo som za modernosť, za používanie
penicilínu, za očkovanie proti kiahňam. Prečo neoslavovať Jennera, ktorý
svojím vynálezom objaveným v 17. storočí zachránil viac ako jednu miliardu
ľudských životov? Toto je pokrok. Revolúcia, naopak, blokovala cestu k pokroku,
k modernosti. Zničila počas niekoľkých rokov veľkú časť toho, čo sa dosiahlo za
tisíc rokov. Veď Francúzsko bolo do roku 1788 na prvom mieste v Európe, no od
čias Revolúcie sa viac nepozviechalo.
- Mohli by ste to dokázať?
Pierre Chaunu: - Pred tridsiatimi
rokmi som prispel k založeniu ekonomicko-kvantitatívnej historiografie. Preto
dnes ekonometrickými vzorcami ktokoľvek dospeje k podobným uzáverom. To sú
fakty a čísla. Všetky krivky vzrastu krajiny Revolúcia zablokovala. Francúzsko
bola krajina s 28 miliónmi obyvateľov, najrozvinutejšia, kreatívna, pokroková,
s trendom k primátu. Revolúcia spolu s pustošením produktívneho aparátu má
na svedomí dva milióny mŕtvych, spôsobila otras
generácií, ktorý sprevádzal zrútenie ekonomiky. V produkcii na hlavu obyvateľa
Francúzsko a Anglicko, dve najrozvinutejšie krajiny sveta, mali navzájom v roku
1780 ukazovatele 110 a 100. Potom sa roku 1815 Francúzsko zrútilo na koeficient
60, kým Anglicko zostalo na 100, čím stratilo konkurenta. Toto bola cena
Revolúcie.
- Mohli by ste vysvetliť aspoň jeden motív?
Pierre Chaunu: - Okolo roku 1793
a v nasledujúcom desaťročí Francúzsko začalo žiť na 78 % z požičaných peňazí a 22
% z daní a rent, ktoré sa neinvestovali, ale prejedali, pálili a kradli pre
obohatenie nomenklatúry. To bolo strašné márnenie a historické ožobračovanie.
Keď sa Chateaubriant vrátil do Francúzska roku 1800, rýchlo sa spamätal:
„Čudné, odkedy som odišiel, nenatreli ani žalúzie, ani dvere.“ Keď okná
strácajú farbu a záchody nefungujú, človek si môže byť istý, že tu bola
revolúcia.
- Ale Revolúcia otvorila ľudské myslenie.
Pierre Chaunu: Bože! Veď došlo
ku kolosálnemu zničeniu inteligencie a bohatstva. Keď odsekli hlavu
Lavoisierovi, zakladateľovi modernej chémie, vo veku 37 rokov, bola to
drahá cena pre ľudstvo. A túto cenu si môžete vynásobiť stokrát. Ako
skončila vedecká a intelektuálna elita? Tí, čo neemigrovali, boli povraždení.
Bola to enormná strata. Toto máme nazvať občianskym výdobytkom? 43 % Francúzov
sa roku 1788 vedelo podpísať a písať. Po Revolúcii sa to znížilo na 39 %, lebo
Cirkev stratila majetky (celé stáročia vzdelávala ľud), a tie si rozdelila
medzi sebou nomenklatúra. Z kostolov sa stali svinské chlievy a umelecké
pamiatky boli zničené.
- Je to pravda, že sochu Notre Dame rozbili,
Cluny zrúcali, podobne ako skoro všetky románske a gotické kostoly?
Pierre Chaunu: Opakujem:
zlodejčina, klamstvo a kriminalita, toto je skutočná trilógia Revolúcie,
ničenie a pálenie v Európe. Francúzi sú presvedčení, že demokracia sa zrodila
roku 1789 a že ľudstvo ju napodobňovalo. Bláznovstvo. Vskutku jedinou
revolúciou, ktorú by sme mohli oslavovať, je anglická z roku 1668. Odtiaľ k
nám prišiel reprezentačný systém, parlamentná vláda a liberálny štát, ktorý
začala nasledovať celá Európa.
- Niečo dobré sa predsa len muselo urobiť,
napríklad Deklarácia o ľudských a občianskych právach.
Pierre Chaunu: To je to zvrhlé
klamstvo. Dve najdemokratickejšie ústavy, aké boli kedy napísané,
vznikli za Stalina roku 1936 a za gilotínových Francúzov roku 1793. Ich
ovocie bolo hrôzostrašné. Práve naopak, krajina, ktorá založila demokraciu, Anglicko,
nikdy nemala ústavu. Kadejakým vyhláseniam a tvrdeniam ja veru nepodľahnem. Sloboda,
bratstvo a rovnosť jestvujú iba u Pána Boha. Poviem vám niečo: najlepší posudok
Deklarácie ľudských práv formuloval Fustelle de Coulange, najväčší francúzsky
historik 18. storočia, môj predchodca na Akadémii etických a politických vied.
On povedal: tieto zásady majú tisíc rokov, aj keď deklarácia bola formulovaná
tak trochu abstraktne. Ale jedna vec je nová: sfalšovali antické zásady, aby
ich predstavili ako vlastný objav a použili ako zbraň proti minulosti. A to je
niečo perverzné.
- A politické následky osvietenstva?
Pierre Chaunu: Osvietenstvo bolo v
celej Európe. Kant istotne nebol menej ako Voltaire. Ale Revolúcia bola iba tu
u nás. Nemôžem uveriť, že by v Európe boli schopní myslieť jedine Francúzi.
Niet v tom historických súvislostí. Aj to je klamstvo, ak by sa tvrdilo o
nevyhnutnom historickom fatalizme. Prenasledovanie Cirkvi a plán na
odstránenie kresťanstva vo Francúzsku zapríčinili finančné záujmy, a
nie dôvody metafyzického rázu.
- Pán profesor, mohli by ste to trochu vysvetliť?
Pierre Chaunu: V XVII. storočí
všetky európske štáty mali reprezentačné inštitúcie. Francúzsko na to pomaly zabúdalo.
Tak sa z neho stal daňový raj. Je známe, že bez reprezentačných
inštitúcií sa nemôžu zvyšovať dane. Príklad: finančný tlak medzi rokmi 1670 a
1780 zostal na úrovni 100, kým v Anglicku sa proporcionálne zvýšil zo 70 na
200. Francúzsko sa hralo na moderný štát, malo moderné vojsko, 450 000 mužov,
štát na najvyššej úrovni, ale s finančnými prostriedkami na okraji
bankrotu, lebo keby si to všetko chcelo udržať, potrebovalo by si zvýšiť dane
o 100%.
- Francúzsko tak bolo nútené zaoberať sa
reprezentáciou ľudu, vtedy „ Stati generali“.
Pierre Chaunu: Áno, zvolení reprezentanti
vytvorili najväčší senát bláznov, aký kedy bol. Boli nezodpovední. Neskrotní
iba v požiadavkách, lebo nik si nechcel zobrať na starosť rozhodnutia
zakladajúce sa na obeti (stačí vedieť, že medzi poslancami Tretieho stavu
boli: jeden bankár, 30 podnikateľov a 622 právnikov). Nerozumeli vôbec
ekonómii, len jedna vec im bola jasná, že platiť dane by mali iba tí druhí.
Rozmýšľali, čo by sa dalo konfiškovať: najprv zrušili platenie desatín Cirkvi,
čo nik z ľudu nepovažoval za správne, lebo to by znamenalo zrušiť financovanie
škôl a nemocníc. Zoštátnili majetky, ktoré klerici administrovali a ktoré
boli darované Cirkvi počas storočí, ktoré však zaberali iba 7 – 8 % pozemkov.
Začali rozširovať reči, že Cirkev poklady ukrýva, a tak sa zoštátnili pozemky
opátstiev.
- A toto sa robilo pod ideologickou zámienkou.
Pierre Chaunu: Samozrejme.
Klérus musí uznať civilnú Konštitúciu, lebo bez menenia a porušovania cirkevnej
štruktúry by sa nedalo kradnúť. Cirkevnými majetkami, vďaka ktorým
boli vydržiavané školy a nemocnice, sa obohatila banda 80 000 zlodejských
rodín: šľachta, mešťania sprava i zľava. To je dôvod,
prečo je Francúzska revolúcia nedotknuteľná. Bolo to veľké zlodejstvo,
ktoré napomáhalo vládnucej triede. Zlodejstvo potrebuje klamstvo a
prenasledovanie. Zaviedli povinnosť pre kňazov skladať prísahu. Kto tak
neurobil, bol zavraždený. Revolúcia bola protináboženskou vojnou.
- A čo sa stalo vo Vandée?
Pierre Chaunu: Ľud povstal, aby
bránil svoju vieru. Direktórium chcelo presadiť povinnú vojenskú službu (toto
bol ich vynález, lebo doteraz išla iba šľachta do vojny a kvôli dani z krvi
nemusela platiť dane). V jeden deň zatvorili všetky ich kostoly. Vandéeánski
sedliaci sa začali búriť. Povedali si, že radšej zomrú, ako by sa vzdali
slobody. Poverili veľmi vzdorovitú šľachtu vedením katolíckeho vojska, a tak sa
vlastne šli dať zmasakrovať, lebo ich vojenská príprava v porovnaní s
Clébertovým vojskom nebola dostatočná. Vandéea bola bez milosti rozdrvená. Ale
tu by som chcel pripomenúť, že pod zástavou Božského Srdca bojovali aj
protestantské batalióny z Vandée. Katolíci, protestanti a židia
čelili spolu gilotíne, napríklad v Montpelliere, aby bránili slobodu.
- Ale vo Vandée sa to ešte neskončilo.
Pierre Chaunu: To je len jedna
strašná kapitola. V decembri 1793 revolučná vláda dala rozkaz vykynožiť
obyvateľov v 778 farnostiach: „Treba zmasakrovať ženy, aby nepribúdalo
detí a deti, lebo z nich budú zbojníci.“ Toto napísali. Podpísaný bol vtedajší
minister obrany Lazare Carnot. Generál Clébert neposlúchol tento rozkaz: „Za
koho ma považujete? Ja som vojak, a nie mäsiar.“ Poslali teda Turreaua,
kreténa, alkoholika s nehanebným vojskom.
- A potom sa zabíjalo?
Pierre Chaunu: - Deväť mesiacov
po tom generál Hoche, vymenovaný za veliteľa, dorazil do Vandée. Bol zdesený.
Napísal obdivuhodný pamätný list Konvenčnej vláde: „Nikdy som nevidel nič také
kruté. Zneuctili ste Revolúciu! Oznamujem vám, že od dnešného dňa zastrelím
každého, kto bude poslúchať vaše rozkazy...“ Čo vlastne videl? 250 000
zmasakrovaných z počtu 600 000 obyvateľov, dedinky a mestá zrovnané so
zemou, vypálené, umučené ženy a deti. V Evreux a v Les Mains sa posielali na
gilotínu desiatky ľudí, ktorých vina spočívala iba v tom, že sa narodili vo
Fontaine au Campte. Takáto bola genocída vo Vandée. A toto máme oslavovať?
- Bol z toho škandál, keď ste roku 1983 prvýkrát
použili slovo genocída v súvislosti s Revolúciou. Prečo?
Pierre Chaunu: - Skutky
rozprávajú za seba. Nikto sa neodvážil zapierať fakty. A nič na svete nemôže
ospravedlňovať podobné horory. Ale ešte predtým, už v roku 1894, revolučný
socialista Babeuf vydal knihu „Genocída ľudu vo Vandée“. Niet
rozdielu medzi tým, čo spáchala revolučná vláda vo Vandée, a tým, čo spáchal
Hitler. Ba vlastne jestvuje jeden rozdiel. Hitler bol prefíkanejší, a
preto nikdy nedal písomný rozkaz na odstránenie Židov. Tí z roku 1789 okrem
toho, že to boli vrahovia, boli aj hlupáci, a tak vydali rozkaz písomne a dokonca
ho dali uverejniť v Le Moniteur.
- Prenasledovania posilňovali vieru ľudu, ale
toto francúzske prenasledovanie akoby kresťanstvo vymazalo.
Pierre Chaunu: - Veru tak. Pätnásť
rokov znemožňovali hlásanie viery. To znamená počas jednej generácie. Len si
pomyslite, že Michelet bol pokrstený, keď mal už 20 rokov a Viktor Hugo sa
nikdy nedozvedel, či bol vôbec niekedy pokrstený. Kostoly boli
zatvorené. Kňazi vraždení alebo nútení opustiť kňazstvo a oženiť sa
alebo boli posielaní do vyhnanstva, či odišli do exilu. Jednoducho, ja tomu
nerozumiem, ako môžu katolíci oslavovať revolúciu. Jedna vec je odpustenie,
iná vec je byť solidárny s katmi a zrádzať tak obete a mučeníkov. Mám
dojem, akoby sa Cirkev bála, že ak bude kritizovať Revolúciu, budú ju považovať
za zostarnutú a nepriateľku modernosti. Ja si myslím, že by to bolo naopak.
Som hrdý na to, že práve protestantské Anglicko poskytlo azyl prenasledovaným
katolíckym kňazom. Nejestvuje základnejšia sloboda ako sloboda náboženská.
- Aký by bol svet bez Francúzskej revolúcie?
Pierre Chaunu: Odpoveď je jednoduchá. Oveľa lepší.
- A čo je to dobré, čo zostalo z Revolúcie?
Pierre Chaunu: To, čo sa jej nepodarilo zničiť, to, čo nezdeformovala z kresťanskej tradície.
Z talianskeho originálu preložil Vojtech Zeman, SDB www.kattoliko.it/leggendanera
