Marxista, darwinista, ateista – ako odhaliť satana a jeho pôsobenie - Christianitas

Marxista, darwinista, ateista – ako odhaliť satana a jeho pôsobenie


11. januára 2022
  Spoločnosť  


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: wikimedia commons

Čo má diabol za lubom? Chce nám zohyzdiť život a uvrhnúť ľudí do zúfalstva. Chce z nás urobiť to, čím sme v jeho očiach, teda zvieratá, aby akákoľvek myšlienka na Vykúpenie a Spásu nám bola vzdialená,“ povedal v rozhovore pre televíziu PCh24 Paweł Lisicki, šéfredaktor týždenníka DoRzeczy, autor knihy Systém diabla. Blog z pekla, z ktorej úryvok sme nedávno zverejnili pod názvom Ako ľudia padli do diablovej pasce.

Podľa Pawła Lisického má diabol „viacero funkcií“, pretože v sebe spája zároveň humanistu, technokrata, darwinistu a mnohých ďalších revolucionárov…

Diabol je určite radikálny darwinista, preto sa na človeka často obracia ako na opicu. Z jeho strany je to logické. Ak prijmeme tvrdenie, že človek sa objavil na zemi ako výlučne živočíšna forma a že je iba pokračovaním vývoja opice, potom mu neprislúcha nijaká osobitná dôstojnosť, nijaká osobitná nadradenosť ani kategória. V tomto zmysle je diabol darwinista, pretože vidí túto kontinuitu medzi zvieratami a ľuďmi.

Darwinova prvá kniha O pôvode druhov vyšla v roku 1859. Darwin v nej vôbec nepoužíva pojem „evolúcia“. Tá sa objaví až neskôr v ďalšom vydaní. V roku 1870 vyšla ďalšia kniha O pôvode človeka. Vtedy medzi vzdelanými ľuďmi začalo absolútne prevládať evolucionistické myslenie a začali sa viesť debaty o opici a človeku.

Diabol je sociálny inžinier. Samotné sociálne inžinierstvo si vo svojej rozvinutej verzii začalo vyberať svoju daň v 18. storočí v období osvietenstva, keď sa prvýkrát začalo písať o človeku ako o stroji.

Diabol je tiež materialista. Môže sa to zdať paradoxné, pretože je to duch, ale aspoň čo sa týka ľudí a vonkajšieho sveta, je radikálny materialista.

Diabol je tiež marxista, čo je veľmi zjavné. Diabol hlása tézu, že človek a príroda sú v podstate jedno a to isté, že ľudský vývoj je výlučne prirodzeným vývojom.

Paradox spočíva aj v tom, že diabol je tiež ateista, pretože si uvedomuje, že je nesmrteľný duch, ale zároveň veľmi dobre vie, že ak chce ovládať ľudstvo a získať nad ním plnú moc, musí šíriť ateizmus, musí byť radikálny bezbožník. To priamo vyplýva z jeho „anonymity“, pretože ak mu anonymita zabezpečuje úspech, potom jednou stranou mince je „diabol neexistuje“ a druhou „Boh neexistuje“. Ak niekto odmieta existenciu diabla, tým ľahšie odmietne existenciu Boha, čo je úplne logický predpoklad.

O to sa diabol usiluje. Chce nám znechutiť život, a tak uvrhnúť ľudí do zúfalstva a urobiť z nich to, čím sú v jeho očiach, teda obyčajné zvieratá, aby zmizla, bola vymazaná akákoľvek myšlienka na Vykúpenie a Spásu.

Diabol teda nemá len jednu funkciu, ale je všetkým: darwinistom, sociálnym inžinierom, marxistom, radikálom atď. Diabol myslí systémovo. Nechcem, aby to vyznelo, že beriem na ľahkú váhu či ignorujem problémy, ktoré sú najčastejšie opisované v konkrétnych prípadoch posadnutia: diabol sa objaví, vstúpi do niekoho, ovládne ho a jedinou záchranou je exorcizmus. Nepopieram to, práve naopak – vo svojej knihe Systém diabla. Blog z pekla uvádzam takéto prípady. Nemyslím si však, že toto je najnebezpečnejšia forma diablovej činnosti.

Existuje niekoľko kníh, ktoré opisujú, ako exorcisti pracujú. Ich poslanie je dôležité a potrebné, ale podľa môjho názoru podstatou diablovho diela v súčasnosti je útok vedený pod dúhovou vlajkou ideológie LGBT a ničenie tých základov, vďaka ktorým človek môže uvažovať o akejkoľvek spáse, o vlastnej duši a identite. To všetko je dielom ideológie podporovanej diablom, nie konkrétnych prípadov posadnutosti, hoci aj tie sa, samozrejme, môžu vyskytnúť a môžu k tomu prispieť.

Na otázku, čo hovoríte na tzv. laických exorcistov, ktorí sa snažia „nahradiť“ kňazov-exorcistov, či sú tzv. laickí exorcisti „vojakmi diabla“, Pawel Lisicki odpovedal:

Ľudia uveria čomukoľvek, ak sa im to správne podá, napr. že stačí hodiť snubný prsteň zosnulej manželky na tri dni do pohára so soľou a za tri dni jej „duch“ prestane strašiť manžela a deti.

V knihe Systém diabla. Blog z pekla sa nezaoberám diskusiou o samotných exorcistoch. Nepochybujem však, že posadnutosť je najpozoruhodnejšou súčasťou diabolskej aktivity. Paradox ukazuje, že ak by to bolo takto uchopiteľné, nebola by splnená základná podmienka diablovej činnosti, ktorou je anonymita. Preto sa mi zdá, že samotných prípadov posadnutia nie je tak veľa, pretože ak by to bolo také časté, ako si niektorí ľudia myslia, nemali by sme taký veľký problém s rozšíreným ateizmom, s rozšíreným odmietaním viery. Keby ľudia mohli tak ľahko vidieť a zažiť osobné zlo, mnohí by sa obrátili a uverili by evanjeliu.

Preto je činnosť týchto „laických exorcistov“ komerčný podnik. V širšom meradle ich činnosť určite spôsobuje, že tí, ktorí k nim prichádzajú, majú do činenia s duchovným falzifikátom, ktorý im môže v konečnom dôsledku iba uškodiť, ale nie oni – nie sekulárni exorcisti – určujú podobu agory moderného sveta.

Rozhovor sa dotkol aj čiastočne zabudnutej vízie pápeža Leva XIII. z 13. októbra 1884…

Pápež Lev XIII. v ten deň zažil súkromné zjavenie. Neskôr ho zaznamenal jeho sekretár, vďaka čomu o ňom vieme.

Lev XIII. si počas vďakyvzdania po svätej omši vypočul dialóg medzi Kristom a diablom, počas ktorého počul o akejsi stávke. V skratke: diabol povedal, že ak dostane viac moci, príležitostí a autority, spôsobí pád Cirkvi v priebehu 70 – 100 rokov.

Táto vízia veľmi pripomína stávku, o ktorej sa hovorí v Knihe Jóbovej, keď diabol prichádza do zhromaždenia Božích synov alebo anjelov a je účastníkom stretnutia nebeského súdu, kde dochádza k sporu či vlastne stávke medzi ním a Bohom. Stávka sa týka toho, či Jób vytrvá vo svojej viere. Istú analógiu máme práve v udalosti z 13. októbra 1884.

Dodal by som, že po tomto videní Lev XIII. zaviedol na konci omše ďalšie modlitby k svätému Michalovi Archanjelovi.

Pozrite sa: píše sa rok 1884. Odvtedy uplynulo 137 rokov. Je ľahké porovnať stav modernej civilizácie so stavom na konci 19. storočia, a to nie z hľadiska technického rozvoja, ale z hľadiska, ktoré by malo byť pre katolíkov najdôležitejšie, teda duchovné, náboženské, miesto Cirkvi v živote, význam náboženského života atď. Je ľahké si všimnúť, že rok 2021 je obdobie, keď Západ prakticky alebo do značnej miery poprel Boha.

Pápež Lev XIII.
zdroj: flickr.com

Na otázku, ako interpretovať „návrat“ modlitby k svätému Michalovi Archanjelovi do svätej omše – či ako dobré znamenie alebo iba akt akejsi zdvorilosti, Pawel Lisicki odpovedal, že nepochybne je to dobré.

Pripomínam, že základným prvkom diablovej stratégie je anonymita. Táto modlitba sa v mnohých kostoloch vytratila po reforme omše po roku 1970. Toto je absolútne kľúčový bod, pretože ak sa pozrieme na prítomnosť zmienok o zlom duchu a hrozbe, ktorú predstavuje, v liturgických textoch klasikov a v „nových“ textoch, ľahko zistíme, že v nových textoch prakticky absentuje, akoby ich autori považovali otázku diablovej hrozby za prekonanú.

Dalo by sa zlomyseľne povedať, že svätý Pavol VI. bol v tomto zmysle pravdepodobne jedným z najoptimistickejších pápežov v dejinách, pretože je pravda, že v niektorých svojich kázňach občas hovoril o „zápachu satana“, ale v praktickom zmysle to bol on, kto odstránil tie záruky, tie obranné body, ktoré predtým informovali katolíkov o existencii Zlého ducha a vyzývali ich k obrane proti nemu.

Nakoniec sa redaktor Lisicki zamýšľal nad tým, či by diabol chcel urýchliť alebo oddialiť parúziu (druhý príchod Ježiša Krista na Zem)…

Toto je najťažšia otázka a ja na ňu nepoznám odpoveď. Diabol je určite, ako som povedal, marxista, a preto je trochu nedôsledný. Na jednej strane by chcel, aby svet existoval v súčasnej podobe čo najdlhšie, pretože potom bude väčšina duchov vtiahnutá do pekla. Vychádzajúc z predpokladu, že pokrok sveta ide v smere ateizácie, v dôsledku ktorej počet neveriacich rastie, diablovi to vyhovuje. Čím viac, tým lepšie.

Na druhej strane však diabol dialekticky nenávidí život a celá jeho aktivita je zameraná na zničenie človeka, potom čím skôr to dosiahne, tým skôr bude úspešný. Toto je diabolská dialektika, ktorej rozumel iba Karol Marx. To je však diabolská dilema, na ktorú možno nájsť odpoveď v Systéme diabla.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!