Marihuana – podporuje ju Soros aj … niektorí „pravičiari“
Marcin Jendrzejczak
8. novembra 2019
Spoločnosť
Požiadavka legalizácie „rekreačnej“ marihuany sa stretáva s čoraz väčšou sympatiou. Ak však vezmeme do úvahy pedagogickú funkciu zákona, je jasné, že legalizácia tejto drogy zvýši jej akceptovanosť. Pritom „rekreačné“ fajčenie tzv. trávy sa jednoducho prieči etike!
Marihuana bola dlhé roky vydávaná za symbol voľnosti, slobody, nenútenosti. Zelený lístok bol taktiež spájaný s určitou exotikou. Je ťažké nájsť lepší symbol ako osobu Boba Marleyho s farebnými dredmi. Jeho obrázok bol vystavený v kluboch, na internátoch a symbolika „slobody“ pôsobila lákavo – najmä na mladých. To by však samo nestačilo. Bolo nevyhnutné zahrať ešte na najmocnejší nástroj v dejinách – na emócie. Za týmto účelom je ťažké predstaviť si niečo silnejšie ako obraz malého, bezbranného a trpiaceho dieťaťa. Trpiaceho – pretože mu zlí dospelí nedali trávu (samozrejme na lekárske účely!). Práve tento obrázok zdôrazňujúci liečivé vlastnosti marihuany, sa zneužíva na presvedčovanie o prednostiach marihuany.
Pretože dieťa trpí
Namiesto dôkazov dostávame príbehy o chorých, ktorí sa nemôžu doprosiť pomoci, čím protivníkov legalizácie morálne vydierajú. Nepáči sa vám lekárska marihuana? Potom nechcete pomáhať chorým deťom – toto je zmyslom ich posolstva. Na účely kampane bol dokonca vytvorený pojem narkofób. A čo je zaujímavé, raz počujeme, že lieky z marihuany nemajú nič spoločné s užívaním drog, a raz, že je potrebné zmeniť protidrogovú politiku.
Okrem hry na emócie je potrebné mať na pamäti, že do vytvárania sympatickejšieho mediálneho obrazu marihuany a jej legalizácie sú vkladané značné peniaze. A to aj od Georgea Sorosa. Ako poznamenal Jeremi Zaborowski v knihe „Rzeczpospolita“ („Plus mínus“) [20.02.2016] “v posledných asi desiatich rokoch vynaložil miliardár minimálne niekoľko miliónov dolárov na kampane pred referendami o legalizácii marihuany – vďaka jeho peniazom štát Massachusetts nakoniec dovolil v roku 2008 držať až 28 gramov drogy na osobné použitie.“
Miliardár neskrýva svoje presvedčenie. Patrí do Drug Policy Alliance – organizácie usilujúcej sa o legalizáciu marihuany.
Zmena verejnej mienky
Prieskumy verejnej mienky svedčia o účinnosti promarihuanovej rétoriky. Napríklad 22. októbra, Gallup Institute [news.gallup.com] uviedol, že 66 percent Američanov podporuje legalizáciu kanabisu. Pritom ešte v roku 1969 iba 12 percent Američanov podporovalo legalizáciu „trávy“. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia pribudlo fanúšikov konope, ale potom sa trend zastavil. Postupný nárast podpory legalizácie marihuany opäť začal od roku 2000 a v roku 2013 boli podporovatelia legalizácie už vo väčšine. Je zaujímavé, že ide o druh dohody ponad politické strany. V roku 2018 legalizáciu „rekreačnej“ marihuany podporovalo 53 percent republikánov, 75 percent demokratov a 71 percent osôb bez spojenia na politickú stranu. Pokiaľ ide o Poľsko, podľa prieskumov je 58,4 percent Poliakov za legalizáciu drogy.
A zmena zákona
Marihuana je legálna v Uruguaji a v istom zmysle aj v Holandsku. V Kanade zase vláda povolila užívanie drogy na „rekreačné“ účely (v októbri 2018). V Spojených štátoch je lekárska marihuana legálne dostupná v 33 štátoch, zatiaľ čo rekreačná marihuana je k dispozícii v jedenástich štátoch.
Legálnosť marihuany praje biznisu. Podľa Brightfield Group sa obrat legálnej marihuany medzi rokmi 2017 a 2021 zvýši zo 7,7 na 31,4 miliardy. Podľa odhadov do roku 2021 americký trh dosiahne 18,1 miliárd dolárov, zatiaľ čo kanadský trh 8,9 miliárd. Impulzom bola legalizácia. Canadian Cannabis Index (ukazujúci cenu cenných papierov súvisiacich s marihuanou) sa zvýšil o 201 % medzi januárom 2017 a januárom 2018, poznamenáva Jeff Desjardins.
V Poľsku už lekárne predávajú liečivú marihuanu (je legálna od novembra 2017), čo sa môže zdať ako rozumná vec. Problémom sú však nejasné predpisy, vďaka čomu v mnohých lekárňach „trávu“ aj tak nekúpite. Praktická realizácia zákona je však ešte stále v plienkach. Ozývajú sa dokonca hlasy, že zákon slúži viac narkomanom než chorým – poznamenáva Dziennik Gazeta Prawna [20. februára 2016].
Marihuana a utilitarizmus
Aj keď podporovatelia marihuany majú úspech, ich aktivity prinajmenšom z etického hľadiska sotva možno chváliť. Ak vezmeme do úvahy školy, ktoré dominujú v modernej etike: utilitarizmus, deontologizmus a etiku cností, ukazuje sa, že v skutočnosti podľa žiadnej z nich nemožno odvodiť pádny argument v prospech „trávy“.
Začnime utilitarizmom, ktorý hlása – zjednodušene povedané -, potrebu potešenia a minimalizáciu utrpenia. Mnohé prínosy legalizácie marihuany majú ekonomický charakter. Určite sem patria výhody pre firmy a investorov, ktoré sme v tomto texte už spomínali. K nim treba pripočítať prínosy pre štátny rozpočet vyplývajúce z minimalizovania tieňovej ekonomiky, a teda zo zvýšenia daňového základu. A čo psychologické aspekty? Marihuana pravdepodobne z krátkodobého hľadiska zlepší pocit pohody a jej škodlivosť sa zdá byť nízka. Stúpenci legálneho kanabisu radi zdôrazňujú, že „tráva“ nespôsobuje fyzickú závislosť, nanajvýš závislosť psychologickú. To zasa zahŕňa všetko, čo v mozgu aktivuje systém odmeňovania (umožňuje pociťovať potešenie). Z tohto hľadiska sa zákaz marihuany potom javí rovnako opodstatnený ako zákaz konzumácie čokolády alebo počúvania hudby. Existujú štúdie, podľa ktorých spotreba kanabisu sa v niektorých skupinách (americkí tínedžeri) po jej legalizácii dokonca znížila – je možné, že to bolo v dôsledku zvýšenia ceny (ide o štúdiu uverejnenú v publikácii Jama Pediatrics v roku 2019).
Jednotlivé štúdie však nepostačujú. Ich výsledky sotva možno aplikovať na všetky sociálne skupiny. Obava, že legalizácia drogy v dlhodobom horizonte zvýši jej používanie, je opodstatnená, aspoň pokiaľ ide o Poľsko. V tomto prípade je „rekreačná“ marihuana stále v rozpore so spoločenskými normami, ktoré skôr pôsobia odstrašujúco a odrádzajú väčšinu občanov, ktorí dodržiavajú zákony. Legalizácia by predstavovala náhly impulz na zmenu vnímania kanabisu, ktorý by postupne prestal byť považovaný za čosi kultúrne cudzie a nebezpečné.
Je potrebné venovať pozornosť škodlivosti marihuany – ktorú jej priaznivci často popierajú. Americký inštitút pre prevenciu zneužívania drog [drugabuse.gov] poznamenáva, že marihuana spôsobuje zhoršenie dýchacích problémov, nadmerné zrýchlenie srdcového rytmu, zvýšenú nespavosť a zvracanie. Niekedy užitie priamo poškodzuje iných ľudí. Ide o deti mladých žien po koketovaní s indickým kanabisom. Navyše fajčiari marihuany sa častejšie než ostatní sťažujú na nižšiu spokojnosť so životom, problémy s fyzickým a duševným zdravím a na vzťahové problémy. Užívanie drog je spojené s častejšími absenciami v práci, vylúčením zo školy a nižším školským prospechom i pomalším odborným rastom.
Je marihuana bránou k iným drogám? Existujú štúdie na zvieratách, ktoré ukazujú, že užívanie THC prítomného v marihuane mení spôsob, akým mozog reaguje na iné narkotiká. To naznačuje, že fajčenie indického konope môže byť vstupom k iným drogám. V záujme spravodlivosti je však potrebné poznamenať, že väčšina ľudí, ktorí užívajú marihuanu, neprešla na používanie tzv. tvrdých drog.
Takže zdôvodnenie marihuany z utilitárneho hľadiska sa zdá byť prinajmenšom sporné. Negatívne účinky na zdravie však treba považovať za dôležitejšie ako ekonomické prínosy. Napokon, v dlhodobom horizonte chorí sú menej efektívni v práci a zaťažujú štátny rozpočet a zdravotníctvo.
Etika cnosti
Legalizácia marihuany je taktiež sotva zlučiteľná s etikou cností odvodených od Aristotela, ktorá nariaďuje konať spôsobom, ktorý rozvíja charakter – najmä cnosti prezieravosti, spravodlivosti, statočnosti a umiernenosti. Užívanie drog môže zvýšiť chvíľkové potešenie, ale vedie k závislosti – čiže k popretiu cnosti umiernenosti. Narkotický stav tiež vedie k oslabeniu mozgu, čo je v rozpore s prezieravosťou. Nie náhodou sa „marihuana“ v angličtine nazýva „dope“, poznamenáva portál debatingeurope.eu. Toto slovo znamená narkotikum, ale je aj označením pre „blbca“, „idiota“ atď. Nie každý, kto používa marihuanu, je idiot, ale jej používanie vedie k idiotstvu. Použijúc klasické pojmy, je v rozpore s cnosťou prezieravosti.
Konope a zákaz zabíjania
Čo však, ak uznáme deontologickú etiku, ktorá do popredia stavia rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a absolútne vylučuje vraždu a skutky, ktoré k nej vedú? Ťažko si predstaviť, ako by toto bolo možné zladiť s užívaním návykovej psychoaktívnej látky (to platí aj pre iné typy stimulantov). Zdá sa, že autori Katechizmu Katolíckej cirkvi vychádzajú práve z tohto základného presvedčenia. „Užívanie drog veľmi vážne poškodzuje zdravie a ľudský život. Okrem prísne terapeutických indikácií je ťažkým previnením. Tajná výroba drog a obchod s nimi sú pohoršlivé činnosti. Sú priamou spoluprácou s praktikami, ktoré závažne protirečia morálnemu zákonu, lebo k nim podnecujú“ – čítame v kánone 2291.
Legalizovanie užívania kanabisu na účely „rekreačné“ – čítaj: narkomanské – je preto cestou vedúcou do priepasti. Je zvláštne, že aj medzi tými, ktorí sa považujú za pravičiarov, je legalizácia tohto kultúrne cudzieho stimulantu taká populárna.
