Modlime sa opäť čo najčastejšie a najvrúcnejšie k Svätému archanjelovi Michalovi

Branislav Krasnovský
30. apríla 2021   Cirkev

Modlitba k archanjelovi Michalovi patrí k najznámejším katolíckym modlitbám. Pápež Lev XIII. mal krátko po napísaní svojej encykliky Humanum Genus namierenej proti slobodomurárom v roku 1884 strašnú víziu útoku mocností Pekla proti Svätej Matke Cirkvi, a preto nariadil modliť sa modlitbu k sv. Archanjelovi Michalovi na záver svätej omše. Dnes už nie je táto prax rozšírená.

V čase, keď pápež Lev XIII. nariadil, aby sa modlila táto modlitba, bol skutočným „vatikánskym väzňom“. Slobodomurári doslova jasali nad tým, že Rím a Taliansko sa dostali pod ich kontrolu a verili, že sa im podarí zasadiť pápežstvu smrteľnú ranu. Pápež Lev XIII. sa modlil o ochranu katolíckej Cirkvi, ktorá formovala európsku civilizáciu.

Túto modlitbu by mal poznať každý dobrý katolík:

„Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeského vojska, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen“

V 19. storočí sa samozrejme modlitbu k sv. Archanjelovi Michalovi modlili v latinčine:

„Sancte Michael Archangele, defende nos in proelio, contra nequitiam et insidias diaboli esto praesidium. Imperet illi Deus, supplices deprecamur: tuque, Princeps militiae caelestis, Satanam aliosque spiritus malignos, qui ad perditionem animarum pervagantur in mundo, divina virtute, in infernum detrude. Amen“

V dnešnej dobe sa v katolíckej Cirkvi téma slobodomurárov čiastočne odsunula do úzadia. Po reformách v 60. rokoch 20. storočia sa učiteľský úrad Cirkvi touto témou prestal prakticky vážnejšie zaoberať. Samozrejme, existujú kňazi a vysokí cirkevní hodnostári, ktorí o nebezpečenstve, ktoré hrozí katolíckej Cirkvi zo strany slobodomurárov hovoria, mainstreamový prúd v Cirkvi však tejto téme nevenuje širšiu pozornosť.

Ak budeme hľadať podrobnejšie v histórii, tak zistíme, že s výnimkou krátkeho upresnenia prefekta Kongregácie pre náuku viery, vtedajšieho kardinála Ratzingera, ktorý s výslovnou podporou pápeža Jána Pavla II. potvrdil plnú platnosť pápežských odsúdení slobodomurárov dňa 26. septembra 1983 (v duchu učenia pápeža Leva XIII.), sa téme slobodomurárstva výraznejšia pozornosť nevenovala.

O tom, že satan nenávidí katolícku Cirkev a podniká na Cirkev svoje útoky dnes nik nepochybuje, podniká čoraz rafinovanejšie a sofistikovanejšie útoky, často pod maskou humanizmu a tolerancie. Aj v Novom zákone evanjelisti dôrazne varujú pred zvrátenými náukami, ktoré sa postupne dokonca rozšíria v katolíckej Cirkvi, najmä v posledných dňoch. V prvom liste apoštola Jána (1Jn 2,18–19) sa píše: „Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, že je tu posledná hodina. Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Lebo keby boli z nás, boli by zostali s nami. No malo sa ukázať, že tí všetci nie sú z nás.”

Evanjelista Matúš (Mt 7, 15–19) hovorí takisto jasne: „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte.“

Apoštol Peter (2Pt 2, 1–2) rozvíja a potvrdzuje takisto slová apoštola Pavla: „V ľude však boli aj falošní proroci; tak budú medzi vami falošní učitelia, ktorí budú vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, a tým privedú na seba náhlu záhubu. Mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a pre nich budú potupovať cestu pravdy.“

A nakoniec opäť apoštol Pavol v druhom liste Timotejovi (2Tim 3, 1–5) hovorí: „Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň!“

Pred krátkou dobou sme prežili už druhé sviatky Veľkej noci so zavretými kostolmi a bez účasti na Svätej omši. Bola to bolestná skúsenosť, ktorá nás ale nezlomila. Všetci vieme, že Zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý už raz zostúpil k zosnulým a vyslobodil ich duše zo satanových reťazí nakoniec zvíťazí. Spoľahnime sa na Krista, pomoc Preblahoslavenej Panny Márie, pomoc archanjela Michala.

Možno by bolo vhodné, keby sme sa opäť, v intenciách nariadení Leva XIII., začali modliť súkromne a v tichosti po svätej omši modlitbu k sv. Archanjelovi Michalovi. Pretože Modlitba Svätého ruženca i modlitba k Svätému archanjelovi Michalovi patria k silným zbraniam, ktoré máme k dispozícii v boji proti diablovi a všetkým jeho prisluhovačom bez ohľadu na to k akému spolku alebo lóži patria.

PDF (formát pre tlač)