Milovať Cirkev za každých okolností

Fr. Thomas G. Weinandy, OFM, Cap.
22. novembra 2021
  Cirkev


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: wikimedia commons

Niekedy je ťažké milovať rímskokatolícku Cirkev. Pri jej zdanlivo nekonečných sexuálnych a finančných škandáloch môžeme byť nielen skľúčení a cynickí voči súčasnému stavu Cirkvi, ale môžeme sa aj hnevať na jej zjavnú neschopnosť reformovať sa. Je tu však hlbší dôvod na znepokojenie. Mnohí katolíci dnes pôsobia dojmom, že nemajú radi Cirkev, nie však kvôli jej hriešnym členom, ale preto, že sa im nepáči Cirkev, aká tradične bola.

Jej doktríny považujú za zastarané – mŕtve dogmy z minulosti, ktorých dusivá prítomnosť potláča autentickú obnovu. Podobne považujú tradičné morálne učenie Cirkvi – najmä pokiaľ ide o manželstvo a sexualitu – za rigidné, nemilosrdné zákony a nepružné kánony, ktoré nedovoľujú ľuďom byť „tými, kými skutočne sú“.

Takéto zákony podľa nich okliešťujú slobodu mužov a žien a ich prirodzené právo vybrať si to, čo je pre nich najlepšie. Podľa nich morálne princípy Cirkvi jednoducho podporujú nešťastný život plný pocitu viny. Takúto Cirkev nemožno milovať. Aby bola Cirkev milovaná, musí sa podľa nich zmeniť na najhlbších úrovniach svojho bytia. A tí, ktorí sa prebudili v Duchu Svätom, sú povolaní použiť svoju politickú a finančnú silu, aby sa takáto zmena uskutočnila.

Keď sa František z Assisi modlil v opustenom kostole San Damiano, počul, ako k nemu hovorí ukrižovaný Ježiš: „František, choď, oprav môj dom, ktorý, ako vidíš, sa rúca.“ František vo svojej jednoduchej nevinnosti začal zbierať kamene a obnovovať tento kostol a ďalšie. Až neskôr si uvedomil, že duchovnú obnovu potrebuje samotná Cirkev, Kristovo telo.

Čo teda František urobil? Pustil sa do zmeny doktrinálneho a morálneho učenia Cirkvi, čo vyvrcholilo odmietnutím samotnej Cirkvi? To napokon navrhovali niektoré „hnutia obnovy“ v Cirkvi v jeho dobe. Nie. František ako verný syn Cirkvi vedel, že ju možno napraviť len vtedy, ak sa životodarná pravda jej učenia opäť stane kameňom, na ktorom je postavená. František teda slovom i skutkom oživil v Cirkvi tieto tajomstvá viery.

Vtelenie bolo základnou doktrínou jeho kázania. Boží Syn skutočne začal existovať ako človek v lone Panny Márie. Stal sa chudobným v našom človečenstve, aby sme sa my mohli stať bohatými v jeho božstve. A aký je lepší spôsob, ako zjaviť túto úžasnú pravdu, než ju stvárniť? A tak aj urobil. Zopakoval scénu z jaslí v mestečku Greccio. Obklopený ovcami, kravami a oslíkmi ožilo Vtelenie. Hovorí sa totiž, že vo Františkovom náručí sa zjavil malý Ježiš, syn Márie a večný Syn Otca.

Životy ľudí sa zmenili. Počúvali výzvu k pokániu z hriechu a k viere v Spasiteľa. Opäť sa stali živými kameňmi v Kristovej Cirkvi.

Ak bolo Vtelenie základom Františkovej snahy o obnovu Cirkvi, jeho láska k ukrižovanému Ježišovi sa stala jej vrcholom. Na kríži chudobný Ježiš obetoval svoj svätý a bezhriešny život za odpustenie hriechov, a tak si zaslúžil slávne vzkriesenie. Týmto dvojakým činom Ježiš prostredníctvom krvi a vody, ktoré sa vyliali z jeho prebodnutého boku, dal vzniknúť svojej svätej a čistej neveste – Cirkvi.

František za tú istú nevestu, tú istú Cirkev, položil svoj život, aby ju opäť urobil svätou. Stigmy, fyzické stopy po klincoch a kopiji, nie sú len znakom toho, že František bol živou podobou ukrižovaného Ježiša, ale skôr toho, že po vzore Ježiša sa úplne obetoval pre obnovu Cirkvi. Ako je Kristus večným, milujúcim, ukrižovaným ženíchom svojej Cirkvi, tak bol František milujúcim ukrižovaným ženíchom Cirkvi vo svojej dobe.

Kým falošní pretendenti obnovy opovrhovali telesnými sviatosťami, František sa vyžíval v ich materiálnosti. Veď hmota zjavovala Božiu slávu: brat slnko a sestra mesiac, brat oheň a sestra voda. Eucharistia, najhmotnejšia zo všetkých sviatostí, bola Františkovou najväčšou radosťou. Samotný chlieb a samotné víno sa menili na vzkriesené telo a vzkriesenú krv telesne vzkrieseného Ježiša.

Človek tak vstupoval do živého telesného spoločenstva so samotným živým telom-Ježišom. Chudoba nášho tela je obohatená Ježišovým vzkrieseným telom – vzájomným zotrvaním až do večného života. Pre Františka nebola Eucharistia zastaranou doktrínou, ale prameňom a vrcholom života Cirkvi.

V kontexte týchto pravdivých a životodarných doktrín František nabádal ľudí svojej doby, aby sa kajali zo svojich hriechov a žili svätým životom. František nevnímal morálne učenie Cirkvi ako rigidné nariadenia, ktoré sa nedajú dodržiavať. František skôr vedel, že viera v Pána Ježiša a zachovávanie jeho prikázaní, ako ich vyznáva Cirkev, vedie k slobode, svätosti a šťastiu naplneným Duchom.

František si vo svetle svojej mladíckej jednoduchosti uvedomoval, že tvrdiť, že morálne učenie Cirkvi sa musí zmeniť, znamená ponúknuť svetu smrť – život v mukách tu na zemi a večnú agóniu v pekle. František vo svojej obetavej láske túžil napraviť Ježišovu Cirkev, urobiť z nej svätyňu svetla a života vo svete zatemnenom hriechom a smrťou.

Je ťažké milovať dnešnú ošarpanú Cirkev. Napriek tomu nám v ušiach znejú slová, ktoré Františkovi povedal ukrižovaný Ježiš: „Oprav moju Cirkev, ktorá, sa, ako vidíš, rúca.“ František a všetci svätí sú nám príkladom. Nemáme budovať „novú cirkev“ založenú na podvodných satanových lžiach. Naopak, máme obnoviť Ježišovu starobylú, ale stále novú Cirkev, chrám postavený zo živých kameňov pravého apoštolského učenia, tajomstiev viery, ktoré podporujú svätosť života.

To znamená milovať Kristovu nevestu – Ježišovi zasnúbenú Cirkev.

Zdroj: https://www.thecatholicthing.org/2021/11/14/to-love-the-church/


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!