Muž si myslel, že je kňaz. Pritom nebol ani pokrsteným katolíkom

Mikuláš Hučko
29. augusta 2020   Cirkev

Ak si myslíte, že ste kňaz a naozaj nie ste, máte problém. A problém má aj mnoho ďalších ľudí. Krsty, ktoré ste vykonali, sú platné krsty. Ale birmovky?? Nie. Omše, ktoré ste slúžili, neboli platné. Neboli platné ani rozhrešenia ani pomazania. A manželstvá? No… je to komplikované. Niektoré áno, iné nie.

Otec Matthew Hood z detroitskej arcidiecézy v Spojených štátoch to všetko zakúsil na vlastnej koži. Myslel si, že v roku 2017 bol vysvätený za kňaza. Od tej doby vykonáva kňazskú službu. A toto leto sa dozvedel, že vôbec nie je kňazom. Zistil totiž, že nebol platne pokrstený.

Ak sa chcete stať kňazom, musíte sa najskôr stať diakonom. Ak sa chcete stať diakonom, musíte byť najprv pokrstený. Ak nie ste pokrstený, nemôžete sa stať diakonom a nemôžete sa stať kňazom.

Suvisiaci článok

Musíme poslúchať svoje svedomie?

Samozrejme, otec Hood žil v presvedčení, že ako dieťa bol pokrstený. Tento mesiac si však prečítal práve vydanú doktrinálnu nótu Vatikánskej kongregácie pre náuku viery. V nej stojí, že pri určitej zmene slov je krst neplatný. Ak krstiaca osoba povie: „Krstíme vás v mene Otca a Syna a Ducha Svätého“ namiesto „Ja ťa krstím…,“ krst je neplatný.

Vieroučná nóta hlbšie objasňuje dôvody, prečo nemožno sviatostnú krstnú formulu svojvoľne modifikovať takým či onakým spôsobom, napr. meniť singulár na plurál. „Keď niekto krstí, krstí sám Kristus,“ cituje nóta Konštitúciu II. vatikánskeho koncilu o posvätnej liturgii (Sacrosanctum concilium, 7). Nóta tiež pripomína pravidlo, že rozhodovanie o liturgii prislúcha kompetentnej autorite a „nikto iný, ani kňaz, nesmie v liturgii nič svojvoľne pridať, vynechať alebo pozmeniť“ (Sacrosanctum concilium, 22 § 3).

Spomenul si na video, ktoré rodičia dali natočiť z jeho krstu. A spomenul si na slová, ktoré vyslovil diakon: „Krstíme ťa…

Jeho krst bol neplatný.

Cirkev predpokladá, že sviatosť je platná, pokiaľ neexistujú dôkazy o opaku. O otcovi Hoodovi by sa bolo taktiež predpokladalo, že bol platne pokrstený, nebyť videa dokazujúceho opak. Šokovaný a smutný otec Hood sa spojil s arcidiecéznym úradom. Musel byť znovu vysvätený. Najprv však, po troch rokoch kňazského pôsobenia, sa musel stať katolíkom. Musel sa dať pokrstiť.

V krátkom čase bol pokrstený, pobirmovaný a prijal Eucharistiu. Absolvoval duchovné cvičenia. Bol vysvätený za diakona a 17. augusta sa Matthew Hood konečne stal kňazom. Ozajstným.

Detroitská arcidiecéza v liste z 22. augusta objasnila okolnosti prípadu.

V liste stálo, že len čo si otec Hood uvedomil, čo sa stalo, bol „platne pokrstený“. Potom, keďže ostatné sviatosti nie je možné prijímať bez platného krstu, bol otec Hood platne birmovaný a platne vysvätený ako dočasný diakon a potom ako kňaz.

„Poďakujme a chváľme Boha za to, že nás požehnal službou otca Hooda.“

Arcidiecéza vydala pokyn, v ktorom vysvetlila, že ľudia, ktorých manželstvá slávil o. Hood by sa mali skontaktovať so svojou farnosťou, pričom aj arcidiecéza podnikne všetky kroky, aby sa s týmito ľuďmi spojila.

Arcidiecéza taktiež uviedla, že robí všetko pre to, aby sa skontaktovala s osobami, ktoré krstil diakon Mark Springer, ktorý neplatne pokrstil Hooda. Predpokladá sa, že za štrnásť rokov pôsobenia diakona vo farnosti St. Anastasia v Troy v Michigane pokrstil viacerých pri použití rovnakej neplatnej sviatostnej formuly.

Pokyny vysvetlili, že hoci rozhrešenia udelené o. Hoodom pred jeho platnou vysviackou, neboli samé o sebe platné, „môžeme si byť istí, že všetci, ktorí v dobrej viere prišli k otcovi Hoodovi, aby sa vyspovedali, neodišli bez istej miery milosti a odpustenia od Pána Boha.“

„To znamená, že ak si spomeniete na nejaké ťažké (smrteľné) hriechy, ktoré ste priznali otcovi Hoodovi predtým, než bol platne vysvätený a ešte ste sa nedostali k ďalšej spovedi, musíte ich ešte raz vyznať a vysvetliť spovedníkovi, čo sa stalo. Ak si nepamätáte, či ste vyznali nejaké ťažké hriechy, mali by ste túto skutočnosť uviesť aj pri svojej ďalšej spovedi. Následné rozhrešenie bude zahŕňať tieto hriechy a vám dá pokoj duše,“ stojí v pokynoch.

Arcidiecéza tiež odpovedala na otázku, ktorú očakáva od mnohých katolíkov: „Nie je to prehnane legalistické tvrdiť, že hoci bolo zámerom udeliť sviatosť, táto udelená nebola, pretože boli použité iné slová? Nepostará sa o to Boh? “

„Teológia je veda, ktorá študuje, čo nám Boh povedal, a pokiaľ ide o sviatosti, musí byť nielen správny úmysel vysluhovateľa, ale aj správna „matéria“ a správna „forma“ (slová/gestá – napríklad trojité naliatie alebo ponorenie do vody vysluhovateľom, ktorý hovorí slová). Ak jeden z týchto prvkov chýba, sviatosť je neplatná,“ vysvetľuje arcidiecéza.

„A pokiaľ ide o to, či sa Boh o to postará, môžeme veriť, že Boh pomôže tým, ktorých srdcia sú mu otvorené. Môžeme však mať oveľa väčšiu dôveru vtedy, keď sa sami budeme posilňovať sviatosťami, ktoré nám On zveril.“

„Podľa riadneho Božieho plánu, sú sviatosti nevyhnutné pre spásu: krst vedie k prijatiu do Božej rodiny a prináša do duše posväcujúcu milosť, pretože s ňou sa nerodíme a duša musí mať posväcujúcu milosť, keď odchádza od tela, aby strávila večnosť v nebi,“ dodala arcidiecéza.

Arcidiecéza uviedla, že až v roku 1999 sa dozvedela, že diakon Springer používal nesprávnu krstnú formulu. Vtedy dostal pokyn, aby sa neodchyľoval od liturgických textov. Arcidiecéza verila, že krsty, ktoré Springer udeľoval, hoci nedovoleným spôsobom, sú platné, až kým toto leto nebola kongregáciou zverejnená doktrinálna nóta.

Diakon je už na dôchodku „a už nie je v aktívnej službe“, dodala arcidiecéza.

Natíska sa však nepríjemná otázka: je Springer jediným diakonom v arcidiecéze, ktorý si myslel, že môže sviatosti udeľovať tak, ako sa mu páči? A čo kňazi? Koľkí dostali podobnú formáciu?

Svojím vyjadrením Kongregácia pre náuku viery reagovala na situáciu z praxe. Problém tohto druhu sa vyskytol napr. na istom mieste na severe Talianska, kde vysluhovateľ krstu použil vlastnú formuláciu v znení: „V mene otca a mamy, krstného otca a krstnej mamy, starých rodičov, príbuzných, priateľov, v mene spoločenstva, my ťa krstíme v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.  

Kongregácia takúto záležitosť neriešila po prvý raz. Už v roku 2008 odpovedala na dve dubiá ohľadom platnosti krstu vysluhovaného svojvoľne pozmenenými formulami. Išlo o tieto prípady v anglickom znení: „I baptize you in the name of the Creator, and of the Redeemer, and of the Sanctifier“ a „I baptize you in the name of the Creator, and of the Liberator, and of the Sustainer“. Odpoveď bola zhodná s tou dnešnou: takto vysluhovaný krst nie je platný a tí, ktorým bol takto udelený, musia byť pokrstení „absolútnou formou“.

PDF (formát pre tlač)