Masová apostáza v Nemecku – pre biskupov dymová clona na šírenie bludov

Paweł Chmielewski
6. septembra 2019
  Cirkev  

Cirkev v Nemecku je otriasaná lavínou apostáz. Viac ako 216 tisíc osôb opustilo katolícku komunitu v dôsledku sexuálnych škandálov. Ako riešenie nemeckí biskupi navrhujú protestantizáciu Cirkvi. Ich heretické plány sú hrozbou aj pre Cirkev a Vieru v ostatných krajinách.

Zdroj: onepeterfive.com

Veľká vlna odpadlíctva

Každoročne z Cirkvi v Nemecku vystupujú desiatky alebo dokonca stovky tisíc osôb. V roku 2018 takmer padol rekord: z katolíckeho spoločenstva vystúpilo 216 078 ľudí, čo je takmer o 50 tisíc viac než rok predtým. Iba raz v dejinách krajiny bolo apostatov viac: v roku 2014, keď bolo Nemecko otrasené prípadom limburgského biskupa Franza-Petra Tebartza-van-Elsta, obvineného z finančného zneužívania.

V súčasnosti je oficiálne udávaný počet nemeckých katolíkov takmer 23 miliónov. Ešte v roku 1990 ich bolo o 5 miliónov viac. V prevažnej väčšine sú to však neveriaci. Iba 9,3 percenta katolíkov navštevuje nedeľnú svätú omšu. Ostatní ostávajú v Cirkvi z kultúrnych, rodinných, sociálnych dôvodov alebo jednoducho preto, že sa im nechce púšťať do úradnej procedúry apostázy.

Neveriaca väčšina katolíkov vníma Cirkev len ako druh firmy alebo charitatívnej organizácie. V Nemecku platia všetci členovia Cirkvi pomerne nízku daň, ktorú štát vyberá pre Cirkev v rámci dane z príjmu. Ide o neveľké sumy, takže nikto z Cirkvi nevystupuje kvôli tomu, aby ušetril. Katolíci na celom svete sa nedávno začali odhlasovať z Netflixu preto, že Netflix sa angažuje za potraty. V prípade Cirkvi v Nemecku je to podobné: ľudia sa s touto „organizáciou“ neidentifikujú a na znak protestu prestávajú platiť cirkevnú daň, čo je pre nich ekvivalent akéhosi „predplatného“. Pre neveriacich je to iba procedurálny krok – nestačí kliknúť v sieti, treba sa osobne vybrať na úrad. Biskupi si sú dobre vedomí toho, že masy vnímajú Cirkev ako obyčajnú firmu. V jednom z nedávnych vystúpení podpredseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Franz-Josefa Bode z Osnabrücku povzbudil veriacich, aby neodchádzali z Cirkvi, pretože – ako vysvetlil – Cirkev robí veľa dobrého pre chudobných. To je všetko – spása pre veľkú väčšinu veriacich zrejme nemá nijaký význam. Podľa prieskumu vykonaného pred tohtoročnou Veľkou Nocou iba 28 percent nemeckých katolíkov verí v Zmŕtvychvstanie. 72 percent členov Kristovej Cirkvi však neverí, že On vstal z mŕtvych.

Škandál sexuálneho zneužívania

Rok 2018 sa otriasala myseľ tejto pohanskej masy predovšetkým kvôli publicite sexuálneho zneužívania páchaného duchovenstvom. Na jeseň Nemecká biskupská konferencia zverejnila komplexnú správu o rozsahu trestnej činnosti za posledných 50 rokov. Navyše médiá v posledných niekoľkých mesiacoch podrobne informovali aj o prípade už bývalého kardinála Theodora McCarricka. Samotní nemeckí biskupi sa bili v prsia, všemožne sa ospravedlňovali a všetkých ubezpečovali, že robia všetko preto, aby sa výskyt takýchto pokleskov minimalizoval. Nemci to nepovažovali za vierohodné; o sexuálnych škandáloch sa hovorí už dlhé roky, takže mnohých táto téma už unavuje a strácajú dôveru v Cirkev.

Rovnaké slová ako dnes zaznievali aj v rokoch 2010 – 2011, keď vypukol prvý veľký škandál tohto druhu. Členovia Cirkvi neočakávajú slová, ale činy. Možné sú aj ďalšie dôvody, prečo toľkí z Cirkvi odchádzajú. Časť formálnych členov Cirkvi mohla odradiť aj nejednota biskupov v otázke svätého prijímania podávaného protestantom. Zatiaľ čo vedenie episkopátu a väčšina hierarchov sa rozhodla dovoliť podávanie Eucharistie heretikom, niekoľko biskupov protestovalo a postúpilo záležitosť do Vatikánu. Spor bol často sprevádzaný ostrou diskusiou v médiách, ktorá mohla pohoršovať neveriacu (hoci údajne katolícku) masu. Účinok je taký, aký je: takmer rekordný počet apostatov, iba o trochu nižší než v roku, keď bol urobený rozruch okolo škandálu biskupa Tebartza-van-Elsta. Očakáva sa, že trend apostáz bude naďalej pokračovať. Pred niekoľkými mesiacmi biskupi zverejnili výsledky nezávislej odbornej štúdie. Podľa nej v roku 2060 bude počet nemeckých katolíkov o polovicu nižší než dnes.

Veľmi podobná situácia je v protestantských komunitách. Škandál sexuálneho zneužívania v katolíckej Cirkvi ich nezasiahol, ale v roku 2018 aj evanjelici zaznamenali významný nárast počtu odchodov. Z ich komunít odišlo 220 tisíc osôb. Predpoklad úbytku veriacich do roku 2060 je rovnaký ako u katolíkov: zníženie počtu spoločenstiev o polovicu. Dôvody odchodu sú rovnaké: ľudia už neveria v Boha, takže pod vplyvom rôznych správ z médií či osobných sklamaní sa rozhodnú svoj finančný príspevok zrušiť.

Program obnovy: protestantizácia

Oficiálnou odpoveďou Nemeckej biskupskej konferencie na krízu je návrh protestantizácie katolíckej Cirkvi. Už minulú jeseň biskupi vyjadrili presvedčenie, že je potrebné vykonať zásadné zmeny, najmä v chápaní kňazstva a úlohy laikov v Cirkvi, vrátane úlohy žien. Svoje požiadavky spresnili v marci 2019. Na plenárnom zasadnutí episkopátu v Lingene bolo prijaté rozhodnutie o začatí tzv. synodálnej cesty. Biskupi spolu s laikmi, najmä z liberálnej Centrálnej komisie nemeckých katolíkov, chcú premýšľať o konkrétnych reformách a neskôr ich uviesť do praxe. Ich plány som podrobne opísal niekoľkokrát v prechádzajúcich článkoch. Stručne povedané, ide o štyri veci.

Predovšetkým by sa mala úplne zrelativizovať katolícka sexuálna morálka, aby sa za prijateľné považovalo aj také správanie, ktoré dnes podľa učenia Cirkvi je smrteľným hriechom.

Po druhé, biskupi chcú laikom odovzdať časť svojej vlastnej autority i autority kňazov, rozšíriť ich možnosti služby v Cirkvi a správe cirkevného života. Sem patrí rozšírenie dušpastierskej služby laikmi, zverenie vedenia farnosti laikom a umožnenie, aby aj laici mohli kázať.

Tretím bodom je zavedenie dobrovoľného celibátu; v nemeckej Cirkvi by sa podľa vzoru protestantov mali objaviť ženatí kňazi.

Po štvrté, mali by sa zaviesť nové formy služby vykonávané ženami. V konečnom dôsledku ide o ich pripustenie k všetkým stupňom svätenia, vrátane biskupského; medzistupňom má byť sviatostný diakonát a minimálny plán predpokladá zavedenie nesviatostného diakonátu, ktorý by vykonával časť dnešných povinností kňazov a stálych diakonov.

Celibát a úloha žien bude témou diskusie na októbrovej Amazonskej synode a to, čo sa stane v Nemecku, do veľkej miery bude závisieť od výsledkov tohto zhromaždenia. Keďže synodu pripravujú najmä biskupi a teológovia z Nemecka a Rakúska, nemeckí progresívci sú optimistickí.

Skutočné úmysly

Tento plán môže čitateľa prekvapiť. Pretože v evanjelických spoločenstvách je rozsah apostázy rovnaký ako v katolíckej Cirkvi, ba dokonca je ešte o niečo väčší, je teda zrejmé, že program protestantizácie Cirkvi odliv veriacich určite nezastaví. Nemeckí biskupi sú si toho dobre vedomí. Nedávno o tom otvorene hovoril berlínsky arcibiskup Heiner Koch, napokon sám liberál, horlivý zástanca možnosti, aby rozvedení žijúci v nových vzťahoch mohli pristupovať k svätému prijímaniu. O čo tu naozaj ide?  Nemeckí biskupi a teológovia sú väčšinou duchovnými… evanjelikmi. Rozmýšľajú po protestantsky, za svoju prijali nekatolícku idealistickú filozofiu, živia heretické chápanie Tradície, a tomu zodpovedá aj ich prístup k biblickej exegéze. Chcú otvoriť katolícku Cirkev svetu a odmietnuť všetko, čo podľa ich názoru je iba historický balast. Chcú sa podobať protestantom, pretože veria, že na jednej strane je to správne a na druhej strane – že to pomôže v ekumenickom úsilí a poskytne lepší základ pre budúce zjednotenie.

Práve túžba odvrátiť rozdelenie Cirkvi je jedným zo základných hnacích motorov, ktorá poháňa nemeckých progresivistov. Keďže uzmierenie sa nedá dosiahnuť donútením protestantov, aby prijali katolícku pravdu, rozhodli sa ísť na to opačne: sprotestantizovať katolícku Cirkev.

Nepochybujem o tom, že nemeckí biskupi sú v týchto svojich túžbach a cieľoch úprimní. Takto rozmýšľajú, takú teologickú formáciu dostali. O tom nedávno písal emeritný pápež Benedikt XVI. V liste uverejnenom v bavorskom časopise „Klerusblatt“ poukázal na úpadok katolíckej teológie v nemecky hovoriacich krajinách, ktorý sa prehlbuje už desaťročia. Základným problémom je to, že nemecká teológia akceptovala kategóriu morálnej autonómie postavenej na filozofii Immanuela Kanta, ktorej duch je protestantský. Je to problém, ktorý sa sv. Ján Pavol II. pokúsil odvrátiť, keď napísal  polemickú encykliku Veritatis splendor, ktorá je polemikou s nemecky hovoriacimi heretikmi. Tento dokument v Nemecku narazil na tvrdú kritiku a bol jednoducho odmietnutý. Nemeckí katolícki teológovia, podobne ako protestanti, nechcú uznávať zhora dané Božie zákony, ale chcú si ich dávať sami.

Zdôrazňujeme: požadujú zmeny v sexuálnej morálke, v chápaní kňazstva, Eucharistie, v roli žien – to všetko už urobili protestanti. A hoci to nemalo nijaký vplyv na zníženie počtu apostáz, nemeckí katolíci chcú robiť to isté. Nie pre to, žeby to malo zastaviť odliv veriacich, ale preto, lebo podľa ich názoru je to tak potrebné a tak by sa to malo urobiť.

Figový list

Program protestantizácie bol navrhnutý práve teraz, pretože kríza spôsobená škandálom v oblasti sexuálneho zneužívania je vynikajúcou príležitosťou na vykonanie zmien.  Je to ideálna dymová clona. Radoví, dokonca veriaci katolíci, po rokoch debaty o probléme zneužívania chcú, aby sa niečo konečne zmenilo, aby z radov duchovenstva úplne zmizli pedofili a iní zvrhlíci. Biskupi im teda hovoria: Pozrite sa, zrušíme celibát, pretože celibát je problém, ktorý vedie kňazov k zneužívaniu. Zmeníme sexuálnu morálku, pretože súčasná je príliš prísna a spôsobuje frustráciu, čo vedie k zneužívaniam. Dáme laikom viac moci, pretože to obmedzí klerikalizmus, ktorý spôsobuje zneužívania. Dovoľme, aby sa ženy stali súčasťou kňazstva, pretože muži sa dopúšťajú zneužívania. To tento mužský svet spôsobuje problémy. To pre mnohých znie presvedčivo. Nielen pre liberálov, ale aj pre umiernených konzervatívcov.

Zmeny, ktoré by bez krízy sexuálneho zneužívania považovali za zbytočné a nezmyselné opúšťanie katolíckej identity, navrhujú progresívni biskupi a teológovia ako absolútnu nevyhnutnosť, bez ktorej nie je možné Cirkev očistiť. A ono to má úspech. V nemeckojazyčnej Cirkvi dnes možno badať veľkú aktivizáciu veriacich. Objavujú sa nové hnutia presadzujúce protestantizáciu. Ženy v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku organizujú veľké iniciatívy, požadujú prijatie do kňazstva a odmietnutie starej morálky. Očakávania sú veľké. A to všetko sa deje pod zámienkou boja proti sexuálnym zneužívaniam. Protestantizácia má byť riešením všetkých problémov.

Nemecká heréza a poľská vec

V Poľsku nejestvuje jav hromadnej apostázy a určite ani nebude jestvovať. Hoci sa sexuálne škandály vyskytujú a viera v spoločnosti z roka na rok slabne, pre takýto jav je však nevyhnutné mať zavedenú cirkevnú daň. Nemecký scenár nám preto v tomto ohľade nehrozí. Hrozí nám však nemecká heréza. Za Odrou sú dnes cirkevné učenie a pastoračná prax  veľmi odlišné od toho, čo dnes máme v Poľsku. Takýto stav nie je z dlhodobého hľadiska udržateľný. Okrem toho budú zmeny pokračovať a skutočná povaha nadchádzajúcej revolúcie, možno s pápežským súhlasom, sa pravdepodobne ukáže v plnej sile na amazonskej synode. Môžeme predstierať, že sa nás to netýka, že ide o veci Cirkvi v nemeckojazyčných krajinách, ale to, samozrejme, nie je pravda. Do intelektuálneho vákua vstúpia nové prúdy. Už dnes máme v Poľsku početné katolícke strediská, ktoré podporujú nové, „progresívne” chápanie viery. Sú to kňazi, často populárni rehoľníci, ktorí majú bližšie k nemecky hovoriacim neomodernistom než k stúpencom učenia sv. Jána Pavla II.

Ak aktívne nevystúpime proti tomuto trendu, problém sa bude rýchlo vyostrovať. 

Poľskému katolicizmu hrozí rozštiepenie a rozdelenie na konzervatívnu časť, vernú Tradícii, a modernistickú časť. V boji proti tejto heréze je potrebné veľké úsilie všetkých, ktorí sa podieľajú na živote Cirkvi a na formovaní jej budúcnosti. Nestačí sporadicky a často len priveľmi všeobecne niečo povedať proti ideológii LGBT. Problém je oveľa hlbší a otázky sexuálnej morálky sú iba jednou časťou veľkej revolúcie, ktorá sa už teraz dobíja do našich brán. Nielen biskupi a kňazi, ale aj laici – všetci musíme viesť veľkú evanjelizačnú kampaň, ohlasovať Krista v súlade so Svätým písmom a s Tradíciou, nie skresleného duchom doby. Ak to neurobíme a budeme iba pasívne čakať na to, čo sa rozhodne v Ríme či v Berlíne, dopustíme sa zrady samotného Pána. Keď budeme mlčať, dovolíme, aby v Jeho mene boli ohlasované očividné klamstvá. To nemôžeme dovoliť.

Odvahu!