Muži sú mužmi preto, lebo k tomu boli vedení?

Mikuláš Hučko
11. júna 2020
  Revolúcia  

„Naša vláda je skutočne šikovná“, čudujú sa niektorí Taliani. Napriek núdzovému stavu v zdravotníctve i v hospodárstve, ktorý krajina prežíva, má dosť času, energie i peňazí na to, aby zabezpečovala portál s názvom Infotrans.it, ktorý má slúžiť transsexuálom, ktorých je nula celá … percenta obyvateľstva, a, samozrejme, všetkým Talianom. Keďže je veľkorysá a nechce, aby Taliani zostali mimo hry, vláda si dala námahu a veľkoryso spustila portál.

Presadzovanie tejto agendy je srdcovou záležitosťou Európskej únie, takže je samozrejmé, že aj portál je financovaný z Európskeho sociálneho fondu  (https://www.wikiwand.com/sk/Eur%C3%B3psky_soci%C3%A1lny_fond)  a talianskym Ministerstvom práce a sociálnych vecí.

Stránka, ktorá funguje už niekoľko dní, uvádza služby, ku ktorým má transsexuálna osoba prístup, poskytuje právno-administratívne vedenie pre „nápravu pohlavia“ a informuje občana o niektorých praktikách sociálnej inklúzie.

Stanovisko portálu v otázke transsexualizmu je jasné: „Rod je lepšie charakterizovať nie ako rozdielnosť medzi dvomi opačnými rodmi, mužským a ženským, ale skôr ako úsečku, ktorej jedným krajným bodom je mužský a druhým ženský rod a medzi nimi si každá osoba môže nájsť miesto, podľa toho, ako cíti. Muž a žena v skutočnosti nie sú dve presne rigidne stanovené kategórie, ale jediné kontinuum, súvislý rad, v rámci ktorého sa ľudia umiestňujú, každý do pozície, ktorá ho najlepšie charakterizuje.“ Človek preto nie je muž ani žena, ale môže byť mužom alebo ženou, alebo sa môže umiestniť na ktoromkoľvek bode pozdĺž dráhy spájajúcej tieto dva póly. Toto umiestnenie navyše nie je symptómom psychologickej poruchy, ale fyziologickým vyjadrením vlastného duševna: „Stav transgender sa dnes považuje za prejav normálnej variability individuálnych identít, nie za chorobu alebo duševnú poruchu.“ Zdôrazňujeme to „dnes“, ktoré je azda symptómom skutočnosti, že identifikácia klinických porúch je dôsledkom zmeny kolektívnych citlivosti a nie vývoja vedeckého výskumu.

Psychologické sprevádzanie,ktorého cieľom je zladiť genetický sexuálny stav s psychologickým vnímaním sa na stránke odsudzuje aj preto, že by mohlo viesť pacientov k samovražde.

Silvio Brusaferro, predseda ISS (Istituto Superiore di Sanità)a člen vedeckého výboru pre koronavírusy, s neskrývaným nadšením uviedol: „Týmto novým portálom sme vykonali dobré dielo, pretože sme systematicky sprístupnili a množstvo informácií založených na vedeckých dôkazoch, ktoré sú užitočné pre túto skupinu občanov.“

Na overenie tejto údajnej vedeckosti sa rozhliadame po stránke. Dôležitú časť tvorí glosár. Otvárame položku „Genderová teória“, ktorá je definovaná takto: «Genderová teória neexistuje a teda nemá nijaký vedecký základ. Tí, ktorí kritizujú rodovú teóriu, ju vlastne sami vytvorili nesprávnou interpretáciou rodových štúdií. Podľa tejto teórie neexistuje biologický rozdiel medzi mužmi a ženami, ktorý by bol iba kultúrne charakterizovaný: muži by boli mužmi preto, lebo boli k tomu vedení a ženy by boli ženami preto, lebo boli takto vychovávané. Cieľom tejto teórie by malo byť zničiť tradičnú rodinu ako základ spoločnosti presadzovaním nevyváženého a neusporiadaného životného štýlu ».

Veta „rodová teória neexistuje, a preto nemá vedecký základ“, je príkladom logickej inverzie. Správne by bolo povedať: „Neexistuje vedecký základ pre existenciu rodovej teórie“. Okrem toho skutočnosť, že táto teória existuje – ktorá jednoducho hovorí, že homosexualita a transsexualita sú eticky platnou podmienkou a voľbou – je dokázaná skutočnosťou, že po tejto vete ten istý portál kritizuje jej obsah: Ak niečo neexistuje, ako možno kritizovať jeho obsah? V skutočnosti by bolo treba hľadať s lampášom v ruke, kto by tvrdil, že zástancovia rodovej teórie popierajú biologické sexuálne rozdiely. Keď niečo popierajú, tak to, že existuje korelácia medzi biologickým sexom a sexuálnou psychologickou identitou (vnímanie seba samého ako súčasť mužského alebo ženského sveta).

V časti „Dobré postupy v školsko-vzdelávacom kontexte“, si možno prečítať: „Umožniť používanie zvoleného mena pre tých, ktorí sú v procese tranzície, v interných školských aktivitách, aby sa zabránilo rozpakom a potrebe neustále vysvetľovať celú túto komplexnú záležitosť. V rámci univerzitných kurzov umožniť osobám prechádzajúcim tranzíciou, aby  získali preukaz totožnosti so zvoleným menom […]. Realizovať školiace kurzy pre študentov, učiteľov a nepedagogických zamestnancov; znalosť stavu transgender je nevyhnutným krokom pre boj proti stereotypom a predsudkom ». Je nepochopiteľné, prečo netranssexuál má vážne problémy, keď na svoje úradné dokumenty pripíše iné meno –  veď aj netranssexuálovi sa nemusí páčiť jeho meno – a  toto majú povolené iba transsexuáli. Druhá časť odporúčaní dokonale zapadá do teórie rodovej rovnosti, ktorá podľa nich vraj neexistuje: predkladať transsexualitu ako morálne dovolenú voľbu.

Vláda tiež myslela aj na tých, ktorí pracujú v oblasti médií, ktorí sú dôrazne vyzývaní, aby „vo všetkých správach  starostlivo kontrolovali správnosť používaného rodu (napríklad, nie „transsexuáli “, keď ide o ženy transgender, alebo „ transsexuálky “, keď ide o mužov tramnsgender) ». Novinár teda musí rešpektovať spôsob, akým seba vníma transrodová osoba a nie biologický fakt, čiže realitu faktov (chromozómy neklamú). Novinárom sa samozrejme odporúča, aby absolvovali inkluzívne školiace programy.

Na záver, zdá sa, že obsah tohto portálu je viac charakterizovaný pro-rodovým ideologickým prístupom, než inšpirovaný vedeckými kritériami. Nie je však náš úsudok poznačený transfóbnym prístupom?