Moderný svet prahne po svätcoch

Matej Gavlák
31. augusta 2021
  Spoločnosť

Jozue
zdroj: Youtube

Je to už niekoľko rokov, čo som si so záujmom prečítal istý rozhovor s človekom zo zahraničia, ktorý sa venuje kresleniu a celkovo tvorbe komiksov. Hovoril o tom, že je veriacim katolíkom a túto svoju vieru transformuje aj do svojich diel. Svojich superhrdinom „kreslí“ tak, aby vždy odrážali nejakú katolícku cnosť; nie sú to teda tí „čiernobieli“ hrdinovia, ktorí sú aj dobrí, aj zlí, podľa toho, ako sa im práve hodí. Iste, majú svoje slabosti, no ich morálne hodnoty sú stanovené jasne a nikdy túto pevne stanovenú čiaru neprekračujú.

Keď sa novinár tohto autora spýtal, čo považuje za svoj životný cieľ, odpoveď bola (aspoň pre mňa) prekvapujúca. „Chcel by som sa stať svätcom“ – odvetil na otázku. Odpoveď zjavne šokovala aj novinára a tak sa autora komiksov spýtal, ako si tú „svätosť“ predstavuje v praxi a čo pre ňu robí. Autor odvetil, že to znamená jednak žiť podľa prikázaní a podľa ustanovení katolíckej viery, držať sa od hriechu čo najďalej, ale aj častú modlitbu ruženca, častú spoveď, pravidelné chodenie na prijímanie atď.

Samozrejme, autor o sebe netvrdil, že je svätec, ale že sa ním chce stať a že je to celoživotné predsavzatie. Podľa neho by mal každý katolík – a vlastne každý človek – smerovať k tomuto ideálu, lebo to je to, pre čo sme vlastne boli stvorení, čo je zmyslom tohto pozemského života. Veď len svätci uzrú Nebo, lebo tam sa nič nečisté nedostane. Len takto môže byť človek skutočne šťastný. Bolo zaujímavé, ako prekvapivo moderne celý tento rozhovor vyznel. O nejakej bližšie neidentifikovateľnej „láske“, či „vzájomnom porozumení“, alebo dokonca „dialógu“ – o čom z kresťanských kruhov počúvame neustále dnes a denne – nepadlo ani slovo. Len o svätosti, o osobnej svätosti a rozprával to mladý človek medzi 30. a 40. rokom života, ktorý sa navyše venuje kresleniu komiksových superhrdinov.

Zvláštne bolo, že sa autor nepozeral na cirkevnú hierarchiu, otriasanú v Amerike škandálom za škandálom, neodcudzoval svet naokolo aký je zlý a skazený, neposudzoval druhých ľudí, nesťažoval sa na politikov – nie, nič z toho. Hovoril len o cieli, na ktorý sa zameral a za ktorým cieľavedomo ide a chce ísť až do posledného dňa svojho života – a tým cieľom bola svätosť.

Moderný svet v skutočnosti prahne po svätcoch

Musí to byť zvláštny človek, odtrhnutý od všednej reality – to by bolo asi prvé, čo by „bežnému svetu“ napadlo“, aspoň to som si pomyslel. Veď čo iné by si dnešná hedonistická a na seba zameraná civilizácia mohla predstavovať pod nejakým „askétom“, ktorý si zrejme nevypije (alebo len striedmo), nejaví záujem o „chvíľkové potešenia“ a nemá žiadne „zážitky z piatkovej noci“? Čo by taký človek mohol dať dnešným mladým ľuďom, ktorých zaujíma len zábava a hry, a nie nejaké „modlenie“? Čo by mohol dať strednej generácii, ktorá hľadí na to, kto koľko zarobí, kto má aký dom, či záhradu? Čo by im takýto človek mohol ponúknuť? „Kázanie“?

Skrátka, niekto takýto bude v dnešnom svete vždy na okraji spoločnosti, pretože ho moderný svet jednoducho neprijme, respektíve neprijme jeho názory na život, že by sa ľudia mali vzdať svojich malých „hriešikov“ a vybrať si radšej cestu „svätosti“ – takto som uvažoval. „Ľudia vždy budú mať radšej zábavu ako kľačanie pri modlitbe“, zaznelo v jednej slovenskej divadelnej hre.

Ó, ako veľmi som sa mýlil! Ako veľmi som sa len mýlil…

Časom som si začal všímať rôzne komentáre bežných ľudí pod rôznymi anglickými článkami, či videami na portáli Youtube (väčšinou stratené v neprehľadnej spleti množstva iných názorov). Neraz som takto narazil na zvláštnu vetu typu: „Keby som poznal nejakého skutočného svätca, nasledoval by som ho.“ Presne tak: ľudia sa vyslovene dožadovali svätcov, ktorých by boli ochotní nasledovať.

Prečo to? Ako to? Nuž, z komentárov samotných pisateľov vyplynulo, že svet, v ktorom žijeme, je už natoľko zmätočný, že sa v ňom strácajú. Na obzore nevidia žiaden jasný a pevný bod, za ktorým by mohli bezpečne ísť, len miliardu malých hviezd rozosiatych po celom horizonte. Svojimi politikmi boli miliónkrát oklamaní, ich volení zástupcovia im vždy sľúbili, že ich ochránia, že nedovolia zúrivým ideológiám, aby boli presadené a im vnucované, no vždy sa napokon sklamali.

Keby som poznal nejakého skutočného svätca, nasledoval by som ho, kde však takého nájsť?“ – znel jeden komentár.

Dobrá otázka. Kde takého nájsť?

My sami sme povolaní byť svätcami

Myslím, že nie je správne sedieť so založenými rukami a čakať na svojho „kresliča komiksov“, ktorý sa v tichu svojej izbičky rozhodol vydať po ceste svätosti. Nie. Ako tento pán prízvukuje, každý z nás by sa mal osobne vydať na túto cestu. A svet si toho začne všímať a obracať sa k tým, ktorí sú spravodliví, tichí a pokorní. Ľudia majú množstvo starostí a bolestí, sú zmätení a sú stratení. Takto podvedome začínajú hľadať niekoho, kto by im v tejto spleti ukázal Pravú cestu; niekoho kto by im ukázal… Krista.

Aj malé svetielko je v temnote veľmi jasné, dá sa nasledovať a môže mnohých zachrániť. Moderný svet v skutočnosti prahne po svätcoch viac, než by sme si vôbec vedeli predstaviť.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!